František Fajtl
František Fajtl | |
český letec | |
Narodenie | 20. august 1912 Donín, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Česko) |
---|---|
Úmrtie | 4. október 2006 (94 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | František Fajtl |
František Fajtl (* 20. august 1912, Donín – † 4. október 2006, Praha) bol český pilot, ktorý velil niekoľkým stíhacím leteckým jednotkám zahraničného odboja počas druhej svetovej vojny na západnom aj východnom fronte.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Po absolvovaní Vojenskej akadémie bol príslušníkom 2. leteckého pluku. Hneď po vstupe nemeckých okupačných vojsk do protektorátu ilegálne opustil hranice a zapojil sa do zahraničného odboja. Jeho prvým pôsobiskom bolo Francúzsko, kde po leteckom výcviku v Avord a Chartres slúžil u Groupe de Chasse III/7 vyzbrojenej lietadlami Marcel Bloch MB 151/152 a v Groupe de Chasse III/9 vyzbrojenej lietadlami Morane Saulnier MS 406.
Po páde Francúzska sa preplavil do Spojeného kráľovstva, kde sa 6. augusta 1940 pripojil k 310. čs. stíhacej peruti RAF. 18. septembra bol premiestnený k 1. a neskôr k 17. peruti RAF do Debdenu. V tomto období sa aktívne zapojil do leteckej bitky o Britániu.
V máji 1941 nastúpil k 313. stíhacej peruti a stal sa veliteľom letky A. Koncom apríla 1942 bol vymenovaný za veliteľa 122. perute, 5. mája 1942 však bol zostrelený nad Francúzskom. Po dramatickej ceste sa najprv dostal do Nemcami neobsadenej časti Francúzska a potom cez Pyreneje do Španielska, kde sa nechal zajať a vydával sa britského letca. Po niekoľkých mesiacoch sa nakoniec vrátil do Anglicka a od roku 1943 bol veliteľom 313. stíhacej perute. Za svoju činnosť bol vyznamenaný Záslužným leteckým krížom (D.F.C.).
V roku 1944 bol vymenovaný za veliteľa skupiny československých pilotov, ktorí sa presunuli do Sovietskeho zväzu na východný front. Po preškolení na sovietske lietadlá Lavočkin La-5FN sa stal veliteľom 1. československého stíhacieho pluku.
17. septembra 1944 sa pod jeho velením presunula časť pluku na povstalcami obsadené územie Slovenska. Za ťažkých podmienok sa im darilo niekoľko týždňov operovať v tyle nepriateľa z letísk Zolná a Tri Duby (dnešný Sliač) v okolí Zvolena. Táto ojedinelá letecká akcia znamenala významnú podporu Slovenskému národnému povstaniu, aj keď jeho priebeh zvrátiť nemohla. Po leteckom ústupe sa až do konca vojny v pozícii veliteľa pluku ďalej zúčastňoval na leteckých operáciách najmä pri oslobodzovaní Ostravy.
Po februári 1948 bol degradovaný na vojaka a 17 mesiacov strávil vo väzení na Mírove. Po prepustení pracoval ako účtovník v stavebnom podniku v meste Louny.
Po roku 1989 bol rehabilitovaný a v roku 1990 povýšený do hodnosti generálmajora letectva. Zomrel v Prahe 4. októbra 2006.
Vojenská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Príslušnosť k vojenským jednotkám
[upraviť | upraviť zdroj]- Armée De l´Air (Francúzsko):
- CIC Avord
- CIC No. 6 Chartres
- ELD Chartres (18. máj 1940 – 27. máj 1940)
- Groupe de Chasse III./9 (27. máj 1940 – 6. jún 1940)
- Groupe de Chasse III./7 (6. jún 1940 – 17. jún 1940)
- Groupe de Chasse I./6 (17. jún 1940 – 20. jún 1940)
- Royal Air Force (Spojené kráľovstvo):
- 310. československá stíhacia peruť RAF (6. august 1940 – 17. august 1940)
- No. 6 O.T.U. (17. august 1940 – 10. september 1940)
- 1. stíhacia peruť RAF (10. september 1940 – 25. september 1940)
- 17. stíhacia peruť RAF (25. september 1940 – 24. január 1941)
- 17. stíhacia peruť RAF (1. apríl 1941 – 27. máj 1941)
- 313. československá stíhacia peruť RAF (27. máj 1941 – 27. apríl 1942),
- veliteľ A letky: (15. december 1941 – 27. apríl 1942)
- 122. stíhacia peruť RAF „Bombay“, veliteľ perute (27. apríl 1942 – 5. máj 1942)
- československý styčný dôstojník pri 11. skupine stíhacieho letectva (september 1942)
- československý styčný dôstojník pri 10. skupine stíhacieho letectva (2. október 1942 – 15. máj 1943)
- veliteľ základne v Church Stanton (?? - 28. jún 1943)
- veliteľ základne v Skeabre (28. jún 1943 – 22. september 1943)
- veliteľ základne v Ibsley (22. september 1943 – 24. september 1943)
- 313. československá stíhacia peruť RAF, veliteľ perute (24. september 1943 – 31. január 1944)
- Vojjeno Vozdušnyje Sily SSSR:
- Prvá samostatná stíhacia peruť, veliteľ perute (1. február 1944 – 22. máj 1944)
- 128. československá samostatná stíhacia letecká peruť, veliteľ perute (22. máj 1944 – 15. jún 1944)
- Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk - „Zvolenský“, veliteľ pluku (15. jún 1944 – 14. máj 1945)
Typy lietadiel
[upraviť | upraviť zdroj]František Fajtl lietal počas druhej svetovej vojny na nasledovných typoch lietadiel:
- Morane Saulnier M.S.406C.1
- Marcel Bloch M.B.151C.1
- Marcel Bloch M.B.152C.1
- Hawker Hurricane Mk.I (P3788, YB-X; V6553, YB-J; P3894, YB-V)
- Hawker Hurricane Mk.IIA
- Supermarine Spitfire Mk.VB (BM210, MT-F; MB117, RY-A; MB127, RY-F)
- Lavočkin La-5FN UTI
- Lavočkin La-5FN
- Lavočkin La-7
Vzdušné víťazstvá
[upraviť | upraviť zdroj]1+3 potvrdených zostrelov
1+1 poškodených lietadiel
Najvýznamnejšie vyznamenania
[upraviť | upraviť zdroj]Za svoje činy bol František Fajtl vyznamenaný mnohými vyznamenaniami, medzi inými aj:
- 4 x Československý vojnový kríž
- Záslužný letecký kríž (DFC – Distinguished Flying Cross)
- Rad Slovenského národného povstania 1. triedy
- Rad Za víťazstvo
- Rad bieleho leva
Odkaz vo filme
[upraviť | upraviť zdroj]Tichú poctu mu v českom filme Pelíšky režiséra Jana Hřebejka vzdáva postava stvárnená Jiřím Kodetom. V jeho návrhu pamätníka československých letcov je jedna z dvoch figurín naznačená s charakteristickou briadkou a pri predstavovaní susedom ju označí menom.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]- Bitva o Británii (Svět křídel), 1991
- Létal jsem s Třistatřináctkou (Naše vojsko), 1991
- Sestřelen (Lidové nakladatelství), 1991
- Generál nebe (Naše vojsko), 1992
- První doma
- Opět doma
- Vzpomínky na padlé kamarády
- Boje a návraty
- Hrdina století (Naše vojsko), 1994
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Bitva o Anglii, Speciál časopisu Letectví+Kosmonautika. Magnet-Press, Praha. 1990.