Borkaňuk (partizánsky oddiel)
| Partizánsky oddiel Borkaňuk | |
| Krajina |  Slovenská republika |
|---|---|
| Vznik | 26. september 1944 |
| Zánik | 15. november 1944 |
| Typ | partizánsky oddiel |
| Velitelia | Vasiľ Mohorita |
| Účasť | |
| Vojny | druhá svetová vojna |
| Bitky | 28. október – 30. október 1944 Vinné |
Partizánsky oddiel Borkaňuk bol oddiel, ktorý vznikol spojením 6-člennej výsadkovej organizátorskej partizánskej skupiny l. čs. arm. zboru v ZSSR s podobnou skupinou 1. ukrajinského frontu. Veliteľom skupiny bol Vasiľ Mohorita, náčelnikom štábu Anton Antonovič Pasko, komisárom Michal Kričfaluši. Oddiel bol nazvaný podľa Olexu Borkaňuka, funkcionára KSČ.[pozn. 1].Organizátorská skupina bola vysadená na základňu partizánskeho zväzku Čapajev v Ondavskej vrchovine severne od Humenného v noci z 26. na 27. septembra 1944. Oddiel pôsobil v priestore Turcovce – Ohradzany. V polovici októbra 1944 sa presunul do Vihorlatu a mal 103 príslušníkov. Plnil spravodajské úlohy pre štáb 1. ukrajinského frontu. V októbri uskutočnil 18 bojových a diverzných akcií. Spolu s partizánskou brigádou Kriváň a oddielmi Veža a Jastrib zostúpili z hôr a obsadili v nemeckom tyle obce pod Vihorlatom v snahe pomôcť Červenej armáde pri Východokarpatskej operácii. Po úspešnom spojení s Červenou armádou mali partizáni kryť pravé krídlo sovietskeho útoku na Michalovce. Sovietska ofenzíva sa zastavila a k spojeniu partizánov s Červenou armádou nedošlo. Nemci 30. októbra partizánov zatlačili naspäť do Vihorlatu a vypálili obec Vinné.[2]:325 Oddiel Borkaňuk ustúpil na Sninský kameň – Morské oko, kde dostal rozkaz prebiť sa k Červenej armáde. Oddiel sa s Červenou armádou spojil 15. novembra 1944 v Ruskom Hrabovci.[3]:46
Vznik oddielu
[upraviť | upraviť zdroj]Základ skupiny Borkaňuk bol sformovaný v Sviatošine pri Kyjeve zo špeciálnej jednotky pre zvláštne úlohy 1.a 2. československej samostatnej brigády bojujúcej na území Sovietskeho zväzu. Ku skupine boli pridelení sovietski partizáni – odborníci pre diverzné a prieskumné akcie, radisti a lekár. Zloženie skupiny:[4]:268:
- Vasiľ Mohorita, veliteľ skupiny
- Anton Antonovič Pasko, náčelník štábu
- Michal Kričfaluši, komisár oddielu
- Ivan Kričfaluši, veliteľ rozviedky
- por. Serďuk, zástupca veliteľa rozviedky
- Michail Ivanin, veliteľ diverznej skupiny
- M. Kubarič, Vasiľ Savko, velitelia rôt
- lekár a radisti
- Vasiľ Tofičuk, kuchár
- Vasiľ Humenčák, Ivan Popovič, Vasiľ Bodnár, Jaremčuk, Vasiľ Vajda, Vasiľ Risko, M. Magula, M. Rusín, Juraj Ivanin - členovia skupiny
Úlohou skupiny bolo po výsadení presunúť sa do Vihorlatu a vykonávať tam prieskumnú a diverznú činnosť. 21-členná skupina bola prepravená zo Sviatošina do Rzesówa a v noci z 26. na 27. septembra leteckým výsadkom vysadená na našom území v katastri obce Černina. Ivan Popovič a ďalší partizán sa pri výsadku zranili. Miestom určenia skupiny boli Vihorlatské vrchy. Pri tomto presune 13. októbra narazili pri Valaškovciach na nemeckých vojakov, ale po prebojovaní sa zriadili v chate v Kline partizánsky štáb. Po príchode na Klin už bol z výsadku oddiel o počte 80 partizánov. Postupne sa k oddielu pridávali dobrovoľníci z okolitých obcí a k 27. októbru mal oddiel 103 členov. Vo Vihorlate Vasiľ Mohorita okolo 15. októbra navštívil brigádu Kriváň, ktorá sa do Vihorlatu presunula potom, ako Nemci zlikvidovali partizánsku oblasť pod Beskydami. Ústredný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve požadoval spoločné velenie, ale brigády si ponechali samostatnosť, hoci boli vykonávané koordinačné porady. Partizánom bolo zhodených 16 vakov so zbraňami.[4]:273 V októbri oddiel uskutočnil 18 bojových a diverzných akcií.[3]:46
15. októbra zaútočili na odhadované pozície oddielu Nemci, jedna kolóna podporovaná tankami útočila z Kamenice nad Cirochou (bola odrazená paľbou protitankvoých pušiek), druhá použila úzkorozchodnú železnicu od juhu, no partizáni napadli vlak paľbou a došlo k vykoľajeniu.[4]:274
Vypálenie obce Vinné
[upraviť | upraviť zdroj]Veliteľ partizánskej skupiny Jastrib dostal rozkaz od Štábu partizánskeho hnutia pri 4.ukrajinskom fronte, aby partizánske jednotky dislokované v lesoch Vihorlatu obsadili obce na južnom a čiastočne aj na severnom svahu Vihorlatu a zamedzili nemeckým a maďarským vojskám využiť podhorské cesty na ústup.
