Chiara Lubichová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chiara Lubichová
Chiara Lubichová
zakladateľka Hnutia fokoláre

Narodenie 22. január 1920
Trident, Taliansko
Úmrtie 14. marec 2008 (88 rokov)
Rocca di Papa, Taliansko

Chiara Lubichová (* 22. január 1920, Trident – † 14. marec 2008, Rocca di Papa) bola zakladateľka a prezidentka Hnutia fokoláre (Diela Máriinho), hnutia laikov katolíckej cirkvi založeného na princípe ekumenizmu.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Chiara (vlastným menom Silvia, meno Chiara prijala podľa sv. Kláry z Asissi) sa narodila v Tridente (Trento) v chudobnej rodine.

V roku 1939 išla na púť do Loreta, pútnického miesta, v ktorom sa nachádza údajný dom svätej rodiny, prenesený podľa legendy na konci 13. storočia z Nazaretu. Tam mala údajne prvé videnie o budúcnosti Hnutia fokoláre.

Začiatkom 40. rokov bola Chiara Lubichová mladou učiteľkou, učila v rodnom meste na základnej škole. Na univerzite v Benátkach sa zapísala na filozofickú fakultu, ktorú kvôli vojne nedokončila.

Hnutie fokoláre[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vojny získala presvedčenie, že Boh je pre ňu jediný ideál, ktorý sa nezrúti. Začali sa rodiť dejiny Hnutia fokoláre.

7. decembra 1943 mala údajne videnie, v ktorom sa jej údajne prihováral Boh. Tento dátum je dnes považovaný za oficiálny začiatok Hnutia fokoláre. Začínalo ako čisto katolícke hnutie, ale v roku 1958 začalo prijímať za svojich členov aj nekatolíkov.

Dom, kde bývala s rodičmi a súrodencami, bol zničený počas bombového útoku na Trident 13. mája 1944. Jej rodina sa išla ukryť do hôr, ale Chiara ostala v meste pomáhať obetiam. Počas náletov sa ukrývala spolu so svojimi prvými družkami v úkryte a tam, pri svetle sviečky si čítali z Evanjelia. Prvé fokoláre - komunita priaznivcov Chiarinych myšlienok, bolo v malom byte na Piazza Cappuccini 2, v Tridente.

V roku 1948 sa Chiara zoznámila v talianskom parlamente s poslancom, spisovateľom, žurnalistom a priekopníkom ekumenizmu Iginom Giordanim, ktorý sa stal spoluzakladateľom Hnutia fokoláre. V súčasnosti prebieha v rámci Katolíckej cirkvi proces jeho beatifikácie.

V roku 1949 Chiara spoznala Pasquala Foresiho, mladého seminaristu, ktorý po vysvätení za kňaza daroval Hnutiu fokoláre veľké pozemky v Rocca di Papa pri Ríme, kde vzniklo centrum Diela Máriinho.

Od roku 1956 sa Hnutie fokoláre rozrastalo a získavalo dobrovoľníkov z rôznych oblastí spoločenského života: politiky, ekonómie, umenia, učiteľstva, atď., ktorí sa ako laici snažia priniesť odkaz Ježiša Krista do spoločnosti.

Chiarin brat inicioval vznik časopisu Nové Mesto. V rámci Hnutia Fokoláre vychádzali zbierky klasikov antickej kresťanskej literatúry a diela sv. Augustína.

V 1964 založila mestečko Loppiano, prvé zo série mestečiek Hnutia fokoláre v rôznych štátoch sveta. V 1966 navrhla mladým, ktorí chceli radikálne žiť Evanjelium, vznik Hnutia Gen (Nová Generácia).

14. marca 2008 o druhej hodine nadránom vo veku 88 rokov zomrela vo svojom dome v Ríme. Po mesačnom pobyte v nemocnici kvôli problémom s dýchaním bola na vlastnú žiadosť prepustená domov.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1977 dostala v Londýne Templetonovu cenu.

Biedne pomery v chudobných štvrtiach „favelas“ v Brazílii ju v roku 1991 viedli k spusteniu program Ekonomiky spoločenstva (Economia di Comunione), čím zaviedla novú ekonomickú teóriu a prax. V roku 1996 v Paríži jej UNESCO udelilo Cenu za vzdelanie a mier.

V roku 1997 zahájila novú perspektívu medzináboženského dialógu návštevou 800 budhistických mníchov a mníšok v Thajsku. V New Yorku prednášala 3 000 čiernym moslimom zo štvrte Harlem a v Argentíne navštívila židovskú komunitu v Buenos Aires.

V septembri 1998 dostala v Štrasburgu Cenu ľudských práv Rady Európy. Chiara bola ocenená rôznymi ďalšími čestnými titulmi a je čestnou občiankou mnohých miest nielen v Taliansku, ale aj v zahraničí.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Meditazioni, 1959
  • Pensieri, 1961
  • Tutti siano uno. Punti di spiritualità, 1962
  • Frammenti, 1963
  • Fermenti di unità, 1963
  • Diario 1964/65, 1967
  • Saper perdere, 1969
  • La carità come ideale, 1971
  • Sì,sì. No, no, 1973
  • Parola di vita, 1975
  • Dove due o tre, 1976
  • L'Eucaristia, 1978
  • Uomini al servizio di tutti, 1978
  • Gesù nel fratello, 1979
  • Essere la tua Parola/1, 1980
  • Il sì dell'uomo a Dio, 1981
  • Essere la tua Parola/2, 1982.
  • Costruire sulla roccia, 1983
  • L'unità e Gesù Abbandonato, 1984
  • La vita un viaggio, 1984
  • Incontri con l'Oriente, 1986
  • In cammino col Risorto, 1987
  • Parola che si fa vita. Commenti alla Scrittura, 1989
  • L'avventura dell'unità (intervista), 1991
  • Una via nuova. La spiritualità dell'unità, 1992
  • Cercando le cose di lassù, 1992
  • Santi insieme, 1994
  • Scrivere il Vangelo con la vita, 1995
  • Disegni di luce. Meditazioni e immagini, 1996
  • L'amore vince, 1998.
  • Il Grido, 2000
  • Santità di popolo, 2001
  • Costruendo il "castello esteriore", 2002
  • Maria trasparenza di Dio, 2003
  • In unità verso il Padre, 2004
  • L’arte di amare, 2005
  • Essere tua Parola, 2008
  • Vivere, la Parola che rinnova, 2008

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]