Boeing B-52 Stratofortress

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z B-52 Stratofortress)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
B-52 Stratofortress
USAF B-52 participating in RIMPAC 2010.jpg
B-52H Stratofortress z Barksdaleovej leteckej základne v Louisiane počas letu
Typ strategický bombardér
Výrobca Boeing
Prvý let 15. apríla 1952
Zavedený február 1955
Charakter v prevádzke
aktívnych: 85
rezerva: 9
Hlavný používateľ United States Air Force
NASA
Výroba 19521962
Vyrobených 744
Cena za kus B-52B: 14,43 milióna USD
B-52H: 9,28 milióna USD (1962)
B-52H: 53,4 milióna USD (1998)

Boeing B-52 Stratofortress je americký strategický bombardér dlhého doletu. Vyvíjaný bol od roku 1948 a v roku 1952 vzlietol prvý prototyp. Do služby bol zavedený v roku 1955, aby postupne nahradil stroje Convair B-36 a Boeing B-47 Stratojet. Úlohou B-52 bolo prenikať na nepriateľské územie vo veľkých výškach, to sa však vďaka rozvoju striel zem-vzduch stalo veľmi riskantné; v 60. rokoch sa ich nasadenie zmenilo na prieniky v malých výškach. Bol použitý tiež pre vynášanie strojov X-15. Lietadlá B-52 boli pôvodne navrhnuté so šípovým krídlom pod uhlom 20° a turbovrtuľovými motormi, nakoniec však dostali krídlo pod uhlom 35°, osem prúdových motorov a zariadenie pre tankovanie za letu. Konštrukcia B-52 sa považovala za provizórnu a počítalo sa, že stroje budú počas 60. rokov nahradené, prešli však rozsiahlou modernizáciou a v službe majú byť až do roku 2045.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Nákresy modelov 462, 464-29 a 464-35
Nákresy modelov 464-49, 464-67 a B-52A
Druhý prototyp YB-52 počas letu

Začiatok vývoja B-52 siaha až do júna 1945, kedy ešte stále prebiehala vojna v Tichomorí. Americká armáda mala stále v čerstvej pamäti veľké straty na životoch pri obsadzovaní ostrovov, plniacich neskôr funkciu predsunutých základní pre bombardéry B-29. Preto k základným požiadavkám na nový bombardér patril dostatočne dlhý dolet, ktorý by umožnil posádke lietadla splniť svoje poslanie bez potreby medzipristátia na základni v inej krajine.

Dňa 23. novembra 1945 boli vydané špecifikácie, na základe ktorých mal mať bombardér akčný rádius 8 000 km a rýchlosť 480 km/h v nadmorskej výške 10 400 m. Päťčlennú posádku mal dopĺňať bližšie neurčený počet strelcov, ktorí by obsluhovali kanóny kalibru 20 mm. Bombovnica lietadla mala mať nosnosť 4 500 kg.

Dňa 13. februára 1946 oslovilo americké letectvo spoločnosti Boeing, Consolidated Aircraft a Glenn L. Martin Company, aby predložili na základe stanovených technických špecifikácií svoje návrhy.[1] Zmluvu na vývoj nového bombardéra získala 5. júna 1946 spoločnosť Boeing,[2] ktorá prišla s projektom Model 462. Ten predstavoval lietadlo s priamymi krídlami, ktoré malo byť poháňané šiestimi turbovrtuľovými motormi Wright XT35 Typhoon. Čoskoro sa však ukázalo, že lietadlo by bolo príliš veľké, drahé a nemalo by dostatočný potenciál na ďalšiu modernizáciu.[3] Spoločnosť Boeing teda pôvodný návrh prepracovala a prišla s modelom 464-17, ktorého pohon mali zabezpečovať iba štyri turbovrtuľové motory Wright XT35. Ten vývojári ďalej upravili na model 464-29 so šípovitými krídlami, ktoré zvierali uhol 20o. Charakteristiky tohto návrhu však stále nespĺňali požadované špecifikácie, čo viedlo k modelu 464-35. Ten počítal s tým, že štyri turbovrtuľové motory budú mať dvojicu protichodných vrtúľ.[4] Keďže ani jeden z týchto návrhov nedosahoval požadované parametre, dospeli konštruktéri Boeingu a predstavitelia amerického letectva k rozhodnutiu, že nový bombardér bude poháňaný ôsmymi dvojprúdovými motormi a bude mať šípovitosť krídel s uhlom 35o. Prvotným modelom, ktorý reprezentoval tieto špecifikácie bol 464-49, navrhnutý na základe B-47 Stratojet.[5] Jeho zväčšený variant 464-67 sa stal základom pre lietadlá B-52A. Dňa 14. februára 1951 bola so spoločnosťou Boeing podpísaná zmluva na výrobu 13 strojov s označením B-52A.

