Dušan Roll

Dušan Roll
slovenský spisovateľ, ilustrátor, režisér, osobnosť kultúrneho života
Narodenie	28.1.192828. január 1928 (96 rokov) Martin, Slovensko
Národnosť	slovenská
Biografický portál

JUDr. Dušan Roll (* 28. január 1928, Martin) je slovenský spisovateľ, ilustrátor, režisér a popredná osobnosť slovenského kultúrneho života. Je spoluzakladateľom viacerých významných inštitúcií a podujatí, ako napríklad Bienále ilustrácií Bratislava či medzinárodný filmový festival Agrofilm v Nitre. Istý čas pracoval aj ako redakčný tajomník vo vydavateľstve Osveta a Mladé letá a štyri roky pôsobil ako riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby. Za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky mu prezident Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž II. triedy.

Životopis

Narodil sa v Martine v roku 1928, kde aj vyštudoval tamojšie gymnázium. Jeho otec bol riaditeľom Tatrabanky. V rokoch 1947 až 1953 študoval na Právnickej fakulte a Vysokej škole stavebnej v Bratislave. Od roku 1953 pôsobil na rôznych pozíciách ako redakčný tajomník, vedúci výroby a šéfredaktor Vydavateľstva Osveta v Martine a v Bratislave (1953 – 1959). Okrem redakčnej práce mal na starosti aj tvorbu pre najmenšie deti, tzn. leporelá, omaľovánky či vystrihovačky. Po zrušení Osvety sa v roku 1959 presunul do vydavateľstva Mladé letá, kde pôsobil ako zástupca šéfredaktora a dostal na starosť predškolskú a výtvarnú redakciu (1959 – 1978). Mladé letá vydávali knižky pre deti, vyhľadávali a podnecovali spisovateľov píšucich detskú literatúru a veľkú pozornosť venovali aj ilustráciám a ilustrátorom. Počas svojho pôsobenia vo vydavateľstve Mladé letá vytvoril pod pseudonymom Juraj Háj rad leporel a omaľovaniek, ktoré vyšli aj vo viacerých cudzojazyčných vydaniach.

Práve na pôde Mladých liet vznikol nápad prezentovať diela českých a slovenských výtvarníkov pred svetom a zároveň priniesť do Bratislavy diela ilustrátorov zo zahraničia. Pri zrode myšlienky stáli okrem Dušana Rolla aj vtedajší výtvarný redaktor Mladých liet Ján Švec, Miroslav Cipár, Albín Brunovský a ďalší. Za pomoci profesora Bambergera sa mu následne v roku 1967 podarilo vytvoriť medzinárodné podujatie Bienále ilustrácií Bratislava. To následne, ako jeho generálny sekretár, priviedol ku vysokému medzinárodnému postaveniu a súčasne jeho prostredníctvom pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu.

V rokoch 1978 – 1981 bol riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby, následne bol pracovníkom Úradu vlády (1981 - 1990), a od roku 1990 do roku 1993 aj Ministerstva kultúry SR v Bratislave, potom pôsobil v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti. V roku 1981 založil medzinárodný filmový festival Agrofilm v Nitre. Okrem toho sa autorsky podieľal na realizácii niekoľkých knižných publikácií, zostavených z výtvarných diel Kolomana Sokola a z veršov M. Haľamovej. Za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky mu prezident Ivan Gašparovič 1. januára 2008 udelil Pribinov kríž II. triedy. B. V roku 2012 sa stal držiteľom sošky Schöne Náciho od Spoločnosti Ferdinanda Martinenga.

