Preskočiť na obsah

Dianne Wiestová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:42, 27. júl 2015, ktorú vytvoril Luppus (diskusia | príspevky)
Dianne Wiestová
americká herečka
americká herečka
Narodenie28. marec 1948 (76 rokov)
Kansas City, Missouri, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Dianne Wiestová

Dianne Wiest [daɪˈjæn ˈwiːst] (* 28. marec 1948, Kansas City, Missouri, USA) je americká herečka, ktorá sa po divadelných úspechoch na Broadwayi stala aj uznávanou filmovou a televíznou herečkou.

Životopis

Otec, Bernard John Wiest, bol psychiatrický sociálny pracovník americkej armády, matka Anne Stewart bola zdravotná sestra zo škótskej obce Auchtermuchty.[1] Zoznámili sa počas druhej svetovej vojny v Alžírsku.[1] Po skončení vojny sa rodičia vrátili do USA. Má dvoch mladších bratov, Grega a Dona.

Kvôli otcovej práci sa rodina často sťahovala, základné vzdelanie ukončila v Norimbergu. Pôvodne chcela byť baletkou, ale nakoniec vyhralo divadlo. Už na škole si učiteľ všimol jej talent a začala hrať v školskom divadle.[1][2]

Po návrate do USA sa zapísala na University of Maryland, kde promovala v roku 1969 v obore Arts and Sciences.[3] Následne sa stala členkou American Shakespeare Company s ktorou absolvovala turné v USA i zahraničí.

Svoj súkromný život si stráži a veľa sa o ňom nevie. Niekoľko rokov žila s agentom Samom Cohnom.[4] Má dve osvojené dcéry, Emily (* 1987) a Lily (* 1991).[5]. Žije s nimi v New Yorku v Upper West Side.[2]

Kariéra

Divadlo

Dianne Wiestová debutovala v divadle koncom 60-tych rokov v hre Ashes, produkcii American Shakespeare Company na Shakespeare Festival v New Yorku.[6] Postava Heddy Gabler v Ibsenovej rovnomennej hre v Long Wharf Theatre v New Haven bola jej prvou hlavnou úlohou.

Na Broadwayi debutovala v roku 1971 v hre Solitaire/Double Solitaire od Roberta Andersonsa.[7] Následne dostala zmluvu v regionálnom divadle „Arena Stage“ vo Washingtone.[8] Počas štyroch rokov okrem iných hrala v Albeeho Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, Wilderovom Our Town, Gorkého Na dne či Shawovej hre Heartbreak House.[9] So spoločnosťou absolvovala turné v ZSSR.[5]

Prelomovou v jej divadelnej kariére bola hra The Art of Dinning v roku 1980. Za svoj výkon získala tri ceny: Obie Award, Theatre World Award a Clarence Derwent Awards.[10][11][12][13] Ďalším úspechom bola hlavná ženská rola po boku Johna Lithgowa v hre Beyond Therapy od Christophera Duranga v roku 1982, ktorá bola v roku 1987 sfilmovaná s Julie Hagerty a Jeffom Goldblumom. Za herecké výkony v nebroadwayskej produkci Serenading Louie a Other Places získala v roku 1984 ďalšiu Obie Award.[14]

Hoci hru After the Fall, ktorú napísal Arthur Miller pre svoju manželku Marilyn Monroe, predtým nečítala, vyhrala v roku 1984 kasting na postavu Maggie. Jej výkon po boku Franka Langellu nadšene prijali diváci i kritika.[15]

Vo svojej kariére hrala rôzne charaktery. Stvárnila rôzne klasické úlohy ako Desdemona po boku Jamesa Earla Jonesa ako Othella či Hedda Gabler v rovnomennej hre Henrika Ibsena.[2][16]

V lete v roku 1993 hrala spolu s Frances Conroy a Liev Schreiberom na Broadwayi v hre In the Summer House. Jej interpretáciu dominantnej Mrs. Eastman Cuevas divadelný kritik David Richards v New York Times opísal ako „odvážnu“.[17]

John Lithgow, častý divadelný partner

V čítaní hry Oscara Wildea Salome o živote biblickej Salome stvárnila Herodias. Jej partnermi boli Marisa Tomei ako Salome, Al Pacino ako Herodes Antipas a David Strathairn ako Jokannan v réžii Estelle Parsons.[18]