Predtým, ako sa začala sériová produkcia, boli vyrobené dva prototypy: XB-52 a neskôr YB-52. XB-52 bol predvedený 14. februára 1951, avšak z dôvodu poškodenia odtokovej hrany krídla musel byť jeho prvý vzlet odložený. Predbehol ho tak jeho mladší súrodenec YB-52, ktorý sa vzniesol k oblohe 15. marca 1952. Po tom, čo oba prototypy úspešne absolvovali letové testy, bola spustená počiatočná sériová výroba. Prvá B-52A vzlietla 5. augusta 1954, avšak z pôvodne objednaných 13 lietadiel boli nakoniec dodané len 3 kusy. Zvyšných 10 strojov bolo vyrobených vo verzii B-52B, ktorá mala modernejší motor, vylepšený navigačný a zameriavací systém.[6] Prvá B-52B so sériovým číslom 52-8711 bola dodaná na leteckú základňu Castle v Kalifornii 29. júna 1955. Dňa 12. marca 1956 bola prvá letka bombardérov B-52 prehlásená za bojaschopnú. Trvalo však viac ako rok, kým sa konštruktérom podarilo odstrániť “detské choroby” nového bombardéra. Medzi ne patrili hlavne problémy s palivovým systémom, vstrekovacími čerpadlami, chybnými alternátormi a taktiež so systémom riadenia paľby.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Studená vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma letov vrámci operácie Chrome Dome

Koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia udržiavalo USA nepretržite vo vzduchu 12 strategických bombardérov, vyzbrojených jadrovými bombami (B28, B36 a B53). Odôvodnením bola obava z potenciálneho prekvapivého útoku Sovietskeho zväzu, ktorý by mohol zničiť veľkú časť amerického strategického letectva na zemi ešte pred tým, než by sa dostalo do vzduchu. Preto začal Pentagón s týmito odstrašujúcimi letmi, ktoré boli známe pod rôznymi krycími menami, ako Head Start, Round Robin a Chrome Dome. Spočiatku absolvovali bombardéry dva lety nad územím Grónska, neskôr okolo celej Kanady. Ďalšia trasa mierila na východ cez Španielsko do Stredozemného mora, a posledná hlavná trasa prechádza z Aljašky cez Pacifik smerom k Japonsku. Lety boli ukončené až v roku 1968, keď jeden z bombardérov B-52, nesúci 4 atómové bomby, havaroval pri dánskej základni Thule. Lietadlo sa zrútilo v zátoke North Star (Grónsko), v dôsledku čoho došlok výbuchu konvenčných výbušnín a následne k rádioaktívnemu zamoreniu.[7]

Vojna vo Vietname[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý nálet bombardérov B-52 sa konal 18. júna 1965 v oblasti južného Vietnamu. Cieľom bolo útočisko Vietcongu, ukryté hlboko v džungli. Výsledok tejto missie bol rozporuplný, keďže dva bombardéry sa zrazili ešte počas letu k cieľu a havarovali v Tichom oceáne. Navyše účinok bombardovania nemohol byť presne vyhodnotený, pretože oblasť bola pod kontrolou Vietkongu. Hoci používanie strojov B-52 bolo médiami značne kritizované, velitelia pozemných jednotiek boli ohromení potenciálom týchto lietadiel. Hlavným dôvodom bol fakt, že predchádzajúce pokusy použiť taktické alebo stíhacie bombardéry k narušeniu koncentrácie nepriateľských vojsk zlyhali. Paradoxne boli stroje B-52 vo Vietname najefektívnejšie využité v roli taktickej podpory pozemných jednotiek.

Neskôr začali B-52 uskutočňovať nálety aj proti cieľom v severnom Vietname. Bombardéry lietali zo základní v Thajsku a na tichomorských ostrovoch, ako je Guam. Primárnymi cieľmi Američanov na severe boli mestá Hanoi a Haiphong. [8] Od júna 1965 do augusta 1973 absolvovali tieto bombardéry 124532 letov, pri ktorých bombardovali vytýčené ciele. Počas tohto obdobia stratilo americké letectvo celkovo 31 strojov B-52, z čoho 18 bolo zostrelených nepriateľom nad Severným Vietnamom a 13 havarovalo kvôli technickým problémom.[9]

Operácia Púštna búrka[upraviť | upraviť zdroj]

Do vzdušných útokov počas vojny v Perzskom zálive sa zapojilo i 107 bombardérov B-52, ktoré vykonali celkovo 1624 letov. Počas týchto náletov zhodili 72000 ton bômb, čo predstavuje 38% z celkového množstva bômb zhodených americkými vzdušnými silami v priebehu tejto vojny.[10]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

