Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′54″S 21°14′24″V / 48,998437173°S 21,239919662°V / 48.998437173; 21.239919662
Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice
Chrám Svätej Trojice
Town Presov Slovakia 0862.jpg
Chrám Svätej Trojice v Prešove
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Mesto Prešov
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Evanjelická cirkev a. v.
 - dištrikt Východný dištrikt
 - seniorát Šarišsko-zemplínsky seniorát
 - cirkevný zbor Evanjelický a.v. cirkevný zbor Prešov
Adresa Hlavná ulica 143
 - súradnice 48°59′54″S 21°14′24″V / 48,998437173°S 21,239919662°V / 48.998437173; 21.239919662
Dĺžka 36 m
Šírka 16(13) m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
Štýl neskorá renesancia
Materiál drevo
Výstavba 25. júla 1642
 - dokončenie 15. júna 1647
 - rekonštrukcia 1716,1850,1867,1905,1913,1982
Dátum  
 - posvätenia 16. júna 1647
Autor oltára Béla Gerster a Frey
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Evangelical Temple of the Holy Trinity in Prešov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
3303/1

Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice je chrámom Evanjelickej cirkvi a. v. na Hlavnej ulici v Prešove na Slovensku. Je to ojedinelá renesančná stavba,[1] ktorá bola 17. apríla 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1642 – položenie základného kameňa, ktorý vysvätil evanjelický kňaz Jakub Jakobeus (1591 – 1645)
  • 1647 – ukončenie stavby a vysvätenie kostola
  • 1671 – odobranie kostola evanjelikom po potlačení Vešeléniho sprisahania v roku 1670 a do užívania ho dostali Jezuiti
  • 1682 – počas doby povstania Imricha Tököliho bol Chrám Svätej Trojice vrátený evanjelikom
  • 1687 – opäť spravovaný jezuitmi
  • 1705 – po vypuknutí povstania Ferenca Rákocziho II, je zasa vrátený evanjelikom
  • 1711 – po potlačení povstania kráľovná Eleonóra Magdaléna vydala 25. júna 1711 nariadenie v ktorom prikazuje Evanjelikom chrám opustiť a postaviť si nový na predmestí, chrám opäť spravovali jezuiti
  • 1773 – po zrušení Rádu Jezuitov, prechádza chrám do eráru
  • 1784 – Evanjelici odkúpili chrám od magistrátu za 6 000 zlatých, prevzal ho cirkevný dozorca Žigmund Toporcer. Dva cirkevné zbory - slovenský a nemecký (neskôr nemecko-maďarský) ho užívali spolu. Mali v tom čase 2 606 členov, z čoho bolo 1 553 slovenských
  • 5. júla 1788 - počas veľkého požiaru v meste zhorela veža a strecha
  • 1913 – posledný veľký požiar pri ktorom bolo poškodené aj vnútorné vybavenie, pôvodný oltárny obraz od Karola Brockého, dvorného maliara kráľovnej Viktórie, bol nahradený rovnakým, na jeho namaľovanie sa podujali Mikuláš Jordán a Ernest Rákoši.
  • 1918 – po vzniku Česko-Slovenska sa slovenskí evanjelici vyčleňujú z Uhorskej cirkvi
  • 1930 – vzrástol význam chrámu po tom čo sa Prešov stal sídlom Východného dištriktu, je ním až do roku 1945 a znova sa stáva od roku 1994

