Preskočiť na obsah

Električky KPS série 6 – 7 (Brno)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Električky KPS série 6 – 7
Brnianska električka ev. č. 6
Brnianska električka ev. č. 6
Výrobné údaje
VýrobcaBrünn-Königsfelder Maschinenfabrik Lederer & Porges
Rok výroby1904
Počet vyrobených kusov2
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)8 180 mm
Šírka2 000 mm
Výška3 290 mm
Pohotovostná hmotnosť11 450 mm
Rozchod1 435 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie18
Miest na státie28
Motory a elektrická výzbroj
MotorGE 58
Výkon2×25,74 kW
Elektrická výzbrojodporová OeUEG
Napájacie napätie550 V
Logo Wikimedia Commons multimediálny obsah na Commons

Električky KPS série 6 – 7 sú dvojnápravové obojsmerné električky, vyrobené podnikom Brünn-Königsfelder Maschinenfabrik v Kráľovom Poli v roku 1904 pre Společnost brněnských pouličních drah elektrických. Táto séria dvoch vozňov vychádzala z predchádzajúcich dodaných královopolských električiek série 1 – 5 z roku 1903.

Historické pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku realizácie pripraveného projektu rozšírenia električkovej dopravy v Brne sa v rokoch 1900 – 1906 postupne stavali nové električkové trate. S tým prišla potreba nových vozňov, pretože staršie vozne boli iba vlečné, prevzaté z parnej (1884 – 1900) a II. konskej dráhy (1876 – 1880), a staré parné lokomotívy už neboli vhodné pre osobnú dopravu z dôvodov značného znečistenia ovzdušia v meste.

Na prelome 19. a 20. storočia prebehla elektrifikácia tratí parnej dráhy a staré parné lokomotívy zostali iba v nákladnej doprave. Do roku 1903 sa vo vozovom parku postupne objavili nové motorové vozne série 1 – 41 (z Grazu) a séria 1 – 5 (z Kráľovho Pola). Trate sa ďalej rozrastali, a tak sa s nimi rozrastal aj celý vozňový park. Vozne série 6 – 7 sa stali pokračovaním dodávky električiek z roku 1903.[1]

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Skriňa električiek série 6 – 7 bola prakticky prevzatá z vozňov série 1 – 5, ktoré boli dodané do Brna v roku 1903, ale mala niekoľko odlišností. Vozňová skriňa mala rošt z valcovaných oceľových profilov a drevenú kostru, zvonku oplechovanú, pričom v spodnej časti bočníc sa nachádzali aj drevené peřejky. Strecha bola vyrobená z drevených paluboviek pokrytých plátnom. Sedadlá bola latková v priečnom usporiadaní 2+1. Pojazd tvoril dvojnápravový podvozok s motormi typu GE 58 s výkonom 25,74 kW (35 k).

Kontroléry B 6-8 mali 9 jazdných stupňov a 7 stupňov pre elektrodynamickú brzdu. Odpory boli umiestnené pod podlahou vozidla. Osvetlenie bolo elektrické, vrátane čelných signalizačných svietidiel. Vozne boli dodané pôvodne s tyčovým zberačom s kladkou, ktorý bol v 30. rokoch 20. storočia nahradený lýrovým zberačom. Električky pôvodne niesli tmavo hnedý náter, ktorý bol niekedy medzi rokmi 1906 a 1910 zmenený na bielo–červený.[2]

Oproti vozňom z roku 1903 sa líšili uzavretými čelami (v dôsledku toho aj vyššou hmotnosťou) a odlišným usporiadaním okien v bočniciach. Elektrická výzbroj a podvozok boli zhodné s predchádzajúcimi vozňami.

Dodávky električiek

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1904 boli vyrobené celkovo 2 vozne tohto typu.

Súčasný štát Mesto Stránka Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní
Poznámky Zdroj
Česko Česko Brno stránka 1904 2 6 – 7 [3]

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]
Vozeň č. 6 pred kompletizáciou v roku 1904
Električka č. 6 v depozitári Technického múzea v Líšni

Pre brniansku električkovú dopravu znamenali tieto električky zvýšenie komfortu prepravy a zníženie znečistenia ovzdušia, rovnako ako v prípade predchádzajúcich vozňov série 1 – 5. Dvojica vozňov č. 6 a 7, dodaná v roku 1904, tiež znamenala pre Brno posledné rozšírenie vozňového parku v úplných počiatkoch elektrickej prevádzky; ďalšie nové električky boli dodané až roku 1911. Vozne č. 6 a 7 mali podobný osud ako séria 1 – 5. Královopolské vozidlá zostali v prevádzke do 20. rokov 20. storočia, kedy ich začala obmedzovať ich nižšia prepravná kapacita a začal sa prejavovať ich vek. Po roku 1930 zostal v osobnej prevádzke iba vozeň č. 7. Vozeň č. 6 bol preradený medzi služobné. Začiatkom druhej svetovej vojny však začala voziť cestujúcich i električka č. 6. Táto dvojica vozňov, spolu so sériou 1 – 5, obsluhovala za vojny predovšetkým linku 5. V apríli 1945 bol pri požiari vozovne Pisárky zničený vozeň č. 7. Električka č. 6 ďalej jazdila v osobnej doprave, v roku 1950 získala pri hromadnom prečíslovaniu nové číslo 3 a k jej definitívnemu vyradeniu došlo v roku 1954.[4]

Skriňa vozidla č. 6 bola po vyradeniu električky predaná do Náměšťa nad Oslavou, kde najprv slúžila ako chatka a odkiaľ sa následne dostala do areálu Uhoľných skladov v Třebíči.[5] Počas príprav na 100. výročie mestskej hromadnej dopravy v Brne, ktoré sa chystalo na rok 1969, bola skriňa električky nájdená pracovníkom Dopravného podniku mesta Brna (DPMB), ktorý ju tiež získal.[6] Počas prvej polovice roka 1969 bola električka v Ústredných dielňach DPMB zrenovovaná do stavu zodpovedajúceho prevádzku v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Podvozok bol získaný zo služobného vozidla č. 802 (pôvodne královopolská vozeň č. 5).[5] Vozeň č. 6 bol, spoločne s ostatnými do tej doby renovovanými električkami, odovzdaný v roku 1971 Technickému múzeu v Brne, ktoré ho zaradilo do svojej vznikajúcej zbierky vozidiel MHD.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. LOSOS A KOL., Ludvík. Atlas tramvají. 1.. vyd. Praha : NADAS, 1981. S. 117 – 118.
  2. Depozit MHD Brno. www.sabdigital.com. Dostupné online [cit. 2018-05-08].
  3. Evidence DPMB: vozy mv3 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  4. NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem : Vojtěch Wolf - vydavateľstvo WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 47 – 51.
  5. a b KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. Praha - Brno : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 130.
  6. Kocman, s. 10.
  7. Kocman, s. 18 – 19.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. Praha - Brno : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 130.
  • NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem : Vojtěch Wolf - vydavateľstvo WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 47 – 51.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]