Dianne Wiestová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:42, 27. júl 2015, ktorú vytvoril Luppus (diskusia | príspevky)
Dianne Wiestová
americká herečka
americká herečka
Narodenie28. marec 1948 (76 rokov)
Kansas City, Missouri, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Dianne Wiestová

Dianne Wiest [daɪˈjæn ˈwiːst] (* 28. marec 1948, Kansas City, Missouri, USA) je americká herečka, ktorá sa po divadelných úspechoch na Broadwayi stala aj uznávanou filmovou a televíznou herečkou.

Životopis

Otec, Bernard John Wiest, bol psychiatrický sociálny pracovník americkej armády, matka Anne Stewart bola zdravotná sestra zo škótskej obce Auchtermuchty.[1] Zoznámili sa počas druhej svetovej vojny v Alžírsku.[1] Po skončení vojny sa rodičia vrátili do USA. Má dvoch mladších bratov, Grega a Dona.

Kvôli otcovej práci sa rodina často sťahovala, základné vzdelanie ukončila v Norimbergu. Pôvodne chcela byť baletkou, ale nakoniec vyhralo divadlo. Už na škole si učiteľ všimol jej talent a začala hrať v školskom divadle.[1][2]

Po návrate do USA sa zapísala na University of Maryland, kde promovala v roku 1969 v obore Arts and Sciences.[3] Následne sa stala členkou American Shakespeare Company s ktorou absolvovala turné v USA i zahraničí.

Svoj súkromný život si stráži a veľa sa o ňom nevie. Niekoľko rokov žila s agentom Samom Cohnom.[4] Má dve osvojené dcéry, Emily (* 1987) a Lily (* 1991).[5]. Žije s nimi v New Yorku v Upper West Side.[2]

Kariéra

Divadlo

Dianne Wiestová debutovala v divadle koncom 60-tych rokov v hre Ashes, produkcii American Shakespeare Company na Shakespeare Festival v New Yorku.[6] Postava Heddy Gabler v Ibsenovej rovnomennej hre v Long Wharf Theatre v New Haven bola jej prvou hlavnou úlohou.

Na Broadwayi debutovala v roku 1971 v hre Solitaire/Double Solitaire od Roberta Andersonsa.[7] Následne dostala zmluvu v regionálnom divadle „Arena Stage“ vo Washingtone.[8] Počas štyroch rokov okrem iných hrala v Albeeho Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, Wilderovom Our Town, Gorkého Na dne či Shawovej hre Heartbreak House.[9] So spoločnosťou absolvovala turné v ZSSR.[5]

Prelomovou v jej divadelnej kariére bola hra The Art of Dinning v roku 1980. Za svoj výkon získala tri ceny: Obie Award, Theatre World Award a Clarence Derwent Awards.[10][11][12][13] Ďalším úspechom bola hlavná ženská rola po boku Johna Lithgowa v hre Beyond Therapy od Christophera Duranga v roku 1982, ktorá bola v roku 1987 sfilmovaná s Julie Hagerty a Jeffom Goldblumom. Za herecké výkony v nebroadwayskej produkci Serenading Louie a Other Places získala v roku 1984 ďalšiu Obie Award.[14]

Hoci hru After the Fall, ktorú napísal Arthur Miller pre svoju manželku Marilyn Monroe, predtým nečítala, vyhrala v roku 1984 kasting na postavu Maggie. Jej výkon po boku Franka Langellu nadšene prijali diváci i kritika.[15]

Vo svojej kariére hrala rôzne charaktery. Stvárnila rôzne klasické úlohy ako Desdemona po boku Jamesa Earla Jonesa ako Othella či Hedda Gabler v rovnomennej hre Henrika Ibsena.[2][16]

V lete v roku 1993 hrala spolu s Frances Conroy a Liev Schreiberom na Broadwayi v hre In the Summer House. Jej interpretáciu dominantnej Mrs. Eastman Cuevas divadelný kritik David Richards v New York Times opísal ako „odvážnu“.[17]

John Lithgow, častý divadelný partner

V čítaní hry Oscara Wildea Salome o živote biblickej Salome stvárnila Herodias. Jej partnermi boli Marisa Tomei ako Salome, Al Pacino ako Herodes Antipas a David Strathairn ako Jokannan v réžii Estelle Parsons.[18]

