Bohumila Ferenčuhová

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohumila Ferenčuhová
slovenská historička
Rod. menoBohumila Kušnieriková
Narodenie5. február 1947 (77 rokov)
Martin, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

PhDr. Bohumila Ferenčuhová, DrSc. (rod. Kušnieriková; * 5. február 1947, Martin)[1][2] je slovenská historička, odborníčka na všeobecné dejiny, dejiny medzinárodných vzťahov 19. a 20. storočia, vzťahy medzi Francúzskom a strednou Európou, problematiku medzinárodnej ochrany menšín, dejiny Slovenska a 1. Česko-slovenskej republiky v európskom kontexte.[3]

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci svojho výskumu a početných vedeckých projektov sa venuje témam ako Malá dohoda, kultúrne transfery medzi strednou, západnou a východnou Európou, historiografia a historické písanie biografií (M. R. Štefánik, Bohdan Pavlů a iní).

Pre jej dielo je typická dôsledná práca s historickými prameňmi, najmä hutné spracovanie novoobjavených archívnych materiálov[4] (archívny výskum realizovala v mnohých krajinách Európy a vo viacerých jazykoch), a súčasne citlivý prístup k interpretácii kultúrneho kontextu a jazykovo bohatý spôsob výkladu. Je autorkou a spoluautorkou viac ako desiatky kníh a niekoľkých desiatok odborných článkov či kapitol v knihách a zborníkoch v slovenčine, francúzštine či angličtine.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v roku 1947 v Martine do rodiny lekára a ekonómky. Zmaturovala na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne v triede s prírodovedným zameraním a pokračovala v štúdiu francúzštiny a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK).[5] V priebehu štúdia absolvovala študijný pobyt v Paríži ako štipendistka Francúzskej vlády (boursière du Gouvernement français, 1969 – 1971). Magisterské štúdium ukončila v roku 1971 a v roku 1987 získala titul PhDr. na FiF UK v Bratislave.[5] Dizertačnú prácu obhájila v roku 1989 už ako pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV). V roku 2011 jej Vedecká rada SAV udelila titul doktor vied (DrSc.).[3]

V HÚ SAV pracovala ako výskumná a vedúca vedecká pracovníčka až do roku 2022, viedla Oddelenie dejín 20. storočia a školila kandidátov vied a doktorandov. Ako vysokoškolská prednášajúca jednotlivých kurzov či ako hosťujúca profesorka pôsobila na Univerzite Roberta Schumana v Štrasburgu (1994 – 2002), FF UK v Bratislave (1996 – 1997) a na Univerzite Paríž I – Sorbonne (1998). Bola členkou a v rokoch 2011 – 2016 predsedníčkou Slovenského národného komitétu historikov,[6] členkou vedenia Medzinárodnej komisie pre dejiny medzinárodných vzťahov (Commission internationale d’Histoire des Relations internationales), členkou Medzinárodnej asociácie pre súčasné dejiny (Association internationale d’histoire contemporaine de l’Europe (Genève – Strasbourg)) a riadnou členkou Poradného výboru Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín pri Rade Európy v Štrasburgu. Dodnes je členkou Učenej spoločnosti Slovenska.[7]

Najvýznamnejšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • FERENČUHOVÁ, Bohumila. Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2008. 490 s. ISBN 978-80-224-1038-0.
  • STANOVÁ, Mária; ČAPLOVIČ, Miloslav; FERENČUHOVÁ, Bohumila. Milan Rastislav Štefánik v zrkadle prameňov a najnovších poznatkov historiografie. 1. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2010. 288 s. ISBN 978-80-970434-0-7.
  • FERENČUHOVÁ, Bohumila; ZEMKO, Milan. Slovensko v 20. storočí : V medzivojnovom Československu : 1918 – 1939. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2012. 543 s. ISBN 978-80-224-1199-8.
  • FERENČUHOVÁ, Bohumila. Biografia a historiografia : slovenský, český a francúzsky pohľad. 1. vyd. Bratislava : Spoločnosť Pro historia, 2012. 239 s. ISBN 978-80-971247-2-4.
  • FERENČUHOVÁ, Bohumila. Bohdan Pavlů : politická biografia 1883 – 1938. Bratislava : Veda, 2021. 511 s. ISBN 978-80-224-1885-0.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1999: Medaila M. R. Štefánika 1. stupňa, Ústredný výbor slovenského Zväzu protifašistických bojovníkov, číslo matriky 1063.[3]
  • 2009: menovaná Chevalier dans l’Ordre des Palmes académiques predsedom vlády Francúzskej republiky na návrh ministra školstva a národnej osvety Francúzska.[3]
  • 2014: povýšená na Officier dans l’ordre des Palmes académiques.[2]
  • 2017: Významná osobnosť SAV.[2]
  • 2020: menovaná Officier de l’Ordre national du Mérite (Štátny rad Francúzskej republiky Za zásluhy).[2]
  • 2022: Cena Milana Hodžu za bádanie o živote a diele osobností slovenskej politiky, za prínos vo výskume československej zahraničnej politiky a jeho medzinárodnú prezentáciu (Eduard Heger predseda vlády Slovenskej republiky; Miroslav Pekník, predseda Organizačného výboru Dní Milana Hodžu).[2][8]
  • 2022: Cena Slovenského literárneho fondu za monografiu Bohdan Pavlů, politická biografia 1883 – 1938.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Ferenčuhová, Bohumila, 1947- [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e Členovia : Bohumila Ferenčuhová : Životopis [online]. Bratislava: Slovenské centrum PEN, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d PhDr. Bohumila FERENČUHOVÁ, DrSc. : [životopis] [online]. Bratislava: Učená spoločnosť Slovenska, [2012], [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  4. ↑ MAKARA, Martin. Spása je iba v nás. Knižná revue (Bratislava: Slovenské literárne centrum), 2022, čís. 3. Dostupné online [cit. 2024-04-11].
  5. ↑ a b Bohumila Kušnieriková : Bohumila Ferenčuhová, rod. Kušnieriková. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  6. ↑ FERENČUHOVÁ, Bohumila. História slovenského komitétu historikov [online]. [Cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  7. ↑ PhDr. Bohumila Ferenčuhová, DrSc. [online]. Bratislava: Učená spoločnosť Slovenska, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  8. ↑ Dni Milana Hodžu 2022. Turiec Online (Martin: METRO), 2014-06-22. Dostupné online [cit. 2024-04-11].
  9. ↑ Správa o činnosti Literárneho fondu v roku 2022 [online]. Bratislava: Literárny fond, 2023-02-28, [cit. 2024-04-11]. S. 18. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohumila_Ferenčuhová&oldid=7834654“