Električky KPS série 74 – 149, 151 – 152, 400 – 405 (Brno)

Električky KPS série 74 – 149, 151 – 152, 400 – 405
Električka ev. č. 99 v roku 2012
Výrobné údaje
Výrobca	Královopolská továreň na stroje a vagóny (1926 – 1946) Továreň na vozne v Kolíne (1927 – 1928)
Rok výroby	1926 – 1946
Počet vyrobených kusov	10
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)	10 700
Šírka	č. 74 – 141: 2 300 mm č. 142 – 149: 2 367 mm č. 151 – 152: 2 408 mm č. 400 – 405: 2 367 mm
Výška	č. 74 – 149: 3 065 mm č. 151 – 152: 3 165 mm č. 400 – 405: 3 300 mm
Pohotovostná hmotnosť	č. 74 – 141: 12 850 kg č. 142 – 149: 13 200 kg č. 151 – 152: 13 000 kg č. 400 – 405: 12 500 kg
Max. rýchlosť	30 km/h
Rozchod	1 435 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie	28
Miest na státie	č. 74 – 141: 44 č. 142 – 149: 40 č. 151 – 405: 32
Motory a elektrická výzbroj
Motor	č. 74 – 149: Škoda TIS-33 č. 151 – 152: AEG-DU 158 č. 400 – 405: Škoda AD 2748/hN
Výkon	Škoda TIS-33: 2×46 kW AEG-DU 158: 2×40,5 kW Škoda AD 2748/hN: 2×70 kW
Elektrická výzbroj	odporová Škoda BRNO I (1926 – 1932) odporová Siemens (1941) odporová Škoda BRNO II (1943) odporová Siemens OR8 (1946)
Napájacie napätie	550 V DC
multimediálny obsah na Commons

Električky KPS série 74 – 149, 151 – 152, 400 – 405 sú dvojnápravové obojsmerné električky, vyrábané pre Společnost brněnských pouličních drah elektrických v rokoch 1926 – 1946 Královopolskú strojárňou v Brne a v rokoch 1927 – 1928 aj v Továrne na vozne v Kolíne. Celkom vzniklo 84 vozňov tohto typu, takže ide o najväčšiu modelovú radu dvojnápravových električiek prevádzkovaných v Brne. Išlo zároveň o posledné obojsmerné vozne s drevenou konštrukciou skrine, ktoré brniansky dopravca vydal.

Historické pozadie

Po prvej svetovej vojne sa v 20. rokoch 20. storočia verejná doprava postupne zotavovala a vozňový park bol vo väčšine miest rozširovaný. Prvými povojnovými novými električkami v Brne sa stala séria vozňov č. 59 – 73, vyrobených v vagónke vo Grazi v roku 1920 a objednaných o štyri roky skôr. Situácia v prvej polovici tretieho desaťročia ale nebola v Brne z hľadiska vozňového parku optimálna, lebo väčšinu električiek tvorili malé a málo kapacitné vozne zo začiatku storočia. Společnost brněnských pouličních drah elektrických (SBPD) tak pristúpila k objednávke úplne nového typu dvojnápravových vozňov, ktoré boli dodávané od roku 1926 po dobu nasledujúcich 20 rokov a ktoré v tejto dobe vytvorili základ vozňového parku. Vozidlá vyrábané spoločnosťou Královopolská (KPS) a Továreň na vozne v Kolíne (TVK) konštrukčne vychádzali zo série č. 59 – 73, zatiaľ čo ich vzhľad bol inšpirovaný radom CMg pôvodom z prímestskej dráhy Viedeň – Bratislava.

Konštrukcia

Vozňová skriňa bola tvorená drevenou kostrou na ráme z oceľových profilov. Okenné stĺpiky boli oplechované, vonkajšia spodná časť bočníc bola obložená drevenými peřejkami. Okná boli uchytené do kovového rámu. Strechu tvorili drevené palubovky, ktoré boli z vonkajšej strany pokryté plátnom, vnútri vozňu potom boli obložené bielo natretými drevovláknitými doskami. Steny oddeľujúce plošiny a salón pre cestujúcich boli drevené s dvojkrídlovými posuvnými dverami. Sedadlá boli čalúnené kožou a usporiadané pozdĺžne. Odpory boli umiestnené na streche vozňu.