V roku 2005 sa predstavila ako Mimi v Memory House, hre o problémoch a rôznych pohľadoch dvoch generácií na svet na príkladoch matky a jej dcéry v tínedžerskom veku. Charles Isherwood v New York Times napísal, že jej „srdečné, očarujúce hranie“ dáva hre o napätých situáciách medzi dvomi ženami zaujímavý obsah. Herečka okrem toho získala sympatie publika pre citlivé podtóny príbehu. Nato neexistuje žiadny recept.[19]

V úspešnej komédii Third od Wendy Wasserstein hrala v tom istom roku po boku Charlesa Durninga, Jasona Rittera a Gaby Hoffmanovej silnú, ale zraniteľnú profesorku.[20][21]

V roku 2008 hrala v Čechovovej hre Čajka a súčasne pôsobila aj ako herecká manažérka. V tejto funkcii okrem iného zabezpečovala spoluprácu s ruským režisérom Viačeslavom Dolgačevom, umeleckým šéfom moskovského New Drama Theater.[22] Wiestová priviedla do tímu dizajnéra Santoa Loquasto, lebo poznala a vážila si jeho prácu scénografa a kostýmového výtvarníka vo viacerých filmov Woody Allena.[23] Prevedenie hry bolo veľmi úspešné a kritici chválili Wiestovej „portrét neprirodzene dievčenskej Arkadinovej.[24]

V zimnej sezóne 2008/2009 slávila úspech u publika s rolou v hre All our Sons. Opäť to bola hra od Arthura Millera, v ktorej hrala po boku Johna Lithgowa a Patricka Wilsona.[25] Hra pútala pozornosť tlače najmä kvôli účinkovaniu Katie Holmes, ale kritik Tom O’Neil vo svojej recenzii jasne uviedol, že obe „broadwayské legendy“ Wiestová a Lithgow robia predstavenie pozoruhodným.[26]

Film

Potom čo sa počas 10 rokov etablovala ako divadelná herečka, debutovala v roku 1980 malou úlohou vo filme It’s My Turn po boku Michaela Douglasa a Beverly Garland.[27] Nasledovali ďalšie vedľajšie úlohy, ako napríklad v roku 1982 terapeutka hlavnej postavy v podaní Jill Clayburgh v I’m Dancing as Fast as I Can. v roku 1984 bola matkou Lori Singer a manželkou svojho divadelného kolegu Johna Lithgowa v tanečnom filme Footloose režiséra Herberta Rossa, či najlepšou priateľkou Meryl Streep vo filme Zaľúbiť sa.

V roku 1985 si ju všimol Woody Allen a obsadil ju do malej úlohy prostitútky vo svojom filme Purpurová ruža z Káhiry. Jej výkon presvedčil režiséra a obsadil ju v roku 1986 do svojho nasledujúceho projektu Hanna a jej sestry.[27] Hrala neurotickú Holly, sestru Hannah (Mia Farrow), budúce herečku a majiteľku cateringovej spoločnosti, ktorá stále naráža na nesprávnych mužov. Nakoniec si zoberie neplodného manžela svojej sestry (Woody Allen), načo, nevediac o manželovej neplodnosti, otehotnie (nie je jasné s kým). Allen dokázal skúsenú divadelnú herečku priviesť k rovnako brilantnému výkonu ako na divadelných doskách. Za svoj výkon získala Oscara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe.

V roku 1987 spolupracovala s Allenom ešte dva razy. V autobiografickej komédii Zlaté časy rozhlasu stelesnila tetu mladého hrdinu, Allenovo Alter ego Joe Needleman (Seth Green). V dráme September stvárnila osamelú domácu pani a matku, ktorá má na víkende v prázdninovom dome svojej priateľky Lane (Mia Farrow) aféru so spisovateľom Petrom (Sam Waterston), ktorý je zamilovaný do Lane.[1] Skutočnosť, že Woody Allen oba filmy inscenoval ako divadelnú hru, bolo hereckým výkonom jeho novým „členom rodiny“, ako hovorí režisér svojim kmeňovým hercom, veľmi na prospech.

