Dolná (potok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dolná
Potok
Zdrojnica Burdov, Burda
Ústie Dunaj, Chľaba
Dĺžka 3,3 km
Povodie Dunaj
Hydrologické poradie 4-20-02-017
Číslo recipienta ?
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dolná (do 2010 aj Dóna alebo Dona)[1] je krátky potok v juhovýchodnej časti okresu Nové Zámky. Odhliadnuc od krátkeho potoka prameniaceho v oblasti Panského lesa pri osade Kováčov, je Dolná jediným trvalým vodným tokom prameniacim a tečúcim v pohorí Burda. Je to ľavostranný prítok Dunaja, meria 3,3 km a je tokom II. rádu.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Burde na severovýchodnom úpätí Burdova (387,7 m n. m.) v nadmorskej výške približne 212 m n. m.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa preteká Veľkou dolinou, ktorou sa stáča juhovýchodným smerom. Na dolnom toku preteká okrajom obce Chľaba, stáča sa severojužným smerom a tečie v rovinatom priestore Vyšehradskej brány. Ďalej podteká železničnú trať č. 130 a na katastrálnom území spomenutej obce sa v nadmorskej výške cca 102,5 m n. m. vlieva do Dunaja.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Dolná vznikol zo slovného spojenia prídavného mena dolný vo význame nízko položený, zaujímajúci nízku polohu a všeobecného podstatného mena potok, voda označujúceho menší vodný tok, v podobe Dolný potok príp. Dolná voda, teda potok charakteristický svojou nízkou polohou; z rovnakého slovného základu teda podobný pôvod názvu má i Dolný potok (ľavostranný prítok Svinky v povodí Hornádu), Dolný potok (ľavostranný prítok Mutelky v povodí Ondavy), Dolná voda (dnes les v obci Malé Lednice v okrese Považská Bystrica), alebo Doľany (obec v okrese Levoča).

Pomenovací akt Dolnej prebehol pred rokom 1262 v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Dolná vodaDolná; po prisídlení maďarského obyvateľstva pred rokom 1262 bol postupne prvý komponent názvu Dolná podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny transformáciou dvojice hlások -ol → -ó prevzatý a modifikovanný do podoby → Dóna podobne ako v toponymách Kostolnica (niekdajšia obec, dnes súčasť obce Vinica v okrese Veľký Krtíš) → Kosztonca, Olšava (prítok Hornádu) → Ósva, Olša → Ócsa (mesto v Maďarsku, južne od Budapešti v Peštianskej župe); po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol maďarský názov Dóna späťprevzatý do slovenčiny v podobe Dóna a neskôr aj Dona (ktorej význam bol pre vtedajšieho slovenského používateľa už zrejme nejasný); názvoslovná autorita v roku 2010 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala podobu Dolná.[2][3]

K roku 1262 sa viaže listina v latinčine, ktorou Štefan V. mladší uhorský kráľ rozdelil sporný rybolov na Dunaji, pozemky a lesy medzi poddaných Ostrihomského arcibiskupstva a dömöšského prepoštstva. Táto listina obsahuje viaceré toponymá v domácich ľudových jazykoch a medzi inými aj názov Dolnapatakateu vo význame hlava, ústie potoka Dolná alebo Dolného potoka.[4][5] Listina pomáha datovať začiatok procesu prevzatia názvu Dolná zo slovenčiny do maďarčiny a jeho modifikáciu do podoby Dóna pred rok 1262; zároveň podoba názvu Dolnapatak v listine je svedectvom toho, že s prevzatím slovenského názvu do maďarčiny spojená prirodzená hláskoslovná adaptácia nebola ešte úplne dokončená. Existencia vodného toku Dolná (alebo Dolná voda, resp. Dolný potok) bola známa z historického listinného dokumentu z roka 1262, ale jeho lokalizácia bola do 2010 iba približne známa (niekde v dolnej časti povodia rieky Ipeľ v oblasti obce Chľaba). Presná lokalizácia bola sťažená tým, že po realizácii protipovodňových úprav v 17. až 19. storočí na dolnom toku Ipľa pred jeho ústím a na priľahlom toku Dunaja bol umelo zmenený priebeh toku Dolnej pred jej zaústením. Kým pred realizáciou protipovodňových úprav Dolná ústila do niektorého z meandrujúcich ramien Ipľa, po uskutočnení týchto úprav bol vodný tok Dolná kanalizovaný, napriamený a zaústený rovno do Dunaja. Odborníci sa bezvýsledne do 2010 snažili zidentifikovať vodný tok Dolná s niektorým zo súčasných alebo zaniknutých prítokov Ipľa;[6] úspech prinieslo až rozšírenie priestoru hľadania o priľahlý úsek Dunaja. Dnes je vzdialenosť medzi ústím vodného toku Dolná do Dunaja a nižšie položeným ústím rieky Ipeľ do Dunaja cca 2,5 km.[7][8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf] (cit. 2021-04-19).
  2. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 287.
  3. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 2. S. 47. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf (cit. 2021-04-15).
  4. GYÖRFFY, Erzsébet: Korai ómagyar kori folyóvíznevek, Debreceni Egyetemi Kiadó. Debrecen 1975. 224 s. S. 138. ISBN 978-963-318-122-5.
  5. GYÖRFFY, György: Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, III. H-K, Akadémiai kiadó, Budapest 1987. 568 s. S. 199. ISBN 963 05 3613 7.
  6. MAJTÁN, Milan - ŽIGO, Pavol: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. S. 24. ISBN 80-88870-12-7.
  7. ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis starého Slovenska. Praha; Bratislava : Učená společnost Šafaříkova, 1932. 564 s. (Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě; zv. 9.) S. 162, 460.
  8. HORŇANSKÝ, Imrich: Spresnenie lokalizácie vodných tokov Plazov a Dolná s využitím pôvodných katastrálnych máp. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 59/101, 2013, č. 10, s. 266 - 270. ISSN 1805-7446. Dostupné na https://uazk.cuzk.cz/mrimage/vademecum/proxy/cz/others/zeus/knih/dao/documents/0001/d9c62679-81f5-4914-9d9c-5cb59ca090b5.pdf (cit. 2021-05-02).