Eduard Vyznávač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätý Eduard Vyznávač
anglický kráľ
anglický kráľ
Narodenieasi 1003
Islip, Anglicko
Úmrtie5. január 1066
Londýn, Anglicko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Eduard Vyznávač

Svätý Eduard III. Vyznávač (* asi 1003 – † 5. január 1066) bol posledný saský kráľ Anglicka ako aj posledný kráľ z Wessexu. Bol nábožensky založený, podporoval rozvoj cirkvi. Počas jeho vlády sa oslabovala sila panovníka a vzrastala moc vojvodov. Taktiež začali prichádzať normanskí prisťahovalci.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Eduard sa narodil v roku 1004 v Islipe v Oxfordshire ako syn kráľa Ethelreda II. Mierumilovného a jeho manželky Emmy Normanskej. Ako malého ho matka spolu s bratom Alfrédom poslala do Normandie, aby ich uchránila pred inváziou Dánov. Tu si Eduard vytvoril svoj pozitívny vzťah k Normandii, ktorý sa neskôr prejavil počas jeho vlády. Roku 1036 sa pokúsili s bratom zosadiť z trónu ich nevlastného brata Harolda Harefoota. Neuspeli a Eduard sa vrátil do Normandie. Jeho brata Alfréda zabil Harold Godwin z Wessexu. Preto Eduard nenávidel Harolda a roku 1051 ho dal vyhostiť z krajiny.

Keď kráľ Harold roku 1040 zomrel, na trón nastúpil jeho brat Hardekant, syn Emmy a dánskeho kráľa Knuda, podporovaný najmä vojvodom Godwinom. Ale časť šľachty sa roku 1041 rozhodla povolať naspäť Eduarda. Stal sa spoluvládcom svojho nevlastného brata Hardekanta. Hardekant roku 1042 zomrel a Eduard sa stal jeho nástupcom. Ľudia ho sami chceli za kráľa a tak bol 3. apríla 1043 slávnostne korunovaný vo Westminsteri.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie jeho vlády bolo mierové a zdanlivo pokojné, aj keď si musel poradiť s tromi najsilnejšími vojvodami. Jedným z nich bol rod Godwinovcov z Wessexu, donedávna najmocnejšieho saského kráľovstva. Ďalším bol Leofric z Mercie a Siward z Northumbrie. Eduard si vytvoril pozitívny vzťah k Normandii a preto pozýval tamojších obyvateľov do Británie. Prinášali so sebou novú kultúru a s tým nesúhlasili niektorí vojvodovia, najmä Godwin, ktorého dcéra Edita bola od roku 1045 vydatá za Eduarda, napriek afére s Alfrédovou smrťou. Nezhody vyvrcholili, keď Eduard odmietol Godwinovho kandidáta na post arcipiskupa v Canterbury a vymenoval normanského biskupa Róberta. Godwin sa postavil do čela odporu proti Normanom.
V Doveri vypukla vzbura proti Eduardovmu príbuznému Eustaceovi z Bologne. Godwin odmietol potrestať vinníkov. Kráľ ho dal vyhostiť a svoju ženu Editu poslal do kláštora. O rok neskôr sa vojvoda vrátil s armádou a vyzval kráľa, aby obmedzil moc Normanov v štáte. Godwin roku 1053 zomrel, no jeho syn Harold si udržal rodinné územia a začal si robiť nároky na trón.

Eduard, ktorý nemal deti, sa obzeral po vhodnom nástupcovi. Najskôr určil svojho najbližšieho príbuzného, synovca Eduarda, ktorý žil v Uhorsku. Ten však po príchode do krajiny zomrel. Pravdepodobne bol zavraždený. Ďalším kandidátom bol jeho syn Edgar Atheling, ktorý však nemal podporu šľachty a bol ešte veľmi mladý. Šľachta, najmä normanská, si priala, aby trón zdedil normanský vojvoda Viliam, vazal francúzskeho kráľa. Eduard si ho údajne aj vybral ako ďalšieho nástupcu a poslal Harolda, aby mu toto rozhodnutie oznámil. Godwin však tvrdil, že Eduard mu na smrteľnej posteli prisľúbil trón. Aj Witan uznal Harolda ako nástupcu, čo bolo v tých časoch dôležité (kráľovský titul sa ešte nededil). Eduard roku 1066 zomrel a rozpútal sa boj o trón, ktorý vyvrcholil bitkou pri Hastingse. Viliam porazil Harolda a stal sa kráľom ako Viliam I.

Neskôr, za vlády Henricha II., sa Eduard stal patrónom kráľovstva. Bol označovaný ako svätý muž, ktorý robil zázraky a uzdravoval ľudí. Roku 1161 pápež Alexander III. Eduarda kanonizoval (vyhlásil ho za svätého). Patrónom Anglicka bol až do roku 1348 kedy ho nahradil svätý Juraj. Eduard ostal patrónom kráľovskej rodiny.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Frank Barlow: Edward the Confessor Yale University Press, New Haven 1997, ISBN 0-300-07156-6. (maßgebliche Biografie)
  • Bruce R. O'Brien: God's peace and king's peace: the laws of Edward the Confessor. University of Pennsylvania Press, Philadelphia 1999, ISBN 0-8122-3461-8

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Eduard Vyznávač
Vladárske tituly
Predchodca
Hardiknut
Kráľ Anglicka
8. jún 10425. január 1066
Nástupca
Harold II.