Anglikánska cirkev (Church of England)

Anglikánska cirkev
Logo Anglikánskej cirkvi
Infomácie
Organizácia	biskupsko-synodálne zriadenie
Organizačná štruktúra	Diecézy Anglikánskej cirkvi
Územie	Anglicko, Wales, Ostrov Man, Normanské ostrovy, Kontinentálna Európa
Hlava cirkvi	Karol III.
Duchovná hlava cirkvi a metropolita	Justin Welby, arcibiskup canterburský
Spoločenstvo	Anglikánsky zväz cirkví
Členstvo
Počet príslušníkov	25 miliónov
Viac informácií
Názvy	C of E
Webstránka	churchofengland.org

Anglikánska cirkev (angl. Church of England – doslova Cirkev Anglicka alebo Anglická cirkev) je oficiálne uznaná štátna cirkev v Anglicku. Zároveň je „matkou“ a „hlavou“ Anglikánskeho zväzu cirkví.

Vznikla roku 1534 tzv. Supremačným aktom (Act of Supremacy) Henricha VIII., ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku od spoločenstva so Svätým stolcom a sám sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi.

Anglikánska cirkev vníma svoju zakotvenosť ako v protestanskej tradícii, s ktorou ju spája neuznanie autority rímskeho pápeža ako hlavy cirkvi, tak aj v katolíckej tradícii, z ktorej si ponechala väčšinu vonkajších znakov, akými sú sedem sviatostí, hierarchické usporiadanie, používanie ornátu, kadidla a mnoho ďalšieho.

História

Kresťanstvo sa v Anglicku zrodilo niekedy okolo roku 200, ale samostatná anglikánska cirkev existuje od 16. storočia.

Anglický kráľ Henrich VIII. žiadal pápeža o anuláciu manželstva s Katarínou Aragónskou. Pápež jeho žiadosti nechcel vyhovieť, na čo Henrich reagoval útokom na duchovnú moc pápeža. Vydal Zákon o zvrchovanosti (Act of Supermacy) a zanedlho sám seba vyhlásil za hlavu anglickej cirkvi. Pápež Klement VII. Henricha exkomunikoval. Henrich mal celkovo šesť manželiek.

Za vlády Henricha VIII. sa anglikánska cirkev v podstate nijak nezreformovala. Protestantizácia cirkvi a reformy sa udiali za vlády Henrichovho syna Eduarda VI. Centerburský arcibiskup Thomas Cranmer, presvedčený protestant, vydal v roku 1549 prvé vydanie Knihy verejných modlitieb.

Po Eduardovi nastúpila na anglický trón katolíčka Mária I., ktorá odmietla zmeny vykonané Henrichom a Eduardom a znovu nastolila jednotu s Rímom. Pre upaľovanie protestantov, ktorým sa snažila o rekatolizáciu krajiny, si vyslúžila prezývku Krvavá Mária.

Po Mária nastúpila na trón jej nevlastná sestra Alžbeta I., ktorá sa znova pokúsila o osamostatnenie cirkvi. Aj keď pápež Alžbetu exkomunikoval až v roku 1570, oficiálne sa anglikánska cirkev znovu osamostatnila už v roku 1559, kedy parlament uznal Alžbetu za svojho najvyššieho panovníka a obnovil Zákon o zvrchovanosti. Toho roku bolo zverejnené aj nové vydanie Knihy spoločných modlitieb.

Počas anglickej revolúcie zmenili vládnuci puritáni episkopálne zriadenie na presbyteriánske. Po nástupe Karola II. dochádza znovu k obnoveniu episkopálneho zriadenia.

V 18. storočí nespokojné skupiny v anglikánskej cirkvi pod vedením Johna Wesleyho oddelili a založili metodistickú cirkev. V 19. storočí sa objavuje Oxfordské hnutie, ktoré požaduje posilnenie katolíckych prvkov v anglikánskej cirkvi. Veľkou osobnosťou tohoto hnutia bol John Henry Newman, ktorý sa neskôr stal katolíkom.

V roku 1931 Anglikánsky zväz cirkví a Utrechtská únia starokatolíckych cirkví uzavreli plné sviatostné spoločenstvo (Bonnská dohoda). Vzájomne si teda uznávajú svoje sviatosti a biskupi oboch cirkví sa vzájomne zúčastňujú na biskupských vysviackach ako spolusvätitelia.

V roku 1994 Anglikánska cirkev (v Anglicku) povolila kňazské a v roku 2014 biskupské svätenie žien.

Teológia a liturgia

Diecézy Anglikánskej cirkvi

Anglikánska cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia, Tradícia a rozum. Hlavné zásady obsahuje Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske vyznanie, 39 článkov a Kniha Spoločných modlitieb (Book of Common prayer). Anglikánska cirkev pozná sedem sviatostí. Dve veľké (krst a Eucharistia) a päť malých (birmovanie, spoveď, manželstvo, kňazstvo a pomazanie chorých). Eucharistia sa vysluhuje po obomi spôsobmi (hostie aj víno) a spoveď je spoločná (vyznanie hriechov Bohu v srdci, spoločná kajúca modlitba a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným) aj ušná (vyznanie sa kňazovi alebo biskupovi). Anglikánska cirkev od roku 1992 povoľuje kňazské a od roku 2014 aj biskupské svätenie žien.

Štruktúra

Hlavou Anglikánskej cirkvi je dodnes anglický panovník (v súčasnosti Karol III. ). Duchovnou hlavou a metropolitom anglikánskych cirkví je arcibiskup canterburský, od roku 2013 tento úrad zastáva Justin Welby, ktorý nahradil Rowana Williamsa. Anglická cirkev sa delí na provinciu Cannterbury a provinciu York. Arcibiskupom yorským je v súčasnosti Stephen Cottrell, ktorý nahradil Johna Sentamu. Celkovo má anglická cirkev 43 diecéz. Legislatívnym orgánom je Generálne zhromaždenie, potvrdené parlamentom Spojeného kráľovstva.

V otázkach doktríny, disciplíny, politických názorov a liturgickej praxe sa jednotlivé lokálne spoločenstvá značne odlišujú. Najmarkantnejším deliacim prvkom je členenie na tzv. High Church a Low Church. Zatiaľ čo synonymami Low Church sú puritánske, evanjelikálne a charizmatické hnutia anglikanizmu, pojmom High Church sa označujú spoločenstvá a smery majúce bližšie ku katolíckej tradícii, ako napríklad anglokatolicizmus či tzv. Oxfordské hnutie, z ktorého vzišli mnohé vynikajúce osobnosti, ako napr. John Henry Newman.

Externé odkazy

• The Church of England – stránka Anglikánskej cirkvi

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anglikanská církev na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).