Preskočiť na obsah

Električka SBPD číslo 150 (Brno)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Električka SBPD číslo 150
Výrobné údaje
VýrobcaSpolečnost brněnských pouličních drah elektrických
Prototyp(y)1931
Počet vyrobených kusov1
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)11 600 mm
Šírka2 240 mm
Výška2 890 mm
Pohotovostná hmotnosť11 200 kg
Rozchod1 435 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie39
Miest na státie44
Motory a elektrická výzbroj
MotorSécheron TV 5 f
Výkon2×50 kW
Elektrická výzbrojodporová BBC PN
Napájacie napätie550V DC

Električka SBPD číslo 150 bol prototypový dvojnápravový obojsmerný električkový vozeň, vyrobený v roku 1931 vo vlastných dielňach Spoločnosti brnianskych elektrických pouličných dráh. K ďalšej produkcii tohto typu už nedošlo, takže vyrobená električka ostala v brnianskej prevádzke unikátom. Zničená bola v roku 1945 pri požiari vozovne Pisárky.

Historické pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

V 20. rokoch 20. storočia sa v Severnej Amerike a neskôr aj v západnej Európe rozšírili električky novej konštrukcie so stredným vstupom (typ Peter Witt a odvodené). Koncepcia sa dostala aj do Česko-slovenska, kde boli od roku 1930 vo veľkom množstve vyrábané pre Prahu podobne konštruované vlečné vozne „Krasin“, ktoré doplnila skúšobná štvorica motorových vozňov, všetky pochádzajúce z Ringhofferovej vagónky. Bratislavský dopravca si objednal zo studéneckej vagónky šesť luxusných vozňov tejto koncepcie (č. 201 – 206). Společnost brněnských pouličních drah elektrických (SBPD) sa vydala inou cestou a počas roka 1931 si vyrobila vo vlastných dielňach skúšobný prototypový vozeň so stredným vstupom.[1]

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obojsmerný prototypový vozeň č. 150 sa výrazne odlišoval od električiek z Královopolskej, ktoré boli vtedy dodávané do Brna. Pojazd vozňu bol dvojnápravový volnoosý s rázvorom 3 800 mm. Každú z náprav poháňal trakčný motor Sécheron s výkonom 50 kW, prenos hnacích síl sa uskutočňoval dvojstupňovými prevodovkami. K brzdenia slúžila u každej nápravy brzdová sústava tvorená dvoma kotúčmi a dvoma čeľusťami. Vozňová skriňa bola tvorená oceľovým rámom, na ktorom spočívala oceľová kostra. Tá bola zvonku obložená drevenými peřejkami, v hornej medziokennej časti bola oplechovaná. Strecha bola drevená, valená a pokrytá nepremokavým plátnom.[1]

Vozeň bol vybavený dvoma dverami v strednej časti (v každej bočnici jednými), ktoré boli dvojkrídlové, posuvné a pneumatické diaľkovo ovládané zo stanovišťa vodiča.[2] Stredná nástupná plošina sa nachádzala vo výške 650 mm nad temenom koľajnice (TK). V krajných častiach vozňu sa nachádzali dva salóny pre cestujúcich (s podlahou 840 mm nad TK), ktoré boli od plošiny oddelené priečnymi stenami bez dverí. Kožou potiahnuté sedadlá boli usporiadané pozdĺžne. V oboch čelách vozňa sa nachádzali stanovišťa vodiča. Električka bola vybavená kontrolérami BBC a pantografom AEG. V zime boli zapojené odporníky v salónoch pre cestujúcich, ktoré tak zároveň zabezpečovali teplotný komfort pasažierov (odtiaľ prezývka vozidla „Tepluška“), v lete boli využívané odporníky na streche.[1]

Dodávky električiek

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1931 bol vyrobený jediný vozeň tohto typu.

Súčasný stať Mesto Stránka Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní
Zdroj
Česko Česko Brno stránka 1931 1 150 [3]

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]

Električka č. 150 bola v dielňach SBPD dokončená v závere roka 1931 a ešte pred Vianocami vykonala technickú skúšku. Do prevádzky bol vozeň zaradený 17. januára 1932. Prevádzkovaný bol sólo, prevažne na linku 5, prevádzka s vlečnými vozňami nie je doložená. Využívaný bol aj pre komerčné objednané jazdy (napr. svadba, a pod.). Električka trpela, ako väčšina prototypov, radom detských chorôb a jej prevádzka nebola príliš spoľahlivá. Okrem menších závad išlo napr. o odpory, ktoré sa prehrievali a ktoré museli byť už v septembri 1932 rekonštruované. Časté problémy boli s diaľkovým pneumatickým systémom zatvárania dverí.[1] V lete 1934 a na jeseň 1938 prerobila električka celkové hlavné opravy.[2] Po roku 1939 častejšie hnevala ručná brzda. Vozeň sa aj prežil niekoľkých menších nehôd. Naposledy je električka č. 150 doložená v prevádzke k 17. septembra 1942, však dochované prevádzkové záznamy z obdobia existencie protektorátu Čechy a Morava sú značne neúplné, teda možno predpokladať, že vozeň jazdil aj po tomto dátume. S ohľadom na jej problematickú prevádzku a rad závad asi bol často odstavený vo vozovni, alebo sa nachádzal v dielňach. Isté je, že v apríli 1945 vyhorela vozovňa Pisárky, ktorú pravdepodobne zapálili ustupujúce nemeckí vojaci a v ktorej zhorelo viac ako 30 električiek, vrátane prototypového vozňa č. 150.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e TLÁSKAL, Miloš; KAZATEĽ, Jiří. Motorový vůz číslo 150 Společnosti brněnských pouličních drah. Československý dopravák, 2013, čís. 3, s. 8 – 11.
  2. a b NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 60 – 61.
  3. Evidence DPMB: vozy mv6.6 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 60 – 61.
  • TLASKAL, Miloš; KAZATEL, Jiří. Motorový vůz číslo 150 Společnosti brněnských pouličních drah. Československý dopravák, 2013, čís. 3, s. 8 – 11.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]