Budova[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je ojedinelou architektonickou renesančnou stavbou kostola na Slovensku. Má jednoloďovú dispozíciu, trojboký záver, s chórmi po oboch stranách lode, v severnej časti má organovú emporu. Samotná budova ma masívny charakter, má len malú vežičku, ukončenú hviezdou. Hlavný vchod má na severnej strane od kolégia a bočný zo západu od bývalej cirkevnej ľudovej školy – neskôr knižnice Pavla Országha Hviezdoslava, nateraz Britského centra v nej. O stavbe kostola hovorí nápis v latinčine, nachádzajúci sa v budove naľavo od vchodu, opis je nad hlavným portálom. V preklade znie: Dňa 1. mája 1642 bol tento kostol založený ku cti Najsvätejšej Trojice, na trovy kráľovského slobodného mesta Prešova. Za richtárstva šľachetného Daniela Lengfelnera, za dozoru šľachetného Adama Czimmermanna a starostlivého Daniela Schneidera šťastlivo dokončený dňa 15. júna 1647. Vnútorná výzdoba je skromná ako to odpovedá duchu protestantizmu. Mramorová výzdoba je len znázornená iluzívnou maľbou. Sakristia sa nachádza naľavo od oltára a v suteréne kostola v priestore oltára sa nachádza krypta. Vonkajší vzhľad kostola sa počas jeho existencie výraznejšie nemenil. Počas obdobia keď ho vlastnili jezuiti v roku 1716, spojili kolégium so severnou emporou kostola klenutou zastrešenou chodbou. Tiež nechali postaviť okolo chrámu a kolégia múr, čím si vytvorili rezidenciu. Tieto prvky ale Evanjelici roku 1867 pri prestavbe kolégia odstránili a tak vrátili chrámu pôvodný vzhľad. Na chóroch bolo pôvodne drevené zábradlie, toto však jezuiti nechali vymurovať v roku 1728. Ďalšie opravy boli často vynútené po zásahoch ničivých udalostí:

  • 1850 oprava hlavnej brány počas jubilejného roku za účinkovania pastora Schwarza
  • 1867 – kňaz Johann Stehl (1824 – 1912) nechal kostol tiež opraviť. Bol v r. 1864 – 1895 seniorom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu.
  • 1905 – dôkladná renovácia kostola farármi L. Liptaiom a Lajosom Draskóczym. Za cenu 16 719 korún boli vysušené múry, vymaľované, osadené drevené obklady do výšky okien, osadené sklené tvárnice do okien a položená keramická dlažba.
  • 1914 – po požiari 13. mája 1913, ktorý poškodil vysokou teplotou organ, zničil oltár s oltárnym obrazom a zadymil maľby. Na úhradu nákladov reštaurácie sa vykonala nielen miestna ale aj krajinská zbierka, ktorú odsúhlasilo Ministerstvo vnútra. Náklady boli 28 148 korún. Prevzatie sa uskutočnilo 6. decembra 1914 obomi farármi počas slávnostných služieb Božích.
  • 1980 – 1982 – dôkladná obnova pod vedením kňaza a seniora Jána Midriaka.

Oltár[upraviť | upraviť zdroj]

Dominanta chrámu pochádza z roku 1865, je zhotovený z dreva v klasicistickom slohu staviteľom Janom Maršalkom podľa plánov staviteľov Bélu Gerstera a Freya. Pôvodný bol odstránený jezuitmi v r. 1673.
Na oltári sa nachádza obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou (Ján 4, 1-30) od Karola Brockého. Namaľoval ho na žiadosť evanjelického farára Mórica Kolbenheyera, s ktorým boli priatelia. Namaľoval ho v rokoch 1845 – 1846. Z Londýna bol dopravený cez Hamburg, Viedeň a Šopron do Prešova. Obraz spôsobil potrebu nového oltára, do ktorého bol zasa potrebné domaľovať oblúkovitú časť na vyplnenia oblúka oltára. Nový oltár bol potom vysvätený v januári 1865.
Požiar v 1913 roku ho zničil, hovorilo sa ale aj o možnom odcudzení obrazu a zamaskovaní tohoto požiarom. Oltár opravil roku 1914 a namiesto obrazu bolo vložené plátno s čiernym krížom. Bolo rozhodnuté namaľovať rovnaký obraz, na čo sa podujali v roku 1922 maliari Mikuláš Jordán (1892 – 1972) a Ernest Rákoši (1881 – 1973). Toto urobili podľa fotografie. Farebné zladenie dosiahli podľa staršej kópie, ktorú urobil košický umelec Vojtech Klimkovič. Roku 1924 bol obraz dokončený a vsadený do oltárneho rámu. Oltár posvätil senior Matej Slabej.
V hornej časti oltára v kruhovom medailóne sa nachádza baránok, ležiaci na čiernej knihe, z ktorej vychádzajú zlaté lúče, symbolizujúci nevinnosť Ježiša Krista, kniha a lúče jeho učenie. Na vrchole je biely kríž.

