Byvol africký
| Byvol africký | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Syncerus caffer Sparrman, 1779 | |
| Synonymá | |
| Syncerus caffer | |
 Rozšírenie byvola afrického | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Byvol africký[2] (iné názvy: pabyvol širokorohý[3], pabyvol kapský[3], (?) byvol kapský, pabyvol kaferský[4], byvol kaferský[5], pabyvol konžský[6]; lat. Syncerus caffer) je druh veľkého afrického tura. Je to jediný recentný druh z rodu Syncerus.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Byvol africký je mohutný. Jeho výška môže byť 1 – 1,7 m a rozsah jeho dĺžky môže byť 1,7 – 3,4 m. V porovnaní s ostatnými veľkými turmi, má dlhé, ale zavalité telo (dĺžka tela môže prevýšiť byvola vodného, ktorý je trochu ťažší a vyšší) a má krátke, ale robustné nohy, čo má za následok relatívne krátku výšku na státie. Chvost môže byť dlhý 70 – 110 cm. Váhu môže ovplyvňovať aj prostredie, v ktorom byvol žije. Byvoly, ktoré žijú na savanách môžu vážiť 500 – 900 kg (samce sú zvyčajne ťažšie ako samice), zatiaľ čo byvoly, ktoré žijú v dažďových lesoch vážia 250 – 450 kg, čo je iba polovičná hmotnosť. Vrchol hlavy je umiestnený nižšie ako chrbát, pretože hlava je nesená nízko. Predné kopytá u byvolov sú širšie ako zadné, ktoré sú spájané s potrebou podporiť váhu v prednej časti tela, ktorá je ťažšia a silnejšia než vzadu. Byvol africký má čierne až tmavohnedé sfarbenie srsti. Staré samce majú belavé kruhy okolo očí. Samice majú tendenciu mať viac červené sfarbenie srsti. Mláďatá majú taktiež červené sfarbenie srsti. Rohy afrického byvola sú veľmi zvláštne. Ich tvar sa ohýna smerom nadol, potom vznikne plynulý oblúk smerom nahor. Vzdialenosť od koncov rohov je viac ako jeden meter. Mladým byvolom narastú rohy až po dosiahnutí veku päť až šesť rokov. U samíc sú tieto rohy menšie a menej výrazné.
Výskyt a potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Byvol africký je jedným z najúspešnejších spásačov v Afrike. Žije v močiaroch a záplavových oblastiach, rovnako tiež na pastvinách a lesoch afrických hôr. Tento byvol preferuje prostredie s dobrým úkrytom, ako je napr. rákosie či kroviská, ale možno ho nájsť aj v otvorenom lese. Byvoly si vyžadujú vodu denne a preto ich prostredie závisí od trvalých zdrojov vody. Rovnako ako zebry aj byvoly môžu žiť na územiach vysokej trávy. Stáda byvolov ničia a pomlátia trávu, čím robia cestu pre miestnych spásačov. Pri kŕmení využívajú ich jazyk a široké rezáky, čo im umožňuje spásať trávu rýchlejšie ako ostatné africké bylinožravce.
Sociálne správanie
[upraviť | upraviť zdroj]Veľkosť stáda je rôzna. Jadro stáda sa skladá z príbuzných samíc a ich potomstva. Stádo je obklopené dominantným samcom a menej dôležitými samcami, dospelými samicami a starými alebo chorými zvieratami. Mladí samci si držia vzdialenosť od dominantného samca, ktorého možno spoznať podľa hrúbky jeho rohov. Samce majú lineárnu hierarchiu dominantného postavenia, založenú na veku a veľkosti. Pri súboji dospelých samcov sa samec priblíži k druhému samcovi, začne bučanie, skloní svoje rohy smerom dole a počká druhého býka, aby spravil to isté. Potom začnú zápasiť a krútia rohmi zo strany na stranu.
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Byvoly sa pária a rodia len počas obdobia dažďov. Vrchol narodenia sa koná na začiatku obdobia. Samec si starostlivo stráži samicu, pretože môže priťahovať mnoho ďalších samcov. V čase, keď je samica v plnej ruji je pri nej iba dominantný samec. Samice prvýkrát rodia až po dosiahnutí piatich rokov, po gravidite dlhej 11,5 mesiaca. Novorodené mláďatá zostávajú počas prvých týždňov skryté v poraste, pričom pred vstupom do stáda sú ošetrené matkou. Mláďatá sa pre ich bezpečnosť nachádzajú v strede stáda. Puto medzi matkou a mladým teľaťom trvá dlhšie ako u väčšiny turov. Po narodení mláďa nasleduje svoju matku, ktorá sa oňho stará a dáva mu potravu. Až po dosiahnutí dvoch rokov dospelý samec opúšťa svoje stádo a pripojí sa k skupine mladých samcov bez samíc.
Predátory
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem ľudí majú africké byvoly málo predátorov a sú schopné sa ubrániť (dokonca aj zabiť) dospelému levovi. Levy zabíjajú a živia sa byvolmi pravidelne, a v niektorých oblastiach Afriky sú byvoly „primárnou korisťou“ pre levy. Levy lovia byvoly väčšinou vo svorke. Ďalším nebezpečným predátorom je krokodíl nílsky, ktorý zvyčajne útočí iba na staré osamelé jedince a mláďatá. Hrozbou pre novonarodené mladé jedince sú gepardy, leopardy, ale aj hyeny.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Byvol africký
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Byvol africký
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2018.02. Prístup 25. jún 2022
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 83.
- ↑ a b Svet živočíšnej ríše : ilustrovaná encyklopédia. Preklad Anna Gutteková. dotlač 1. vyd. Martin : Osveta, 1984. 606 s. S. 38.
- ↑ Zoo Bratislava [1][nefunkčný odkaz]
- ↑ IVANOVČAN, Ľuboš. Guľovnica CZ 550 Safari. Vojenské lesy (Pliešovce: Vojenské lesy a majetky SR), september – október – november 2011, roč. V, čís. 3, s. 22 – 23. Dostupné online [cit. 2020-03-11]. ISSN 1338-3221. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Afrika. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku African buffalo na anglickej Wikipédii.