Činnosti v kinematografickej oblasti

Riaditeľ slovenskej filmovej tvorby

Najvýznamnejším pôsobiskom Dušana Rolla v slovenskej kinematografii je jeho funkcia riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby v rokoch 1978 - 1981. Za jeho pôsobenia bola v ateliéroch na Kolibe založená hraná tvorba pre deti a mládež, štúdio animovaného filmu (bábkový film), Dom zvuku a k réžii sa vrátili tvorcovia proskribovaní počas normalizácie, ako Dušan Hanák, Juraj Jakubisko a Peter Solan. V období riaditeľovania Dušana Rolla tak môžeme badať isté uvoľnenie pomerov v kinematografii. Svedčia o tom aj posledné trezorované diela spred roka 1989 ako Ja milujem, ty miluješ (1980) Dušana Hanáka a Tam a späť (1981) Fera Feniča, či ideológmi neskôr kritizované filmy ako Postav dom, zasaď strom (1979) Juraja Jakubiska, Tri tony šťastia (1979) Vlada Balca, alebo Citová výchova jednej Dáše (1979) Jána Zemana, ktorá sa do kín dostala až po 29 dodatočných zmenách. Na prelome 70. a 80. rokov sa tiež udiala rozhodujúca premena v rámci samotných dramaturgických skupín, kde dostala priestor nová generácia dramaturgov, ako Jozef Heriban, Karol Hlávka, Gabriel Halmo, Jozef Filo, Slavomír Rosenberg a Zuzana Tatárová, ale aj niektorí režiséri, ako napr. Ján Zeman.

Na druhú stranu však toto obdobie i samotného Dušana Rolla, ktorého Václav Macek označil v Dejinách slovenskej kinematografie za spoľahlivý nomenklatúrny káder, môžeme stále považovať za normalizované. Autori mohli nakrúcať len uprostred pevných ideologických mantinelov a formálna i ideologická radikálnosť a slobodomyseľnosť diel 60. rokov bola nenávratne preč. Základnou ambíciou už síce nebola izolácia, ale úspech v zahraničí, avšak vždy s istotou, že to neohrozí postavenie vedenia. V hranej tvorbe tiež mali významné postavenie spoľahliví komunisti a funkcionári, ako Pavel Gejdoš, Pavol Kuzma či Martin Ťapák.

Agrofilm

Ďalším významným projektom v oblasti kinematografie bolo založenie filmového festivalu Agrofilm. Myšlienka, organizovať medzinárodný filmový festival venovaný agropotravinárskej problematike, vznikla už v roku 1981. Na pardubický festival Technofilm a ostravský Ekofilm sa prihlasovalo stále viac diel z oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, a tak organizátori uvedených festivalov v Krátkom filme Praha navrhli organizovať samostatný festival pod názvom Agrofilm. Ako miesto organizovania bola vybraná Nitra, v ktorej sa vytváralo centrum poľnohospodárskej vedy, odbornej výchovy a výstavníctva. Samotný Dušan Roll opisuje situáciu takto: „Raz za mnou prišiel riaditeľ Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre Ján Plesník a hovorí mi: „Vieš, boli by sme veľmi radi, keby sa v Nitre zorganizuje agropotravinársky filmový festival. Ale máme problém, keďže Agrokomplex je v Nitre i v Českých Budějoviciach. My to chceme predchytiť a dostať do Nitry.” Potrebovali štatút, tak som sa do toho pustil. Lenže ja som nevedel, že oni ma súčasne poveria tým, aby som robil predsedu a aby som zložil porotu. Myslel som, že ostanem na jednu sezónu, dve, aby sa to zabehalo. Nakoniec som v Nitre riadil 22 porôt pre Agrofilm!“

Za uplynulé obdobie bolo na festivale prezentovaných takmer 4000 filmov. Agrofilm množstvo z tých filmov uskladňuje a dnes má obrovský archív v Nitre, ktorý neexistuje nikde inde na svete. Zásluhu na tom má aj Dušan Roll: „Podarilo sa nám dostať do štatútu, že všetky filmy, ktoré sa dostanú do výberu, ostanú v archíve. A tie, ktoré dostanú cenu, sa môžu premietať.“

Spomedzi ďalších jeho činností v oblasti kinematografie treba spomenúť námet na film Varila mišička kašičku (1974) Vlastimila Herolda a organizáciu premietania Jánošíka za účasti Jaroslava Siakeľa v Blatnici.