V roku 2005 sa predstavila ako Mimi v Memory House, hre o problémoch a rôznych pohľadoch dvoch generácií na svet na príkladoch matky a jej dcéry v tínedžerskom veku. Charles Isherwood v New York Times napísal, že jej „srdečné, očarujúce hranie“ dáva hre o napätých situáciách medzi dvomi ženami zaujímavý obsah. Herečka okrem toho získala sympatie publika pre citlivé podtóny príbehu. Nato neexistuje žiadny recept.[19]

V úspešnej komédii Third od Wendy Wasserstein hrala v tom istom roku po boku Charlesa Durninga, Jasona Rittera a Gaby Hoffmanovej silnú, ale zraniteľnú profesorku.[20][21]

V roku 2008 hrala v Čechovovej hre Čajka a súčasne pôsobila aj ako herecká manažérka. V tejto funkcii okrem iného zabezpečovala spoluprácu s ruským režisérom Viačeslavom Dolgačevom, umeleckým šéfom moskovského New Drama Theater.[22] Wiestová priviedla do tímu dizajnéra Santoa Loquasto, lebo poznala a vážila si jeho prácu scénografa a kostýmového výtvarníka vo viacerých filmov Woody Allena.[23] Prevedenie hry bolo veľmi úspešné a kritici chválili Wiestovej „portrét neprirodzene dievčenskej Arkadinovej.[24]

V zimnej sezóne 2008/2009 slávila úspech u publika s rolou v hre All our Sons. Opäť to bola hra od Arthura Millera, v ktorej hrala po boku Johna Lithgowa a Patricka Wilsona.[25] Hra pútala pozornosť tlače najmä kvôli účinkovaniu Katie Holmes, ale kritik Tom O’Neil vo svojej recenzii jasne uviedol, že obe „broadwayské legendy“ Wiestová a Lithgow robia predstavenie pozoruhodným.[26]

Film

Potom čo sa počas 10 rokov etablovala ako divadelná herečka, debutovala v roku 1980 malou úlohou vo filme It’s My Turn po boku Michaela Douglasa a Beverly Garland.[27] Nasledovali ďalšie vedľajšie úlohy, ako napríklad v roku 1982 terapeutka hlavnej postavy v podaní Jill Clayburgh v I’m Dancing as Fast as I Can. v roku 1984 bola matkou Lori Singer a manželkou svojho divadelného kolegu Johna Lithgowa v tanečnom filme Footloose režiséra Herberta Rossa, či najlepšou priateľkou Meryl Streep vo filme Zaľúbiť sa.

V roku 1985 si ju všimol Woody Allen a obsadil ju do malej úlohy prostitútky vo svojom filme Purpurová ruža z Káhiry. Jej výkon presvedčil režiséra a obsadil ju v roku 1986 do svojho nasledujúceho projektu Hanna a jej sestry.[27] Hrala neurotickú Holly, sestru Hannah (Mia Farrow), budúce herečku a majiteľku cateringovej spoločnosti, ktorá stále naráža na nesprávnych mužov. Nakoniec si zoberie neplodného manžela svojej sestry (Woody Allen), načo, nevediac o manželovej neplodnosti, otehotnie (nie je jasné s kým). Allen dokázal skúsenú divadelnú herečku priviesť k rovnako brilantnému výkonu ako na divadelných doskách. Za svoj výkon získala Oscara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe.

V roku 1987 spolupracovala s Allenom ešte dva razy. V autobiografickej komédii Zlaté časy rozhlasu stelesnila tetu mladého hrdinu, Allenovo Alter ego Joe Needleman (Seth Green). V dráme September stvárnila osamelú domácu pani a matku, ktorá má na víkende v prázdninovom dome svojej priateľky Lane (Mia Farrow) aféru so spisovateľom Petrom (Sam Waterston), ktorý je zamilovaný do Lane.[1] Skutočnosť, že Woody Allen oba filmy inscenoval ako divadelnú hru, bolo hereckým výkonom jeho novým „členom rodiny“, ako hovorí režisér svojim kmeňovým hercom, veľmi na prospech.