  • XB-52 – prvý prototyp, bol vyrobený jeden kus
  • YB-52 – druhý prototyp, bol vyrobený jeden kus
  • B-52A – prvý sériový typ, boli vyrobené tri kusy
  • NB-52A – prvý stroj prestavaný na lietajúcu základňu pre pokusný stroj X-15
  • B-52B – bolo vyrobených 50 kusov
  • NB-52B – prvý stroj upravený pre vypúšťanie experimentálneho lietadla X-15
  • RB-52B – 27 strojov bolo prestavaných na prieskumné. Dva kanóny kalibru 20 mm v zadnej streleckej veži boli vymenené za štyri guľomety kalibru 12,7 mm. Pôvodné označenie bolo XR-16
  • B-52C – bolo vyrobených 35 kusov
  • B-52D – bolo vyrobených 170 kusov
  • B-52E – bolo vyrobených 100 kusov
  • B-52F – bolo vyrobených 89 kusov
  • B-52G – bolo vyrobených 193 kusov
  • B-52H – bolo vyrobených 102 kusov
    • Celkom vyrobených – 744 kusov

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

USA USA

United States Air Force mali k decembru 2015 vo výzbroji 77 strojov B-52H:

Špecifikácie (B-52D)[upraviť | upraviť zdroj]

Boeing B-52D-60-BO Stratofortress zhadzuje bomby nad Vietnamom
Kokpit lietadla B-52D Stratofortress

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 6
  • Dĺžka: 49,05 m
  • Rozpätie: 56,39 m
  • Výška: 14,74 m
  • Plocha krídel: 371,60 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla:
  • Vzletová hmotnosť:
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 204 115 kg
  • Pohonná jednotka: 8 × prúdový motor J57-P-19W alebo -29W, každý s ťahom 53,82 kN s prídavným vstrekovaním vody

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 014 km/h
  • Dolet: 9 978 km
  • Dostup: 13 720 m

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4× guľomet M3 kalibru 12,7 mm v zadnom strelisku, ktoré bolo ovládané radarovým systémom riadenia paľby A-3A alebo MD-9
  • 27 215 kg bômb; spravidla 84 bômb po 227 kg alebo 42 bômb s hmotnosťou 340 kg vo vnútri, ktoré doplňovali ďalších 24 bômb po 340 kg, nesených pod krídlami po dvanástich na pylónoch

B-52H[upraviť | upraviť zdroj]

B-52H-BW Stratofortress z Barksdaleovej leteckej základne v Louisiane na leteckej základni Sliač počas leteckých dní SIAF 2012. Ide o prvú návštevu tohto typu lietadla na Slovensku

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5
  • Dĺžka: 48,5 m
  • Rozpätie: 56,4 m
  • Výška: 12,4 m
  • Plocha krídel: 371,6 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 83 250 kg
  • Vzletová hmotnosť: 120 000 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 219 600 kg
  • Pohonná jednotka: 8 × dvojprúdový motor Pratt & Whitney TF33-P-3/103, každý s ťahom 75,64 kN (pri vzlete)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 046 km/h[11]
  • Dolet:
    • Bojový dolet: 7 210 km
    • Maximálny dolet: 16 232 km
  • Dostup: 15 151 m
  • Stúpavosť: 31,85 m/s
  • Plošné zaťaženie: 595 kg/m²
  • Pomer ťah/hmotnosť: 0,31

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1× rotačný kanón M61 Vulcan kalibru 20 mm v zadnom strelisku (v súčasnosti používané bombardéry B-52H už hlavňové zbrane nenesú)
  • približne 31 500 kg bômb, mín, rakiet v rôznych konfiguráciách
    • Konvenčné bomby:
      • 27x Mk 82 s hmotnosťou 227 kg
      • 27x CBU
      • AGM-154 Joint Standoff Weapon (JSOW)
    • Atómové bomby:
      • 20x AGM-69 SRAM
    • Strely typu vzduch-zem:
      • 12x (na závesníkoch pod krídlami)/8x (v bombovnici) AGM-86
      • AGM-158 JASSM

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. STUNNING! Inside the B-52 Stratofortress in 52 high-res images
  2. Aircraft History of the B-52 Stratofortress
  3. Boeing B-52 Stratofortress
  4. Boeing B-52 Stratofortress High-Altitude, Long-Range Strategic Heavy Bomber (1955)
  5. PETRESCU, Relly Victoria / Florian Ion. The Aviation History Or New Aircraft I Color. [s.l.] : CreateSpace Independent Publishing Platform, 2013. ISBN 1-4827-7706-1, 978-1-4827-7706-2. Kapitola 1, s. 27. (Anglický)
  6. B-52 Stratofortress Historical Snapshot
  7. The Airborne Alert Program Over Greenland
  8. The air war in Vietnam
  9. B-52 Bomber
  10. Defenders of Liberty
  11. B-52 Stratofortress

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]