Elektrickú výzbroj tvorili kontroléry Škoda typ BRNO I a dva motory Škoda TIS-33 s výkonom 44 kW usadené v nitovanom dvojnápravovom podvozku. Výzbroj pochádzala od rôznych výrobcov (Škoda, František Křižík, Bartelmus-Donát, CMK), konštrukčne však bola zhodná, takže sa vozňom pre motory Škoda prezývali „škodovky“. Všetkých 60 vozňov z rokov 1926 – 1928 bolo vybavených tyčovým zberačom prúdu, v roku 1930 však bol na troch električkách skúšobne inštalovaný pantograf. Ten sa osvedčil, preto vozidlá zo 30. a 40. rokov ho mali už od výroby. Zároveň boli v rokoch 1933 a 1934 pantografom vybavené i ostatné električky z rokov 1926 – 1928.

Dva vozne č. 140 a 141 boli tvorené vozovými skriňami vyrobenými v Královopolskej v roku 1941 a podvozky, ktoré vznikli vo vlastných dielňach SBPD. Od predchádzajúcich električiek sa odlišovali kontrolérami Siemens z bratislavskej pobočky tohto podniku. Ďalšie série z roku 1943 sa takže líšili: drobným detailom boli hranaté okna (namiesto zaoblených rohov), z úsporných dôvodov vojnovej doby však nemali medzisteny medzi plošinami a salónom pre cestujúcich, pozdĺžne sedadlá neboli čalúnené, ale len latkové, dvere boli dvojdielne zasúvacie (miesto trojdielnych sklápacích); elektrická výzbroj však opäť pochádzala zo Škody a obsahovala kontroléry BRNO II. Vozne č. 151 a 152 boli navyše postavené na dvoch náhradných podvozkoch série vozňov č. 59 – 73 s motormi AEG. Posledné, už povojnová séria, si udržala hranaté okná a dvojdielne dvere, v interiéri však zodpovedala vozidlám z 20. a 30. rokov. Mala však osadené motory Škoda AD 2748/HN s výkonom 70 kW (kvôli takmer dvojnásobnému výkonu od predchádzajúcich sérií boli tieto električky prezývané „rýchlobežka“) a kontroléry Siemens, podvozok bol zváraný.

Tri električky, ktoré boli koncom druhej svetovej vojny poškodené vojnovými udalosťami, boli do roku 1948 rekonštruované a kvôli úsporám kabeláže upravené na jednosmerné. Medzi rokmi 1955 a 1962 bolo pri generálnych opravách zjednosmernených ďalších 15 električiek; až na jedinú výnimku išlo o vozne z rokov 1941 – 1946. U vozňov pôvodných čísel 140 a 141 boli zároveň odstránené atypické kontroléry Siemens.

Dodávky električiek

V rokoch 1926 – 1946 bolo vyrobených celkom 84 vozňov tohto typu.

Súčasný stať	Mesto	Stránka	Výrobca	Roky dodávok	Počet vozňov	Evidenčné čísla pri dodaní	Poznámky	Zdroj
Česko	Brno	stránka	KPS	1926	10	74 – 83
			KPS	1927	20	84 – 103
			TVK	1927	5	104 – 108
			TVK	1928	5	109 – 113
			KPS	1928	20	114 – 133
			KPS	1932	6	134 – 139
			KPS	1941	2	140 – 141	Podvozky SBPD, vozne skompletizované v SBPD
			KPS	1943	8	142 – 149
			KPS	1943	2	151 – 152	Podvozky Graz, vozne skompletizované v SBPD
			KPS	1946	6	400 – 405