V nasledujúcich rokoch hrala postavy matiek v mnohých komédiách.[28] V Bright Lights, Big City hrala v spomienkach Michaela J. Foxa jeho matku trpiacu rakovinou. V kriminálnej komédii Susan Seidelman Cookie hrala matku Emily Lloyd a milenku kmotra Dominica Capisco (Peter Falk). Jej stvárnenie exaltovanej mafiánskej nevesty a súčasne starostlivej matky, ktorá chce svoju dcéru držať ďaleko od mafie, zhodnotil Roger Ebert ako „veľmi originálne“. [29]

V réžii Rona Howarda stelesnila vo filme Parenthood po boku Steve Martina samoživiteľku Helen Buckmann, ktorá má plné ruky práce so svojou pubertálnou dcérou Julie (Martha Plimptonová) a synom Garry (Joaquin Phoenix) náchylným k násiliu. Dianne Wiestovú za jej "realistické zobrazenie" chválili kritici a bola nominovaná na Oscara a Zlatá glóbus.[30]

V réžii Tima Burtona hrala v roku 1990 vo fantasy tragikomédii Nožnicovoruký Edward predajkyňu kozmetiky Peg, ktorá na poradnom turné nájde umelého človeka Edwarda (Johnny Depp) v starom zámku a zoberie si ho domov. Jej pokus integrovať muža s nožnicami miesto prstov na rukách do spoločnosti malého mesta však skončí neúspešne a Peg musí uznať, osamelý život na zámku je pre neho lepší.

V režijnom debute herečky Jodie Foster Človiečik Tate v roku 1991 vedkyňu Jane Grierson, ktorá sa pokúsi malého génia Freda Tate využiť vo svojej show. Narazí však na odpor jeho matky Dede, čo spôsobí preťahovanie sa o chlapca medzi obidvomi ženami.

Šesť rokov po poslednej spolupráci napísal Woody Allen svojej kmeňovej herečke rolu na telo. Postava Helen Sinclair v komédii Výstrely na Broadwayi z roku 1994 odohrávajúcej sa v 20-tych rokoch 20. storočia ničím nepripomína „milé matky“ a čiastočne „nasladlé“ ženské charaktery predošlých rokov. Wiestová sama označila Allena ako „režiséra, ktorý jej vie najlepšie vybrať netypické úlohy, a aj niesť riziko s tým“.
Pre postavu alternujúcej divadelnej divy použila hlboký hlas, ktorý dosiaľ využívala len v divadle, aby vyjadrila jej nadmernú spotrebu alkoholu a cigariet.[2] Za stvárnenie často nadávajúcej herečky, ktorá má aféru s mladým režisérom Davidom Shayneom (John Cusack), získala v roku 1995 svojho druhého Oscara za vedľajšiu postavu i ďalšie ceny. Týmto piatym spoločným filmom s Woody Allenom sa stala jeho treťou najobsadzovanejšou herečkou, po Mia Farrow a Diane Keaton.

Svoj komediálny talent znovu potvrdila ako senátorská manželka Louise Keeley vo filme Vtáčia klietka z roku 1996. V remaku francúzskeho originálu La Cage aux folles z roku 1978 v réžii Mike Nicholsa pre americký trh boli jej partnermi Robin Williams, Gene Hackman a Nathan Lane. Za ďalšiu postavu matky ju okrem iných chválil James Berardinelli a získala niekoľko cien.[31] V tom istom roku hrala po boku Whoopi Goldberg v réžii Donalda Petrie vo filme Spoločníčka sekretárku, ktorá vie oveľa viac než len ťukať na stroji. Spolu so svojou šéfkou dobyje dominantný mužský svet financií a burzy v New Yorku. Filmový kritik Peter Stack bol jej výkon veľmi očarený.[32]

Herec a režisér Griffin Dunne ju v roku 1998 obsadil do filmu Magická posadnutosť podľa románu Practical Magic od Alice Hoffman po boku Sandry Bullockovej, Nicole Kidmanovej a Stockard Channing. Štyri herčky stelesnili spolu s mladou herečkou Evan Rachel Woodovou a Alexandra Artrip tri generácie prekliatej rodiny čarodejníc.[33] O dva roky neskôr hrala znovu čarodejnicu, zlú kráľovnú, v 5-dielnej televíznej fantasy Desiate kráľovstvo na motívy rôznych rozprávok bratov Grimmovcov prenesených do súčasnosti.

V roku 2000 sa znovu stretla pred kamerou so Samom Waterstonom ako štátna zástupkyňa Nora Lewin v seriáli Zákon a poriadok a bola spolu s kolegami dva razy nominovaná naScreen Actors Guild Award.