V nasledujúcich rokoch hrala postavy matiek v mnohých komédiách.[28] V Bright Lights, Big City hrala v spomienkach Michaela J. Foxa jeho matku trpiacu rakovinou. V kriminálnej komédii Susan Seidelman Cookie hrala matku Emily Lloyd a milenku kmotra Dominica Capisco (Peter Falk). Jej stvárnenie exaltovanej mafiánskej nevesty a súčasne starostlivej matky, ktorá chce svoju dcéru držať ďaleko od mafie, zhodnotil Roger Ebert ako „veľmi originálne“. [29]

V réžii Rona Howarda stelesnila vo filme Parenthood po boku Steve Martina samoživiteľku Helen Buckmann, ktorá má plné ruky práce so svojou pubertálnou dcérou Julie (Martha Plimptonová) a synom Garry (Joaquin Phoenix) náchylným k násiliu. Dianne Wiestovú za jej "realistické zobrazenie" chválili kritici a bola nominovaná na Oscara a Zlatá glóbus.[30]

V réžii Tima Burtona hrala v roku 1990 vo fantasy tragikomédii Nožnicovoruký Edward predajkyňu kozmetiky Peg, ktorá na poradnom turné nájde umelého človeka Edwarda (Johnny Depp) v starom zámku a zoberie si ho domov. Jej pokus integrovať muža s nožnicami miesto prstov na rukách do spoločnosti malého mesta však skončí neúspešne a Peg musí uznať, osamelý život na zámku je pre neho lepší.

V režijnom debute herečky Jodie Foster Človiečik Tate v roku 1991 vedkyňu Jane Grierson, ktorá sa pokúsi malého génia Freda Tate využiť vo svojej show. Narazí však na odpor jeho matky Dede, čo spôsobí preťahovanie sa o chlapca medzi obidvomi ženami.

Šesť rokov po poslednej spolupráci napísal Woody Allen svojej kmeňovej herečke rolu na telo. Postava Helen Sinclair v komédii Výstrely na Broadwayi z roku 1994 odohrávajúcej sa v 20-tych rokoch 20. storočia ničím nepripomína „milé matky“ a čiastočne „nasladlé“ ženské charaktery predošlých rokov. Wiestová sama označila Allena ako „režiséra, ktorý jej vie najlepšie vybrať netypické úlohy, a aj niesť riziko s tým“.
Pre postavu alternujúcej divadelnej divy použila hlboký hlas, ktorý dosiaľ využívala len v divadle, aby vyjadrila jej nadmernú spotrebu alkoholu a cigariet.[2] Za stvárnenie často nadávajúcej herečky, ktorá má aféru s mladým režisérom Davidom Shayneom (John Cusack), získala v roku 1995 svojho druhého Oscara za vedľajšiu postavu i ďalšie ceny. Týmto piatym spoločným filmom s Woody Allenom sa stala jeho treťou najobsadzovanejšou herečkou, po Mia Farrow a Diane Keaton.

Svoj komediálny talent znovu potvrdila ako senátorská manželka Louise Keeley vo filme Vtáčia klietka z roku 1996. V remaku francúzskeho originálu La Cage aux folles z roku 1978 v réžii Mike Nicholsa pre americký trh boli jej partnermi Robin Williams, Gene Hackman a Nathan Lane. Za ďalšiu postavu matky ju okrem iných chválil James Berardinelli a získala niekoľko cien.[31] V tom istom roku hrala po boku Whoopi Goldberg v réžii Donalda Petrie vo filme Spoločníčka sekretárku, ktorá vie oveľa viac než len ťukať na stroji. Spolu so svojou šéfkou dobyje dominantný mužský svet financií a burzy v New Yorku. Filmový kritik Peter Stack bol jej výkon veľmi očarený.[32]

Herec a režisér Griffin Dunne ju v roku 1998 obsadil do filmu Magická posadnutosť podľa románu Practical Magic od Alice Hoffman po boku Sandry Bullockovej, Nicole Kidmanovej a Stockard Channing. Štyri herčky stelesnili spolu s mladou herečkou Evan Rachel Woodovou a Alexandra Artrip tri generácie prekliatej rodiny čarodejníc.[33] O dva roky neskôr hrala znovu čarodejnicu, zlú kráľovnú, v 5-dielnej televíznej fantasy Desiate kráľovstvo na motívy rôznych rozprávok bratov Grimmovcov prenesených do súčasnosti.

V roku 2000 sa znovu stretla pred kamerou so Samom Waterstonom ako štátna zástupkyňa Nora Lewin v seriáli Zákon a poriadok a bola spolu s kolegami dva razy nominovaná naScreen Actors Guild Award.

