Evanjelický kostol augsburského vyznania v Senici
| Evanjelický a. v. kostol Senica | |
 Evanjelický kostol v Senici | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Senica |
| Mesto | Senica |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | ECAV |
| - dištrikt | Západný dištrikt |
| - seniorát | Myjavský seniorát |
| - cirkevná zbor | Senica |
| Adresa | Hollého 747 905 01 Senica |
| - súradnice | 48°40′49″S 17°22′26″V / 48,680381833°S 17,373987436°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet veží | 1 |
| Štýl | klasicistický |
| Výstavba | 1783 |
| - dokončenie | 1784 |
| - rekonštrukcia | 1794, 1882 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Senice (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Lutheran church in Senica | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Evanjelický a. v. kostol na Hollého ulici v Senici na Slovensku je tolerančný kostol pôvodne bez veže vybudovaný v rokoch 1783 – 1784 v klasicistickom slohu. Veža je z roku 1794. Kostol slúži Cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Senickí evanjelici si vystavali v roku 1631 kostol ktorý stojí na Námestí oslobodenia. Od roku 1654 sa stal katolíckym.[1] Terajší kostol sa im podarilo postaviť až po 130 rokoch. Bolo to v období ukončenia Protireformácie a vďaka Tolerančnému patentu ktorý vyhlásil Jozef II. 13. októbra 1781. Medzi významné osobnosti zboru patrili Štefan Pilárik, Viliam Paulíny, Martin Braxatoris Sládkovičov, ktorým spolu s ďalšími 18 farármi pôsobiacimi v zbore odhalili pamätnú tabuľu na tamojšej fare 15. mája 2011 pri príležitosti 420 výročia cirkevného zboru.[2]
Budova
[upraviť | upraviť zdroj]Obdĺžniková budova kostola s dodatočne dostavanou vežou, ma jednoradové okná s polkruhovým ukončením. Nahradili pôvodné dvojradové v roku 1884. Vonkajšia fasáda je hladká s pásovou rustikou a ukončená podstrešnou rímsou. Na priečelí má kordónovú rímsu. Pozdĺžny sieňový priestor je zaklenutý valenou segmentovou klenbou a medziklenbovými pásmi. Z troch strán je murovaná pilierová empora s dreveným parapetom, pilastrami a geometricky delenými kazetami. Bielej farbe kontrastuje zlatá.
Oltár
[upraviť | upraviť zdroj]Oltár je drevený, polychrómovaný, klasickej stĺpovej architektúry, ukončenej kladím s nadstavcom v ktorého strede je kazateľnica, ktorá má rezonančnú striešku. Oltár je zo strán opticky podopieraný vertikálnymi meandrovými volútami. Oltárny obraz je olejomaľba na plátne z roku 1884, namaľoval ju maliar Oeser a jej námetom je ukrižované Kristovo telo. Obraz ma dramatickú, svetelne kontrastnú kompozíciu.
Organ
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa venovania pochádza z roku 1829 a daroval ho Michal Žarnócsay. Organ je drevený, polychrómovaný a má klasicistickú dvojdielnu skriňu. Organovú skriňu nesie vysoký podstavec.
Krstiteľnica
[upraviť | upraviť zdroj]Krstiteľnica pochádza z obdobia vzniku kostola, je kamenná, okrúhla s hnedo zelenou polychrómiou. Kalich lupeňovej profilácie je prikrytý dreveným vrchnákom, zdobený plastickou skupinou krstu Krista.
Stallum
[upraviť | upraviť zdroj]Stallum je dvojsedadlové, drevené a polychromované. Na parapete je zdobené dvoma kazetami s volútami a rokajom. Podobné ozdobné prvky sa objavujú aj na bokoch bohato zdobeného organu.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- BRAXATORIS, Martin: HISTORIA CIRKVE EVANJELICKEJ A. V. SENICKEJ... Myjava: Kníhtlačiareň Daniela Pažického, 1922, str. 197
- Štefan Zajíček: Kultúrno-historické pamiatky Senice, v: Senica – dejiny mesta, Zost. Benža Mojmír, Senica Mestský úrad, 1996, str. 165
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Evanjelický kostol augsburského vyznania v Senici