Ostatné organizačné iniciatívy

Bienále ilustrácií Bratislava

Azda najvýznamnejšou činnosťou Dašana Rolla v oblasti slovenského umenia bolo založenie a organizovanie Bienále ilustrácií Bratislava (BiB). Už začiatkom 60. rokov bol záujem i snaha predstaviť sa v medzinárodnom meradle a dostať sa na veľtrhy. Prvým krokom k vytvoreniu BiBu bolo zriadenie československej sekcie medzinárodnej mimovládnej organizácie UNESCA s názvom International Board on Books for Young People (IBBY). Prezidentom bol v tom období Richard Bamberger, vďaka ktorému sa podarilo zabezpečiť, aby bola v roku 1965 zvolaná prvá prípravná komisia, zložená zo zástupcov organizácií UNESCO a UNICEF. Tá mala za úlohu zistiť, či sa v Bratislave môže takáto akcia zrealizovať. Keď v tom istom roku schválili štatút a organizačný poriadok, dohodlo sa, že sa prvé bienále uskutoční v roku 1967. Medzi jeho zakladateľov patria, okrem Dušana Rolla, aj akademickí maliari Miroslav Cipár a Albín Brunovský. Bienále sa koná pod záštitou UNESCO a IBBY, s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Hlavným organizátorom je medzinárodný dom umenia pre deti BIBIANA. Na prvom ročníku sa zúčastnilo 320 ilustrátorov z 25 krajín a BIB sa tak stalo jedným z najväčších nekomerčných podujatí svojho druhu na svete.

Nešlo pritom len o vytvorenie možnosti prezentácie najlepších diel z krajín s bohatou knižnou kultúrou v oblasti ilustrácií pre deti, ale aj o poskytnutie priestoru ilustrátorom z rôznych krajín a možnosť prezentovať svoje diela odborníkom a vydavateľom zo sveta. Podstatou podujatia sa tak stala pestrosť, čo potvrdzuje aj výber poroty: „Porota sa skladá, a to bol unikát vo vtedajšom socialistickom svete, zo zástupcov organizátorov. Mali sme zásadu, že porota musí byť pestrá. To znamená niekto z románskej oblasti – Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, jedna časť germánska – teda Angličania, Nemci a tak, potom Južná Amerika... Vždy bolo asi 12 členov a oni si zo svojho kruhu volili predsedu.“ Nezanedbateľným zámerom je od vzniku bienále pritiahnuť pozornosť detských divákov. V priebehu 48 ročnej existencie BIB a jeho 24 ročníkov sa tu prezentovalo 7 225 ilustrátorov zo 109 krajín s 57 434 originálmi ilustrácií a vyše 9 000 kníh.

Činnosti na medzinárodnej scéne

Dušan Roll ako jeho generálny sekretár priviedol Bienále ilustrácií Bratislava k vysokému medzinárodnému postaveniu a súčasne jeho prostredníctvom pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu. Na základe tohto úspechu ho IBBY prizvala na spoluprácu na svojich projektoch a na kongrese v Tokiu ho v roku 1986 zvolili aj za prezidenta. V rroku 1978 ho tiež zvolili za predsedu poroty pre udeľovanie Ceny H. Ch. Andersena, akejsi Nobelovej ceny pre detské knihy, ktorej víťazi v priebehu BIB prezentujú svoju tvorbu samostatnou výstavou.

Detská tvorba

Počas svojho pôsobenia vo vydavateľstve Mladé letá vytvoril rad leporel a textovaných omaľovaniek, ktoré vyšli aj vo viacerých cudzojazyčných vydaniach, ako Letíme vesmírom, Na tom našom dvore, Skúpy Macko, Kolo, kolo mlynské, Čo sa sníva mrožovi, Išiel Capko na jarmok, Medzi vtákmi, Medzi zvieratkami, Nakreslím si dom a Moja škôlka. Fascinujúce je predovšetkým leporelo Letíme vesmírom z roku 1959 s ilustráciami Vojtěcha Kubaštu, v ktorom sa skvelo snúbi informatívny a vedecko-fantastický rozmer. Ilustrácie Vojtěcha Kubaštu, považovaného za priekopníka detskej priestorovej knihy, vynikajú farebnou, prepracovanou komiksovou kresbou, ktorej futuristické nápady a dobrodružný nádych dodnes nezostarli. Dodnes predávané je leporelo Nakreslím si dom z roku 1978 s kresbami Heleny Zmatlíkovej a básňou samotného Rolla. Pôvabná kratučká detská knižka zobrazuje jednotlivé izby a spolu s tým aj ľudských či zvieracích členov rodiny.