Evanjelium (spisy)
Kresťanstvo |
Hlavné znaky |
Viera v jedného Boha v troch osobách Ježiš Kristus je človek a Boží Syn |
Hlavné osobnosti |
Ježiš Kristus Panna Mária |
Hlavné náboženské obrady |
Omša/Liturgia • Sviatosti |
Knihy |
Biblia (Starý zákon, Nový zákon) |
História a kultúra |
Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie |
Hlavné sviatky |
Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, … |
Evanjelium, slovo pochádza z gréčtiny εὐαγγέλιον euangelion, dobrá správa, pôvodne zložený z εὐ- eu- „dobrý“ a angellein „zvestovat“, ktorý súvisí so substantivom ἄγγελος angelos — „posol“ [1]. Evanjelium je pojem označujúci kresťanský text pojednávajúci o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Texty vznikali desiatky rokov po Ježišovej smrti. Štyri evanjelia zahrnuté do Nového zákona sa nazývajú kanonické, ostatné sa označujú ako apokryfné.
Autorstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Ich autorstvo býva zvyčajne tradíciou pripisované niektorému z Ježišových žiakov – apoštolov alebo ich bezprostredným žiakom (Marek, Lukáš), ktorí zachytili ich rozprávanie. S príchodom renesancie, ktorá prináša kritickejší a otvorenejší pohľad na kresťanskú tradíciu, bolo toto autorstvo v mnohých prípadoch spochybňované.[2]
Dnes je autorstvo väčšiny evanjelií takmer bez výnimky pripisované až neskorším kresťanom, píšucim v mene Ježišových učeníkov (takéto diela sa nazývajú pseudoepigrafy). Sporné zostávajú len štyri evanjeliá nachádzajúce sa v dnešnej Biblii, ktoré podľa konzervatívnej časti kresťanov skutočne sú napísané Ježišovými učeníkmi, zatiaľ čo liberálna časť kresťanských biblistov a skeptici toto tvrdenie spochybňujú na základe kritických analýz textu týchto evanjelií[3].
Zoznam evanjelií
[upraviť | upraviť zdroj]Katolícki kresťania už najneskôr od čias Ireneja z Lyonu (koniec druhého storočia n.l.) považovali za skutočné evanjelia len štyri[4]:
Tieto štyri evanjeliá postupne prijali a rozšírili sa medzi všetky kresťanské komunity. Ostatné evanjeliá boli zakázané cisárskymi dekrétmi, často až pod trestom smrti[5]. Ďalšie zachované evanjeliá, katolíkmi nazývané apokryfy boli napísané aj niekoľko storočí po Ježišovej smrti:
- Evanjelium podľa Tomáša – Zbierka Ježišových výrokov
- Evanjelium podľa Petra – Používané doketickými kresťanmi
- Evanjelium podľa Filipa – Používané Valentiniánskymi kresťanmi
- Evanjelium podľa Márie
- Tomášovo evanjelium o detstve – opisuje Ježišovu mladosť
- Detské evanjelium podľa Jakuba
- Evanjelium pravdy – Pravdepodobne používané Valentiniánskymi kresťanmi
- Múdrosti Ježiša Krista – Dialóg učeníkov s Ježišom
- Dialóg so Spasiteľom – Dialóg učeníkov s Ježišom
- Egertonské evanjelium
Z mnohých evanjelií sa dodnes zachovali len fragmenty kópií alebo citácie v polemikách katolíckych kresťanov voči týmto evanjeliám:
- Evanjelium podľa Judáša
- Evanjelium podľa Matiáša – zachované len v citáciách Klementa z Alexandrie
- Tajné evanjelium podľa Marka – Spomínané v nedávno objavenom liste Klementa z Alexandrie (autenticita tohoto listu je však spochybňovaná)
- Evanjelium Nazorejcov
- Evanjelium Egypťanov
- Evanjelium Hebrejcov
- Evanjelium Ebionitov
- Oxyrhynchus 840 – Fragmenty neznámeho evanjelia
- Evanjelium Spasiteľa
Na základe toho, že niektoré evanjeliá sa zachovali len v zmienkach iných autorov, a že niektoré najstaršie zachované kópie evanjelií žiadny zachovaný staroveký autor nespomenul, je možné, že evanjelií existovalo omnoho viac než dnes poznáme. Navyše väčšina zachovaných nekresťanských evanjelií pochádza z jedinej náhodnej objavenej ukrytej Knižnice z Nag Hammadi. Vôbec najstarší fyzicky zachovaný text evanjelia je fragment z Jánovho evanjelia, známy ako Rylandsov papyrus P52, ktorý bol nájdený v Egypte a je datovaný do prvej polovice 2.storočia.
Harmonizácia evanjelií
[upraviť | upraviť zdroj]Populárnou formou bolo aj zjednocovanie viacerých existujúcich evanjelií do súvislého textu, čím sa dali udalosti do chronologickej podoby a vyriešili sa protirečenia v evanjeliách.
- Diatessaron
- Fragment 0212 – Fragment neznámej harmonizácie evanjelií
- Justín Mučeník cituje biblické pasáže v harmonizovanej podobe, z čoho sa niektorí biblisti domnievajú, že používal niektorú takúto harmonizáciu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HARPER, Douglas. Online Etymology Dictionary [online. [Cit. 2018-12-13].]
- ↑ Jozef A.Fitzmyer, Ježiš Kristus – Otázky a odpovede, Dobrá kniha, Trnava 1998
- ↑ Napríklad projekt Jesus Seminar Archivované 2013-01-29 na Wayback Machine
- ↑ Irenaeus, Proti Herésii, kniha 3, kapitola 9
- ↑ Napríklad prvé štyri dekréty Corpus Iuris Civilis, preložené do slovenčiny v tomto článku: [1] Archivované 2008-12-25 na Wayback Machine
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HERIBAN, Jozef. Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou. Trnava; Rím : Spolok svätého Vojtecha; Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1997. 477 s. ISBN 80-7162-191-9. S. 338 – 342.
- POKORNÝ, Petr; HECKEL, Ulrich. Úvod do Nového zákona : přehled literatury a teologie. Preklad Pavel Moskala, Lucie Kopecká. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2013. 840 s. (Teologie.) ISBN 978-80-7429-186-9. S. 348 – 393.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Evanjelium (spisy)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Evanjeliá – Prehľadné paralelné porovnanie evanjelií
- Early Christian Writings – Stránka so zozbieranými zachovanými textami raných kresťanov (angl.)