Partizánske jednotky obsadili 28. októbra v popoludňajších hodinách obce Vinné, Jovsa, Kusín, Kaluža, Porúbke a Tarnava. Akcii velil veliteľ brigády Kriváň pplk. Jozef Vogl. Úlohou oddielu Borkaňuk bolo zaujať obranu obcí Jovsa a Poruba. Borkaňuk mals aj vyslať hliadku do priestoru Jasenov – Sobrance s úlohou nadviazať spojenie s postupujúcim sovietskym vojskom a dirigovať sovietske jednotky cez Jovsu na Vinné za účelom spojenia. [5]:61 Skupina Jastrib oznámila rídiotelegraficky začatie akcie 4. ukrajinskému frontu. Noc z 28. na 29. októbra prebehla pokojne. Ráno boli zahájené bojové akcie. Partizánske oddiely odzbrojili v zemplínskych obciach desiatky najmä maďarských vojakov a ukoristili niekoľko nákladných áut so zbraňami a muníciou.[5]:61-64
Dňa 29. októbra akcia vojakov a partizánov pod Vihorlatom kulminovala. No front sa nepohol z miesta. Vojaci a partizáni vedeli, že nedokážu udržať kruhovú obranu obsadených obcí. Preto sa časť obyvateľov Michaloviec, ktorá sa uchýlila na partizánske územie, chcela vrátiť naspäť. Aj časť dobrovoľníkov odchádzala kvôli starostlivosti o rodiny.
Nemecké jednotky 30. novembra zaútočili na obec Vinné a popoludní ju obsadili. Obyvateľstva vyhnali, dedinu vyrabovali a podpálili.
Oddiel Borkaňuk ustúpil na Sninský kameň – Morské oko.[3]:46 Poslednou akciou oddielu bola obrana vlastného tábora. 7. novembra predsunutá stráž zistila asi 3 km od tábora skupinu nemeckých vojakov, ktorí sa chystali zaútočiť na tábor. Partizáni sa útoku ubránili, avšak tábor presťahovali na staré Valaškovce, kde ich však 8. novembra Nemci opäť napadli. Oddiel sa preto na príkaz od vedenia Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve prebojoval sa cez frontovú líniu. Podarilo sa to dvom skupinám – 12. novembra prvej skupine pri Strihovci[5]:59 a 15. novembra 1944 druhá skupina prešla k jednotkám 4. ukrajinského frontu v priestore Ruský Hrabovec.[4]:287
Poprava maďarských zajatcov v Kaluži
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa [6] partizánsky oddiel Borkaňuk zajal pri obci Kaluža 38 – 40 maďarských vojakov, postrieľal ich a nechal telá na lúke. Po vojne bola záležitosť údajne vyšetrovaná, pričom obvinení argumentovali blízkosťou frontu, ťažkosťami so zásobovaním a nemožnosťou presúvať sa so zajatcami. Obhajoba partizánov bola uznaná. Záležitosť mala byť v roku 1968 medializovaná v tlači.[6]
V literatúre
[upraviť | upraviť zdroj]Históriu partizánskych oddielov Belov – Kovalenko, Borkaňuk a partizánskej brigády Sergej popísal v spomienkovej knihe Boj o Beskydy[4] člen oddielu Belov – Kovalenko Michal Piteľ.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Olexa Borkaňuk bol vysadený v roku 1942 zo Sovietskeho zväzu na Podkarpatskej Rusi, bol zatknutý maďarskými orgánmi a v Budapešti popravený.[1]:43-44
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ POP, Ivan. Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-370-1.
- ↑ GEBHART, Jan; ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 – 1945. Praha, Bratislava : Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda, 1984. 560 s.
- ↑ a b c PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania. Zväzok 5. Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984.
- ↑ a b c d e PITEĽ, Michal. Boj o Beskydy. Bratislava : Obzor, 1972.
- ↑ a b c HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
- ↑ a b LUKÁČOVÁ, Katarína. Bohovia vrhajú tiene. O bielych miestach partizánskeho hnutia na Zemplíne i moci, ktorá z nich vyrástla. Slovenský východ, Denník občanov východného Slovenska, 25. januára 1991, roč. 1/20.