Prevádzka

V rokoch 1926 – 1928 bolo do Brna dodaných 60 nových električiek č. 74 – 133, čo umožnilo výrazne obmedziť prevádzku starých a málo kapacitných vozňov zo začiatku 20. storočia. Električky tohto typu sa tak stali základom prvorepublikového vozňového parku Spoločnosti brnianskych elektrických pouličných dráh, takže boli deponované vo všetkých troch vozovniach, v Pisárkach, v Královom Poli aj v Husoviciach. V roku 1932 k nim pribudla ešte malá šestikusová séria rovnakého typu (č. 134 – 139), ktorá bola už z výroby vybavená pantografom. Za druhej svetovej vojny potom SBPD zakúpila osem kompletných vozňov a štyri náhradné vozové skrine, ktoré boli dokončené v podnikových dielňach (č. 140 – 149, 151, 152). Záverečná šestikusová povojnová séria z roku 1946 (č. 400 – 405) sa stala poslednou dodávkou obojsmerných dvojnápravových električiek s drevenou kostrou do Brna. V 50. rokoch 20. storočia kupoval brniansky dopravný podnik jednosmerné električky 4MT.

Vojnové električky č. 142 – 149 boli pridelené do Husovic a obsluhovali linky 3, 7 a 10. Atypické vozne č. 151 a 152 s vysokými podvozkami z roku 1920 jazdili na vloženej linke B.

Na konci druhej svetovej vojny bol zničený jediný vozeň tohto typu, č. 74, ktorý bol zasiahnutý pri nálete 12. apríla 1945. V roku 1950 došlo k hromadnému prečíslovaniu električiek a vozne zo série 74 – 149, 151 – 152 a 400 – 405 získali novú rad č. 34 – 116 (chýbal iba vozeň pôvodného č. 74). Na začiatku 60. rokov 20. storočia, po začatí dodávok typu Tatra T2 do Brna, obsluhovali „škodovky“ a „rýchlobežky“ z pisáreckej vozovne linky 2, 5, 8, 9, 10 a 11, z Královopolskej (dnešná vozovňa Medlánky) linky 4, 10 a 11 a vložené vlaky na linkách 2 a 3. So zaraďovaním ďalších električiek koncepcie PCC, vrátane nového typu Tatra T3, dvojnápravové električky najprv úplne opustili Královo Pole. Po reforme liniek v roku 1964 jazdili pisárecké vozne na linkách 5, 9, 10, 11 a 15 a husovické na linkách 12 a 13.

Nepočítajúc za vojny zničený vozeň č. 74, vydržali všetky električky tohto typu v prevádzke až do 60. rokov 20. storočia. Až v roku 1960 bol vyradený vozeň č. 64 (ex 105), ktorý mal v závere predchádzajúceho roka nehodu, a v roku 1961 bol medzi služobné prevedený vozeň č. 109 (ex 151, novo č. 506). Ostatné električky zostali aj v priebehu tohto desaťročia naďalej prevádzkové. K začiatku ich hromadného vyraďovania pristúpil dopravný podnik v roku 1967, po začatí dodávok typu T3 do Pisarek. V tom roku bolo z osobného prevádzky odstavených celkom 25 električiek tohto typu, v rokoch 1968 a 1969 potom po 19 kusoch, takže ich na konci roka 1969 zostalo posledných osemnásť, ktoré jazdili na linkách 10 a 15. Od marca 1970 boli všetky preradené na linku 7, kde vydržali až do svojho úplného konca 29. februára 1972.

Veľká časť vyraďovaných električiek tohto typu prešla medzi služobné vozidlá, v roku 1969 boli takto vedené vozne služobných čísel 801, 802, 804 – 815 (č. 806 = ex 506 = ex 151) a 817 – 823. Vtedy došlo k prečíslovaniu, takže električky novo dostali č. 4001 – 4013 a 4020 – 4029, ku ktorým v roku 1972 pribudli ešte vozne č. 4034 – 4040. Služobné električky tohto typu boli využívané predovšetkým vrchnú stavbou a väčšina ich bola do roku 1974 vyradená. Posledným prevádzkovým sa stal zrejme vozeň č. 4036, ktorý slúžil ešte v roku 1978.

