Ferdinand Konček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ferdinand Konček
slovenský architekt
Narodenie9. júl 1929 (89 rokov)
Praha, Česko

Ferdinand Konček (* 9. júl 1929, Praha) je slovenský architekt, ktorý patrí medzi významných architektov 20. storočia. Jeho tvorbu charakterizujú elegantné a veľkorysé stavby.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnázium absolvoval v Bratislave. Na vysokoškolské štúdium nastúpil bez prijímacích skúšok. Študovať začal na jeseň roku 1948 na Oddelení architektúry na Stavebnej fakulte. Profesorský zbor bol zostavený z ľudí, ktorí mali za sebou preukázateľné výsledky v realizáciách architektonických diel. Napríklad profesor Emil Belluš, Vladimír Karfík, Jan E. Koula, Karel Hannauer, Emanuel Hruška, Ján Štefanec, Jozef Chrobák, Alfréd Piffl, Eugen Kramár. Štúdium ukončil v roku 1952.

V roku 1953 sa dostal na trojročné štúdium na Akadémiu výtvarných umení do Prahy k profesorovi Jaroslavovi Fragnerovi. Už počas štúdia sa zúčastňoval rôznych súťaží. Pobyt v Prahe mal preňho veľký význam. Naučil sa tu rozumieť modernej architektúre.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdium v Prahe a práca na súťažných návrhoch mu umožnila dať sa dohromady s I. Skočekom (1930) a Ľ. Titlom (1929), ktorí tam tiež študovali. Po návrate z Prahy pracovali spoločne v Bratislave od roku 1957 v Stavoprojekte a neskôr aj v Združení projektových ateliérov Zväzu slovenských architektov, ako autorská trojica až do roku 1990. Za toto obdobie vytvorili množstvo projektov súťažných, realizovaných aj nerealizovaných.

Projekty – Realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Istropolis dom odborov a techniky, Bratislava, Trnavské mýto 1, projekt: 1955 – 1980, realizácia: 1981. Mal veľmi dlhý vývoj, ale stále sa ním zaoberali a stále ho obmieňali, aby spĺňali nové požiadavky.
  • Dom kultúrnej rekreácie, Bratislava, Kráľovské údolie 8, projekt: 1960, realizácia: 1962 – 1966. Objekt je umiestnený v pokojnom prostredí nad dunajským nábrežím. Voľnosť, ľahkosť a transparentnosť robia z tejto stavby jednu z najlepších architektúr svojho obdobia.
  • Študentský domov Jura Hronca, Bratislava, Bernolákova 1, projekt: 1960, realizácia: 1961 – 1967. Symbolizuje prechod od tradicionality k moderne. Je na ňom vidieť výraznosť, no i tienisté stránky solitérnej figúry, keďže stojí v hustejšej mestskej zástavbe.
  • Zotavovňa Máj, Liptovský Ján, projekt: 1962 – 1967, realizácia: 1968 – 1972. Pôvodne odborárska zotavovňa. Skladá sa z troch častí – ubytovacej, spoločenskej a z plavárne. Charakter architektúry odráža mohutnú výstavbu kolektívnych odborárskych zariadení sedemdesiatych rokov.
  • Vily pracovníkov OSN, Bratislava, Stará vinárska 5, 7, 9, 11, 13, 15, 17 projekt: 1968, realizácia: 1969 Sú rozmiestnené na úzkom pozemku s miernym spádom. Dispozícia, aj architektúra objektov s plochými strechami je triezva, čistá a funkčná.
  • Podniky zahraničného obchodu Chemapol, Drevoúnia, Bratislava, Dr. Clementisa 10, projekt: 1969 – 1971, realizácia: 1972, Budova je výraznou stavbou nového obvodu Ružinov. Má štvorcový pôdorys a výrazné tvarovanie priečelí.
  • Obytné domy, Bratislava, Nábrežie armádneho generála Ľ. Svobodu 18, Žižkova 24, projekt: 1957 – 1958, realizácia: 1960 – 1963, Obytné domy s radom rozmanitých architektonických prvkov – balkónov, lódžií a pod. Nosnú konštrukciu tvoria betónové priečne a obvodové dvojvrstvové steny v kombinácii s monolitickými stropmi.
  • Hotel Baník, Nové Štrbské Pleso č. 12, projekt : 1970 – 1972, realizácia: 1973 – 1975
  • Sídlisko Dúbravka, Bratislava, projekt : 1967 – 1968, realizácia : 1969 – 1975
  • Experimentálny obytný dom systém PD, Bratislava, projekt : 1958, realizácia: 1959
  • Mezonetové domy, Bratislava, Kramáre, projekt : 1968. realizácia: 1969
  • Vežové obytné domy, Bratislava, realizácia : 1969
  • Eerimentálny obytný súbor, Dlhé diely (objekty centra), realizácia: 1979
  • Výtvarné dielo bludisko, Bratislava, Partizánska lúka, návrh: 1979

Sú to elegantné a veľkorysé stavby, ktoré sú charakteristické štruktúrovanosťou a traktovaním základného objemu a možno ich označiť za neskorú modernu.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1959 – 1. cena ZSA v súťaži o najlepší projekt za Bratislavské podhradie
  • 1965 – Cena vlády ČSR k 20. výročiu oslobodenia za obvod F – Ružinov v Bratislave
  • 1965 – Zápis do Knihy cti hlavného mesta SSR Bratislavy
  • 1966Cena Dušana Jurkoviča za Vysokoškolský internát Jura Hronca v Bratislave(spolupráca Ľ. Jendreják a G. Tursunov)
  • 1966 – Cena Dušana Jurkoviča za Obvod F – Ružinov v Bratislave, obytný súbor Štrkovec a Pošeň (spolupráca D. Kedro, L. Pinkalský, T. Gebauer, Š. Ďurkovič, F. Milučký)
  • 1982 – Cena ministra výstavby a techniky SSR za najlepšiu stavbu DOM odborov
  • 1982Cena Antonína Zápotockého
  • 1989 – Štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla M., Moravčíková H.: ARCHITEKTÚRA SLOVENSKA V 20. STOROČÍ. Bratislava, Slovart 2002
  • Dulla M., Zalčín T.: SLOVENSKÁ ARCHITEKTÚRA 1976-1980. Bratislava, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1982
  • Kusý M. : ARCHITEKTÚRA NA SLOVENSKU 1945-1975. Bratislava, Pallas 1976
  • ANDRÁŠIOVÁ, K.: Architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl: o živote, práci a o architektúre na Slovensku i v Čechách. 1. časť. In Projekt roč.48 (2006), č. 3, s. 76 – 83.
  • ANDRÁŠIOVÁ, K.: Architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl: o živote, práci a o architektúre na Slovensku i v Čechách. 2. časť. In Projekt roč.48 (2006), č. 4, s. 37 – 44.