Chtelnica
| Chtelnica | |
| obec | |
 Kostol Najsvätejšej Trojice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Piešťany |
| Región | Považie |
| Nadmorská výška | 204 m n. m. |
| Súradnice | 48°34′08″S 17°37′28″V / 48,568889°S 17,624444°V |
| Rozloha | 32,97 km² (3 297 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 529 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 76,71 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1208 |
| Starosta | Peter Radošinský[3] (KDH, SDKÚ-DS) |
| PSČ | 922 05 |
| ŠÚJ | 507121 |
| EČV (do r. 2022) | PN |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Chtelnica | |
| Webová stránka: chtelnica.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Chtelničan[4]
| |
Chtelnica je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza v severnej časti Trnavskej pahorkatiny na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 204 m n. m., v údolí Chtelnického potoka.[5]
Názvy obce v minulosti
- 1208 – 1209 Wytelnize[5]
- 1258 Uitunche
- 1332 – 1337 Visencia
- 1394 Wythenche
- 1423 Wittence
- 1437 Tynicze
- 1531 Vtelnica, Wftelnicz, Vitencia
- 1542 Wtelnicza
- 1571, 1691 Vitencze
- 1610 Vience
- 1637 Chtelnica, Wittencz
- 1773 Vittencz, Chtelnitz, Chtelnicza
- 1786 Wittenz, Chtelnicze, Telnitz
- 1808 Vitténcz, Telnitz, Chtělnice
- 1863 – 1918 Vittencz
- 1920 Chtelnica
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1208 – 1209 v donačnej listine kráľa Ondreja II. V roku 1258 sa Chtelnica okrajovo spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. komesovi Zochudovi a jeho bratom. Fara sa v obci spomína v rokoch 1332 – 1337. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Jána Krstiteľa je z roku 1423.
Pamiatky
- Pôvodne gotický kostol sv. Jána Krstiteľa z 14. storočia nad obcou.
- Pôvodne renesančný kaštieľ so štyrmi baštami z roku 1603 s anglickým parkom, jazierkom, alegorickými sochami a rokokovými pavilónmi.
- Baroková kúria z roku 1777.
- Kaplnky – na cintoríne Sedembolestnej Panny Márie z roku 1737, Sv. Kríža – cca 1720, a sv. Rócha (1688).
- Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1801. Pôvodne gotická kaplnka sv. Juraja (15. storočie)
Kostol Najsvätejšej Trojice v Chtelnici
- Kostol sa začal stavať 6. mája 1794, kedy posvätili zakladný kameň. Stavba bola dokončená roku 1800 a slávnostne ho konsekroval 21. júna 1801. Kostol je vysoký 46 metrov, a kríž na veži meria 4 metre.
- Dĺžka kostola je približne 45 metrov a šírka 14 metrov. Veža je 3.9 metra široká.
- Vo veži kostola sú v súčasnosti 3 zvony. Najväčší váži 750 kilogramov a je na ňom nápis: „Svätá Trojica, jediný Bože, zmiluj sa nad nami.“
- Druhý zvon váži 550 kilogramov a je najnovší. Je na ňom napísané: „Svätý Karol Boromejský, oroduj za nás“. Zvon uliala rodina Dytrichová na Morave v dedinke Brodek u Přerova.
- Najmenší zvon má 300 kilogramov a je na ňom nápis: „Svätá Panna Mária. oroduj za nás".
- V strede je oltár z mramoru, pri ktorom je kňaz obrátený k veriacim.
- Organ, ktorý sa nachádza na chóre je z konca 18. storočia je značky Rieger, a vyrobený bol v Krnove ako 1 333 kus.
Rekonštrukcie kostola:
- v roku 1995 bola obnovená pod kostolom krypta s vchodom od severnej strany bola vybetónovaná a osadili sa železné schody
- oprava organa v roku 1998 – 1999 (oprava stála 80 000 bez materiálu). V súčasnosti (rok 2009) sa organ opäť rekonštruuje
- elektrického osvetlenia zavedené v roku 1940
- oprava strechy veže a pokrytie medeným plechom vykonaná v roku 1983
- elektrifikácia zvonov v roku 1973
- od roku 1982 – 1985 obnova oltárov, obrazov a sôch, ďalej pozlátenie kazateľnice, obnova klenby presbytéria a namontované nové lavice
Kostol svätého Jána Krstiteľa
- Kostol svätého Jána Krstiteľa je pravdepodobne najstaršou historicko-kultúrnou pamiatkou v Chtelnici.
- Presný dátum nie je nikde zaznamenaný, no podľa indícií možno predpokladať, že vznikol na konci 13. storočia, respektíve začiatku 14. storočia.
- Pôvodne veľká stavba bola zničená následkom požiaru, obnovená bola iba časť lode.
- Miesto na ktorom je postavený bolo pôvodne centrum obce Chtelnica, ktoré sa neskôr presunulo do oblasti terajšieho farského kostola Najsvätejšej Trojice.
- Správu kostola má na starosti miestny farár. Využívaný je však iba príležitostne – na sviatok sv. Jána Krstiteľa, prípadne na púťové omše v letnom období.
Chtelnické privilégiá
Chtelnica musela získať prvé výsady mestečka už pred rokom 1394 (r.1394 je spomínaná ako opidum Vitencye). Ďalšie výsady Chtelnica dostala od Stibora zo Stiboríc ml. v roku 1423. Tieto privilégiá zrejme zahŕňali mýtne právo a právo na výročný jarmok. Keď zomrel Stibor ml. Dobrovodské panstvo aj s Chtelnicou kráľ Žigmund venoval Michalovi Országhovi z Gútu. Gróf Országh získal od kráľa výsady, ktoré oslobodzovali Chtelnicu (Tynicze), Vrbové a Čachtice od platenia mýta a tridsiatku. Orságovci vlastnili panstvo až do r. 1567. Kráľ Matej II. potvdril staré chtelnické výsady a rozšíril trhové právo z 3 na 4 výročné jarmoky. V 17.storočí získala Chtelnica aj hrdelné právo (právo meča). Cisár Karol VI. v roku 1712 udelil Chtelnici ďalšie výsady. Mestečko Chtelnica mohlo konať až 6 výročných jarmokov.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Chtelničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b KRUPA, Vladimír. Chtelnica. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 138.
- KLČO, M.: Okres Piešťany - stručná história a erby miest a obcí. Balneologické múzeum v Piešťanoch, 1999, ISBN 80-968258-0-1.
- www.apsida.sk - profil gotického kostola
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chtelnica