V rodinnej dráme I am Sam v roku 2001 boli jej hereckými partnermi Sean Penn, Michelle Pfeifferová a Dakota Fanning. Stvárnila agorafóbiou trpiacu susedku Annie Cassell duševne postihnutého Sama, ktorý bojuje o získanie dcéry do svojej starostlivosti. Rovnako ako iné postavy musí aj Annie Cassell prekonať svoj strach kvôli svedectvu v súdnej sieni.[34]

Následne hrala v nezávislých filmoch Not Afraid, Not Afraid, vo francúzskej produkcii Merci Docteur Rey s Jane Birkinovou a Bulle Ogierovou a v A Guide to Recognizing Your Saints. Posledný film bol natočený podľa autobiografického románu Dito Montiela a bol prezentovaný na viacerých filmových festivaloch. Na Sundance Film Festival zídkal herecký súbor, medzi inými Robert Downey Jr., Chazz Palminteri a Rosario Dawsonová, cenu kritiky Special Jury Prize

V Dedication, réžijmom debute herca Justin Theroux hrala po boku Tom Wilkinson a Mandy Moore malú vedľajšiu úlohu. V komédii Traja v jednej posteli stelesnila matku dvoch bratov (Steve Carell a Dane Cook), ktorá chce pre svojho ovdovelého syna Dana len to najlepšie a chce ho znovu oženiť. Kritici ohodnotili jej výkon priaznivo a ako "solídny".[35]

V roku 2008 hral v Synecdoche, New York po boku oscarového Philip Seymour Hoffman a Samantha Morton. Tragikomédia od Charlie Kaufmana bola prvý raz uvedená na Festival de Cannes a bola v hre o Zlatú palmu. V rokoch 2008 a 2009 účinkovala seriáli In Treatment ako terapeutka Gina Toll psychoterapeuta Paula (Gabriel Byrne). Za túto úlohu získala Emmy[26] a bola nominovaná na televízny Zlatý glóbus za vedľajšiu úlohu.

V britskej produkcii Rage stvárnila obchodnú riaditeľku a bývalú majiteľku módneho domu, ktorú v podobe 13 ďalších charakterov z firmy počas siedmich dní natáča mladý blogger Michelangelo. Nezvyčajné dielo Sally Potter malo premiéru na Berlinale v roku 2009.[36]

V roku 2010 sa vo filme Rabbit Hole opäť stretla s Nicole Kidman. V komédii Lawrence Kasdana z roku 2012 Darling Companion boli jej partnermi Kevin Kline a Diane Keaton.

Filmografia (výber)

  • 1980: It’s my Turn
  • 1982: Independence Day
  • 1982: I’m Dancing as Fast as I Can
  • 1984: Footloose
  • 1984: Zaľúbiť sa (Falling in Love)
  • 1985: Purpurová ruža z Káhiry (The Purple Rose of Cairo)
  • 1986: Hana a jej sestry (Hannah and her Sisters)
  • 1987: Zlaté časy rozhlasu (Radio Days)
  • 1987: The Lost Boys
  • 1987: September
  • 1988: Bright Lights, Big City
  • 1988: Cookie
  • 1989: Parenthood
  • 1990: Nožnicovoruký Edward (Edward Scissorhands)
  • 1991: Človiečik Tate (Little Man Tate)
  • 1994: Policajti a zlodeji (Cops and Robberson)
  • 1994: Výstrely na Broadwayi (Bullets over Broadway)
  • 1994: Lovec talentov (The Scout)
  • 1996: Vtáčia klietka (The Birdcage)
  • 1996: Spoločníčka (The Associate)
  • 1998: Zaklínač koní (The Horse Whisperer)
  • 1998: Magická posadnutosť (Practical Magic)
  • 2000: Desiate kráľovstvo (The 10th Kingdom), TVS
  • 2000-2001: Zákon a poriadok (Law & Order), TVS
  • 2001: I am Sam
  • 2001: Not Afraid, Not Afraid
  • 2001 - 2002: Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka (Law & Order: Special Victims Unit)
  • 2002: Merci Docteur Rey
  • 2004:Category 6: Day of Destruction
  • 2004: The Blackwater Lightship
  • 2006: A Guide to Recognizing Your Saints
  • 2007: Dedication
  • 2007: Traja v jednej posteli (Dan in Real Life)
  • 2008: Letecká katastrofa (Passengers)
  • 2008: Synecdoche, New York
  • 2008 - 2009: In Treatment, TVS
  • 2009: Rage
  • 2010: Rabbit Hole
  • 2011: The Big Year
  • 2012: Neobyčajný život Timothyho Greena (The Odd Life of Timothy Green)
  • 2012: The Corrections (TV)
  • 2012: Darling Companion
  • 2014: The Humbling
  • 2015: Life in Pieces, TVS
  • 2015: Sisters

Literatúra

  • Janet Sonenberg. The actor speaks: twenty-four actors talk about process and technique. [s.l.] : Crown Trade Paperbacks, 1996.
  • Rosemarie Tichler, Barry Jay Kaplan. Actors at Work. [s.l.] : Macmillan, 2007.

