Chiara Lubichová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chiara Lubichová
zakladateľka Hnutia fokoláre
zakladateľka Hnutia fokoláre
Narodenie 22. január 1920
Trident, Taliansko
Úmrtie 14. marec 2008 (88 rokov)
Rocca di Papa, Taliansko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Chiara Lubichová

Chiara Lubichová (* 22. január 1920, Trident, Taliansko – † 14. marec 2008, Rocca di Papa) bola zakladateľka a prezidentka Hnutia fokoláre (Diela Máriinho), hnutia laikov katolíckej cirkvi založeného na princípe ekumenizmu.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Chiara (vlastným menom Silvia, meno Chiara prijala podľa sv. Kláry z Asissi) sa narodila v Tridente (Trento) v chudobnej rodine.

V roku 1939 išla na púť do Loreta, pútnického miesta, v ktorom sa nachádza údajný dom svätej rodiny, prenesený podľa legendy na konci 13. storočia z Nazaretu. Tam mala údajne prvé videnie o budúcnosti Hnutia fokoláre.

Začiatkom 40. rokov bola Chiara Lubichová mladou učiteľkou, učila v rodnom meste na základnej škole. Na univerzite v Benátkach sa zapísala na filozofickú fakultu, ktorú kvôli vojne nedokončila.

Hnutie fokoláre[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vojny získala presvedčenie, že Boh je pre ňu jediný ideál, ktorý sa nezrúti. Začali sa rodiť dejiny Hnutia fokoláre.

7. decembra 1943 mala údajne videnie, v ktorom sa jej údajne prihováral Boh. Tento dátum je dnes považovaný za oficiálny začiatok Hnutia fokoláre. Začínalo ako čisto katolícke hnutie, ale v roku 1958 začalo prijímať za svojich členov aj nekatolíkov.

Dom, kde bývala s rodičmi a súrodencami, bol zničený počas bombového útoku na Trident 13. mája 1944. Jej rodina sa išla ukryť do hôr, ale Chiara ostala v meste pomáhať obetiam. Počas náletov sa ukrývala spolu so svojimi prvými družkami v úkryte a tam, pri svetle sviečky si čítali z Evanjelia. Prvé fokoláre - komunita priaznivcov Chiarinych myšlienok, bolo v malom byte na Piazza Cappuccini 2, v Tridente.

V roku 1948 sa Chiara zoznámila v talianskom parlamente s poslancom, spisovateľom, žurnalistom a priekopníkom ekumenizmu Iginom Giordanim, ktorý sa stal spoluzakladateľom Hnutia fokoláre. V súčasnosti prebieha v rámci Katolíckej cirkvi proces jeho beatifikácie.

V roku 1949 Chiara spoznala Pasquala Foresiho, mladého seminaristu, ktorý po vysvätení za kňaza daroval Hnutiu fokoláre veľké pozemky v Rocca di Papa pri Ríme, kde vzniklo centrum Diela Máriinho.

Od roku 1956 sa Hnutie fokoláre rozrastalo a získavalo dobrovoľníkov z rôznych oblastí spoločenského života: politiky, ekonómie, umenia, učiteľstva, atď., ktorí sa ako laici snažia priniesť odkaz Ježiša Krista do spoločnosti.

Chiarin brat inicioval vznik časopisu Nové Mesto. V rámci Hnutia Fokoláre vychádzali zbierky klasikov antickej kresťanskej literatúry a diela sv. Augustína.

V 1964 založila mestečko Loppiano, prvé zo série mestečiek Hnutia fokoláre v rôznych štátoch sveta. V 1966 navrhla mladým, ktorí chceli radikálne žiť Evanjelium, vznik Hnutia Gen (Nová Generácia).

14. marca 2008 o druhej hodine nadránom vo veku 88 rokov zomrela vo svojom dome v Ríme. Po mesačnom pobyte v nemocnici kvôli problémom s dýchaním bola na vlastnú žiadosť prepustená domov.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1977 dostala v Londýne Templetonovu cenu.

Biedne pomery v chudobných štvrtiach „favelas“ v Brazílii ju v roku 1991 viedli k spusteniu program Ekonomiky spoločenstva (Economia di Comunione), čím zaviedla novú ekonomickú teóriu a prax. V roku 1996 v Paríži jej UNESCO udelilo Cenu za vzdelanie a mier.

V roku 1997 zahájila novú perspektívu medzináboženského dialógu návštevou 800 budhistických mníchov a mníšok v Thajsku. V New Yorku prednášala 3 000 čiernym moslimom zo štvrte Harlem a v Argentíne navštívila židovskú komunitu v Buenos Aires.

V septembri 1998 dostala v Štrasburgu Cenu ľudských práv Rady Európy. Chiara bola ocenená rôznymi ďalšími čestnými titulmi a je čestnou občiankou mnohých miest nielen v Taliansku, ale aj v zahraničí.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Meditazioni, 1959
  • Pensieri, 1961
  • Tutti siano uno. Punti di spiritualità, 1962
  • Frammenti, 1963
  • Fermenti di unità, 1963
  • Diario 1964/65, 1967
  • Saper perdere, 1969
  • La carità come ideale, 1971
  • Sì,sì. No, no, 1973
  • Parola di vita, 1975
  • Dove due o tre, 1976
  • L'Eucaristia, 1978
  • Uomini al servizio di tutti, 1978
  • Gesù nel fratello, 1979
  • Essere la tua Parola/1, 1980
  • Il sì dell'uomo a Dio, 1981
  • Essere la tua Parola/2, 1982.
  • Costruire sulla roccia, 1983
  • L'unità e Gesù Abbandonato, 1984
  • La vita un viaggio, 1984
  • Incontri con l'Oriente, 1986
  • In cammino col Risorto, 1987
  • Parola che si fa vita. Commenti alla Scrittura, 1989
  • L'avventura dell'unità (intervista), 1991
  • Una via nuova. La spiritualità dell'unità, 1992
  • Cercando le cose di lassù, 1992
  • Santi insieme, 1994
  • Scrivere il Vangelo con la vita, 1995
  • Disegni di luce. Meditazioni e immagini, 1996
  • L'amore vince, 1998.
  • Il Grido, 2000
  • Santità di popolo, 2001
  • Costruendo il "castello esteriore", 2002
  • Maria trasparenza di Dio, 2003
  • In unità verso il Padre, 2004
  • L’arte di amare, 2005
  • Essere tua Parola, 2008
  • Vivere, la Parola che rinnova, 2008

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]