V rodinnej dráme I am Sam v roku 2001 boli jej hereckými partnermi Sean Penn, Michelle Pfeifferová a Dakota Fanning. Stvárnila agorafóbiou trpiacu susedku Annie Cassell duševne postihnutého Sama, ktorý bojuje o získanie dcéry do svojej starostlivosti. Rovnako ako iné postavy musí aj Annie Cassell prekonať svoj strach kvôli svedectvu v súdnej sieni.[34]

Následne hrala v nezávislých filmoch Not Afraid, Not Afraid, vo francúzskej produkcii Merci Docteur Rey s Jane Birkinovou a Bulle Ogierovou a v A Guide to Recognizing Your Saints. Posledný film bol natočený podľa autobiografického románu Dito Montiela a bol prezentovaný na viacerých filmových festivaloch. Na Sundance Film Festival zídkal herecký súbor, medzi inými Robert Downey Jr., Chazz Palminteri a Rosario Dawsonová, cenu kritiky Special Jury Prize

V Dedication, réžijmom debute herca Justin Theroux hrala po boku Tom Wilkinson a Mandy Moore malú vedľajšiu úlohu. V komédii Traja v jednej posteli stelesnila matku dvoch bratov (Steve Carell a Dane Cook), ktorá chce pre svojho ovdovelého syna Dana len to najlepšie a chce ho znovu oženiť. Kritici ohodnotili jej výkon priaznivo a ako "solídny".[35]

V roku 2008 hral v Synecdoche, New York po boku oscarového Philip Seymour Hoffman a Samantha Morton. Tragikomédia od Charlie Kaufmana bola prvý raz uvedená na Festival de Cannes a bola v hre o Zlatú palmu. V rokoch 2008 a 2009 účinkovala seriáli In Treatment ako terapeutka Gina Toll psychoterapeuta Paula (Gabriel Byrne). Za túto úlohu získala Emmy[26] a bola nominovaná na televízny Zlatý glóbus za vedľajšiu úlohu.

V britskej produkcii Rage stvárnila obchodnú riaditeľku a bývalú majiteľku módneho domu, ktorú v podobe 13 ďalších charakterov z firmy počas siedmich dní natáča mladý blogger Michelangelo. Nezvyčajné dielo Sally Potter malo premiéru na Berlinale v roku 2009.[36]

V roku 2010 sa vo filme Rabbit Hole opäť stretla s Nicole Kidman. V komédii Lawrence Kasdana z roku 2012 Darling Companion boli jej partnermi Kevin Kline a Diane Keaton.

Filmografia (výber)

  • 1980: It’s my Turn
  • 1982: Independence Day
  • 1982: I’m Dancing as Fast as I Can
  • 1984: Footloose
  • 1984: Zaľúbiť sa (Falling in Love)
  • 1985: Purpurová ruža z Káhiry (The Purple Rose of Cairo)
  • 1986: Hana a jej sestry (Hannah and her Sisters)
  • 1987: Zlaté časy rozhlasu (Radio Days)
  • 1987: The Lost Boys
  • 1987: September
  • 1988: Bright Lights, Big City
  • 1988: Cookie
  • 1989: Parenthood
  • 1990: Nožnicovoruký Edward (Edward Scissorhands)
  • 1991: Človiečik Tate (Little Man Tate)
  • 1994: Policajti a zlodeji (Cops and Robberson)
  • 1994: Výstrely na Broadwayi (Bullets over Broadway)
  • 1994: Lovec talentov (The Scout)
  • 1996: Vtáčia klietka (The Birdcage)
  • 1996: Spoločníčka (The Associate)
  • 1998: Zaklínač koní (The Horse Whisperer)
  • 1998: Magická posadnutosť (Practical Magic)
  • 2000: Desiate kráľovstvo (The 10th Kingdom), TVS
  • 2000-2001: Zákon a poriadok (Law & Order), TVS
  • 2001: I am Sam
  • 2001: Not Afraid, Not Afraid
  • 2001 - 2002: Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka (Law & Order: Special Victims Unit)
  • 2002: Merci Docteur Rey
  • 2004:Category 6: Day of Destruction
  • 2004: The Blackwater Lightship
  • 2006: A Guide to Recognizing Your Saints
  • 2007: Dedication
  • 2007: Traja v jednej posteli (Dan in Real Life)
  • 2008: Letecká katastrofa (Passengers)
  • 2008: Synecdoche, New York
  • 2008 - 2009: In Treatment, TVS
  • 2009: Rage
  • 2010: Rabbit Hole
  • 2011: The Big Year
  • 2012: Neobyčajný život Timothyho Greena (The Odd Life of Timothy Green)
  • 2012: The Corrections (TV)
  • 2012: Darling Companion
  • 2014: The Humbling
  • 2015: Life in Pieces, TVS
  • 2015: Sisters