Referencie

  1. ↑ a b c d BENNETTS, Leslie. Dianne Wiest Makes Neurosis A Success Story [online]. New York: The New York Times, 1987-03-18, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  2. ↑ a b c d Ellen Pall. Hannah’s Neurotic Sister? That Was Ages Ago [online]. The New York Times Company, 1994-10-9, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (Englisch)
  3. ↑ Alumni Who Have Made A Difference [online]. Maryland: Office of University Communications, 2009-5-13, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ Bruce Weber. Sam Cohn, Powerful Talent Broker, Dies at 79 [online]. The New York Times Company, 2009-5-6, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ a b Biography. tcm.com, accessed October 30, 2010
  6. ↑ Profil von Dianne Wiest [online]. E!Online, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online. (anglicky)
  7. ↑ Dianne Wiest [online]. The Broadway League, 2009-5-13, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ Dianne Wiest Biography. Yahoo! Movies.
  9. ↑ Dianne Wiest biography. Film Reference.com.
  10. ↑ The Art of Dining listing, Internet Off-Broadway Database. Internet Off-Broadway Database, accessed October 30, 2010
  11. ↑ Wiest Obie Awards. villagevoice.com, accessed October 30, 2010
  12. ↑ Theatre World Awards History. theatreworldawards.org, accessed October 30, 2010
  13. ↑ Derwent Awards. actorsequity.org, accessed October 30, 2010
  14. ↑ TWO WORKS SHARE OBIE [online]. The New York Times Company, 1984-5-22, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ Samuel G. Freedman. Wiest and Langella Play Complex Roles in 'Fall' [online]. The New York Times Company, 1984-11-05, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (Englisch)
  16. ↑ Bernard Weinraub. Discovering the Modern Ties In a Corsetted Ibsen Creation [online]. The New York Times Company, 1999-3-14, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ David Richards. The New York Times Company, 1999-8-8, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  18. ↑ John Rockwell. CORRESPONDENT’S NOTEBOOK; Play? Opera? A Challenge To Daunt the Eye and Ear [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  19. ↑ Charles Isherwood. New Year’s Eve, America, Motherhood and Blueberry Pie [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  20. ↑ Morgan Allen. Wasserstein Aims for Another Triumph with Third [online]. Playbill, Inc., [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  21. ↑ Ben Brantley. As Feminism Ages, Uncertainty Still Wins [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  22. ↑ Stefen McElroy. Theater Listings – THE SEAGULL [online]. New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  23. ↑ Rosemarie Tichler. Thinking Russian, but at American Speed [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  24. ↑ Hilton Als. Servants of Art [online]. Conde Nast, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  25. ↑ Ben Brantley. Oedipus & Company [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  26. ↑ a b Tom O’Neil. Los Angeles Times, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  27. ↑ a b Berndt Schulz. Woody Allen Lexikon. Berlin : Lexikon Imprint Verlag, 2000.
  28. ↑ Benjamin Svetkey. The Mother Load [online]. Entertainment Weekly, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  29. ↑ Roger Ebert. [s.l.] : Chicago Sun-Times, 1989-august.
  30. ↑ James Berardinelli. The Birdcage [online]. [Cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  31. ↑ Peter Stack. [s.l.] : San Francisco Chronicle, 1997-apríl-18.
  32. ↑ Warner Bros. Film GmbH. Zauberhafte Schwestern. [s.l.] : Presseheft, 1998.
  33. ↑ Warner Bros. Film GmbH. Ich bin Sam. [s.l.] : Presseheft, 2002.
  34. ↑ Kevin Lally. Dan in real Life [online]. Film Journal International, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  35. ↑ Dave Itzkoff. Berlin Film Festival Announces Lineup [online]. [Cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dianne Wiest na nemeckej Wikipédii a Dianne Wiest na anglickej Wikipédii.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dianne_Wiestová&oldid=6092076“