Organ[upraviť | upraviť zdroj]

Je jednou z najkrajších barokových pamiatok v Prešove. Nachádza sa na severnej organovej empore, v ktorej nádherne zdobenom zábradlí v strede sa nachádza postava Ježiša Krista, ktorá má po bokoch apoštolov a evanjelistov. Naľavo je apoštol Peter s kľúčmi, potom evanjelisti Marek s levom a Matúš s človekom. Napravo sú evanjelisti Ján s orlom, Lukáš s býkom a apoštol Pavol s mečom. Organ má navrchu plastiku kráľa Dávida hrajúceho na harfe. Pred ním je tretí erb Prešova z roku 1558. Organová skriňa je po bokoch zdobená štyrmi anjelmi, horný dvaja v rukách s trúbkami a palmovými listami. Nižšie po stranách skrine sú ďalší dvaja hrajúci na husliach. Skriňa organu je zdobená po stranách dekoráciou s motívom vínnej révy. Organ je tiež zdobený piatimi okrídlenými hlavami anjelov a dvomi stĺpmi zakončenými hlavou – hermami. Organ má v súčasnosti 1530 malých a veľkých píšťal. Vytvára zvukomalebnú kulisu dotvárajúcu evanjelické bohoslužby.
Organ bol postavený v rokoch 1642 – 1647 a prešiel niekoľkými rekonštrukciami na ktorých sa podpísali samotné udalosť spojené s kostolom a evanjelickým cirkevným zborom:

  • 1787 – štyri roky po odkúpení od eráru ho nechal prešovský senátor Samuel Steller zrekonštruovať, pozlátiť a doplniť o barokovú výzdobu. Rekonštrukcia bola ukončená v apríli 1787 Jozefom Borovetzkim.
  • 1813 – vyčistený a opravený Franzom Gattom z Rakúska
  • 1862 – 1864 – vyčistenie a oprava Jozefom Reiszmayerom
  • 1914 – nanovo urobený, aj s motorom na elektrický pohon, po požiari v roku 1913
  • 1947 – dôkladná očista
  • 1980 – 1981 – dôkladná očista
  • 1997 – veľký rekonštrukcia s vyladením, za pôsobenia zborového farára Jána Bakalára

Sakristia[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa naľavo od oltára a vstup má vedľa kazateľnice. Uzatvárajú ju vzácne renesančné dvere zo 16. storočia s pôvodným kovaním a kľúčom.
Hneď vedľa kazateľnice je aj pamätná tabuľa evanjelickému farárovi Matejovi Bahylovi, ktorej text znie: V tomto zbore pracoval a trpel pre kráľovstvo Božie v r. 1734-1746 Matej Bahyl *24.II.1706 +24.XII.1761. Neboj sa toho, čo máš trpieť. Zjav. 3,10

Krypta[upraviť | upraviť zdroj]

Krypta je opradená tajomstvom, nakoľko prístup do nej nachádzajúci sa pod kazateľnicou v časti predoltárneho priestoru nechali evanjelici zatvoriť.
Krypta bola upravená za obdobia jezuitov a rozšírená nimi v roku 1754. Nachádzajú sa v nej pochovaní jezuiti. Najvýznamnejší medzi nimi sú superior Juraj Postek a František Perger, ktorý viedol stavbu Kalvárie. K uzavretiu krypty došlo na základe rozhodnutia nerušiť pokoj svojich odporcov a ukončiť ďalšie pochovávanie v krypte.
Prístup do krypty teda nie je možný, došlo však k vniknutiu vandalov cez zamrežované okno zvonka a legálne dvakrát v 20 storočí počas rekonštrukcií, naposledy 8. decembra 2003 počas izolácie základov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Patmos Evanjelický a.v. cirkevný zbor Prešov
  2. Švorc, Peter, and Peter Faix. Sprievodca po historickom Prešove. Prešov: UNIVERSUM, 2006. [1]
  3. Baník, Štefan; Jarkovský, Emil; Kormaník, Peter; Matlovič, René; Švorc, Peter: Sprievodca po sakrálnych pamiatkach a cirkevnom živote Prešova, 1.vyd., Prešov Universum 1999, 155 s. ISBN 80-967753-4-0