Literatúra

  • Janet Sonenberg. The actor speaks: twenty-four actors talk about process and technique. [s.l.] : Crown Trade Paperbacks, 1996.
  • Rosemarie Tichler, Barry Jay Kaplan. Actors at Work. [s.l.] : Macmillan, 2007.

Referencie

  1. a b c d BENNETTS, Leslie. Dianne Wiest Makes Neurosis A Success Story [online]. New York: The New York Times, 1987-03-18, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  2. a b c d Ellen Pall. Hannah’s Neurotic Sister? That Was Ages Ago [online]. The New York Times Company, 1994-10-9, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (Englisch)
  3. Alumni Who Have Made A Difference [online]. Maryland: Office of University Communications, 2009-5-13, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Bruce Weber. Sam Cohn, Powerful Talent Broker, Dies at 79 [online]. The New York Times Company, 2009-5-6, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  5. a b Biography. tcm.com, accessed October 30, 2010
  6. Profil von Dianne Wiest [online]. E!Online, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online. (anglicky)
  7. Dianne Wiest [online]. The Broadway League, 2009-5-13, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  8. Dianne Wiest Biography. Yahoo! Movies.
  9. Dianne Wiest biography. Film Reference.com.
  10. The Art of Dining listing, Internet Off-Broadway Database. Internet Off-Broadway Database, accessed October 30, 2010
  11. Wiest Obie Awards. villagevoice.com, accessed October 30, 2010
  12. Theatre World Awards History. theatreworldawards.org, accessed October 30, 2010
  13. Derwent Awards. actorsequity.org, accessed October 30, 2010
  14. TWO WORKS SHARE OBIE [online]. The New York Times Company, 1984-5-22, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  15. Samuel G. Freedman. Wiest and Langella Play Complex Roles in 'Fall' [online]. The New York Times Company, 1984-11-05, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (Englisch)
  16. Bernard Weinraub. Discovering the Modern Ties In a Corsetted Ibsen Creation [online]. The New York Times Company, 1999-3-14, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  17. David Richards. The New York Times Company, 1999-8-8, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  18. John Rockwell. CORRESPONDENT’S NOTEBOOK; Play? Opera? A Challenge To Daunt the Eye and Ear [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  19. Charles Isherwood. New Year’s Eve, America, Motherhood and Blueberry Pie [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  20. Morgan Allen. Wasserstein Aims for Another Triumph with Third [online]. Playbill, Inc., [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  21. Ben Brantley. As Feminism Ages, Uncertainty Still Wins [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  22. Stefen McElroy. Theater Listings – THE SEAGULL [online]. New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  23. Rosemarie Tichler. Thinking Russian, but at American Speed [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  24. Hilton Als. Servants of Art [online]. Conde Nast, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  25. Ben Brantley. Oedipus & Company [online]. The New York Times Company, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  26. a b Tom O’Neil. Los Angeles Times, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  27. a b Berndt Schulz. Woody Allen Lexikon. Berlin : Lexikon Imprint Verlag, 2000.
  28. Benjamin Svetkey. The Mother Load [online]. Entertainment Weekly, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  29. Roger Ebert. [s.l.] : Chicago Sun-Times, 1989-august.
  30. James Berardinelli. The Birdcage [online]. [Cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  31. Peter Stack. [s.l.] : San Francisco Chronicle, 1997-apríl-18.
  32. Warner Bros. Film GmbH. Zauberhafte Schwestern. [s.l.] : Presseheft, 1998.
  33. Warner Bros. Film GmbH. Ich bin Sam. [s.l.] : Presseheft, 2002.
  34. Kevin Lally. Dan in real Life [online]. Film Journal International, [cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  35. Dave Itzkoff. Berlin Film Festival Announces Lineup [online]. [Cit. 2015-07-24]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dianne Wiest na nemeckej Wikipédii a Dianne Wiest na anglickej Wikipédii.