Historické vozidlá

V roku 1968 boli počas príprav na oslavy 100. výročia brnianskej mestskej hromadnej dopravy, ktoré sa mali konať v roku 1969, vybrané doteraz prevádzkové vozne č. 40 a 116 ako zástupcovia svojej série. Oba boli 1. novembra 1968 vyradené z osobnej dopravy a prevedené medzi historické vozidlá. Električka č. 40 bola počas roka 1969 v Ústredných dielňach Dopravného podniku mesta Brna (DPMB) renovovaná do pôvodného stavu s č. 81 (s ponechaným pantografom). Nasledoval vozeň č. 116, u ktorého prebehla v roku 1969 veľká prehliadka, pri ktorej bol rekonštruovaný. V roku 1971 boli oba vozne, spoločne s ostatnými do tej doby renovovanými električkami, odovzdané Technickému múzeu v Brne, ktoré ich zaradilo do svojej vznikajúcej zbierky vozidiel MHD.

Technické múzeum získalo od Dopravného podniku v roku 1972 aj električky č. 106 a 107. Električka č. 107 (zjednosmernená v roku 1960) bola v múzeum spočiatku využívaná ako služobný vozeň, ktorý však bol v druhej polovici 70. rokov odstavený pre poruchu trakčného motora. Výhľadovo sa s ním, čoby zástupcom vojnovej dodávky z roku 1943, počítalo na renováciu. Vozeň č. 106 mal poslúžiť na náhradné diely a na tzv. čiastočný rez, V roku 1977 bol však vyradený zo zbierkového fondu a zlikvidovaný. V roku 1987 bol pri selekcii fondu vozeň č. 107 vrátený, spoločne s vlečným vozňom č. 215, Dopravnému podniku, ktorý ho opravil a od roku 1989 ho využíva pre prezentačné, komerčné a nostalgické jazdy. V roku 1990 dokonca v rámci zácviku vodičov na dvojnápravové električky jazdil s cestujúcimi na bežnej linke 20. V rokoch 2006 – 2007 bol kompletne renovovaný v Krnovských opravovniach a strojárňach a je využívaný aj na pravidelných historických linkách.

Vozeň č. 99 (zjednosmernený v roku 1960) bol po svojom vyradení v roku 1970 predaný, spolu s vlečným vozňom č. 220, filmovým laboratóriám Barrandov, ktoré súpravu využili vo filme Bitúnok č. 5, v ktorej vozne predstavovali súpravu drážďanských električiek. Po natáčaní zostali vozidlá odstavené v Prahe, motorový vozeň sa však v roku 1976 vrátil do Brna. Technické múzeum vozeň opravilo, upravilo a až do 90. rokov využívalo ako služobný (náhradou za č. 107), potom bol odstavený. V roku 2005 bol zaradený do zbierky TMB, pretože sa pripravoval prevádzku pravidelnej historickej linky. Električka bola vtedy na tento účel dlhodobo zapožičaná Dopravnému podniku. Počas roka 2006 bol vozeň v Krnovských opravovniach a strojárňach kompletne zrenovovaný; kvôli zlému stavu vozňovej skrine však musela byť vykonaná jej novostavba. Od tej doby električka č. 99 využíva DPMB na historickej linke. Pre zaistenie jej prevádzky na jeseň 2006, keď ešte prebiehala renovácia oboch vozňov č. 99 a 107, Technické múzeum krátkodobo zapožičalo Dopravnému podniku vozeň č. 81.

Pôvodná prevádzka	Evidenčné číslo	Súčasný majiteľ	Rok výroby	Historický od roku	Poznámky	Zdroj
Brno	81	TMB	1926	1969	1969 – 1971 historické vozidlo DPMB
	99		1941	2005	Pôv. ev. č. 140, 1976 – 2005 služobné vozidlo TMB, od 2006 zapožičaný DPMB (interné ev. č. 4916)
	107	DPMB	1943	1972	Pôv. ev. č. 148, 1972 – 1987 v majetku TMB, DPMB: interné ev. č. 4908
	405	TMB	1946	1969	1969 – 1971 historické vozidlo DPMB

• 
  Električka ev. č. 81
• 
  Električka ev. č. 99
• 
  Električka ev. č. 107
• 
  Električka ev. č. 405

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvaje KPS série 74–149, 151–152, 400–405 (Brno) na českej Wikipédii.

Literatúra

• KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 135, 138 – 139.
• NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 58 – 62.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električky KPS série 74 – 149, 151 – 152, 400 – 405 (Brno)