Preskočiť na obsah

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
SídloŠtúrova 2, 812 85 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieMaroš Žilinka
(generálny prokurátor)
Územný rozsahSlovensko
Zamestnancov310
Webgenpro.gov.sk

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (skratka GP SR) je „ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry“.[1] Sídli v Bratislave a na jej čele stojí generálny prokurátor“.[2] Súčasným generálnym prokurátorom je Maroš Žilinka, vymenovaný 10. decembra 2020.[3] Prvou námestníčkou je od februára 2021 Vladimíra Klimentová.[4]

Generálny prokurátor

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa odborníčky na trestné právo, Lucie Kurilovskej, prokurátor je vo všeobecnosti „pánom predsúdneho trestného konania do chvíle, kým nepodá obžalobu“.[5] Prokuratúry na Slovensku fungujú v hierarchickom princípe, a tak má generálny prokurátor možnosť kontroly a riadenia nad všetkými trestnými konaniami.[5] Nemôže však už podriadenému prokurátorovi prikázať nezačať stíhanie, alebo nepodať obžalobu. Vyhlasuje však pokyny, ktoré sú pre všetkých prokurátorov záväzné.[5] Sedemročné funkčné obdobie generálneho prokurátora sa dá skrátiť odvolaním prezidentom SR, vlastným odstúpením alebo smrťou. Prezident môže odvolať len na základe vyhlásenia GP za nesvojprávneho, straty občianstva, odsúdenia, staním sa členom strany či spáchania disciplinárneho previnenia.[5]

Voľby a vymenovanie generálneho prokurátora

[upraviť | upraviť zdroj]

Roky 2011 až 2013

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2011 bol do funkcie Národnou radou SR zvolený Jozef Čentéš, prezident Ivan Gašparovič ho však do úradu nevymenoval.[6] O dva roky neskôr bol zvolený Jaromír Čižnár.[7]

Prezident Ivan Gašparovič napokon za generálneho prokurátora 17. júla 2013 vymenoval Jaromíra Čižnára.[8] Ceremónia bola pred novinármi do poslednej chvíle tajená, niektorí ju preto nestihli. Prezident mal podľa svojej stránky „dôkladne zvážil všetky okolnosti“, medzi nimi aj tie „ktoré by mohli namietať [Čižnárovo] vymenovanie. Zistil som, že niet takého dôvodu a preto som sa takto rozhodol.“[9] „Okrem zmien personálnych, organizačných mienim zintenzívniť činnosť prokuratúr v takých základných oblastiach, napríklad ochrana maloletých a žien pred akýmkoľvek násilím alebo zneužívaním.“ povedal o svojom pôsobení Čižnár. Chce tiež riešiť daňové úniky.[8] Po vymenovaní potom polhodinu debatoval s prezidentom, ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom, Ladislavom Tichým a Štefanom Harabinom.[8] Opozícia prezidentovi vyčíta, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutia Ústavného súdu.[8]

V októbri 2020 na funkciu generálneho prokurátora kandidovali: Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka.[10]

Tomáša Honza do funkcie navrhla poslankyňa Anna Zemanová (SaS). Honz podal obžalobu za extrémizmus na Mariana Kotlebu a Roberta Fica za schvaľovanie extrémizmu u Milana Mazureka. Jozefa Čentéša do funkcie navrhlo viacero inštitúcií: verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, štyri právnické fakulty, exekútorská a prokurátorská komora. Ján Šanta získal poslaneckú nomináciu, nominoval ho György Gyimesi (OĽaNO). Šanta je jediným z prokurátorov, ktorí dosiahol odsúdenie Mariana Kočnera. Slovenská advokátska komora a poslankyňa Petra Hajšelová (SME RODINA) navrhli Maroša Žilinku z Úradu špeciálnej prokuratúry kde sa zaoberal viacerými Kočnerovými ekonomickými kauzami. Kandidát Rastislav Remeta pracuje na krajskej prokuratúre v Bratislave a medzi prokurátormi má podľa Denníka N dobrú povesť. Jeho nomináciu priniesli poslanci za OĽaNO Igor Hus a Ján Krošlák. Ján Hrivnák z Úradu špeciálnej prokuratúry už do funkcie kandidoval v roku 2010. Navrhnúť ho pôvodne chcela ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (ZA ĽUDÍ), napokon tak spravila Právnická fakulta Trnavskej univerzity. Hrivnák bol v minulosti kritický voči Dušanovi Kováčikovi a podporil aj kolegu Vasiľa Špirka. Jediný nominant, ktorý nie je prokurátor, Juraj Kliment, je sudca Najvyššieho súdu. Nominoval ho riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár. Vozár pripomenul Klimentovu opozíciu voči Štefanovi Harabinovi ako aj prácu na odsúdení v kauze tzv. nástenkového tendra.[10] Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je momentálne vo väzbe, je obvinený zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny, z prijímania úplatku, zneužitia právomocí verejného činiteľa a ohrozovania utajovanej skutočnosti.[11]

Poslanci národnej rady SR 3. decembra 2020 zvolili za nového generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Za Žilinku hlasovalo 132 zo 147 prítomných poslancov. Zvoleniu predchádzalo dlhé vypočúvanie kandidátov na ústavnoprávnom výbore NR SR a viackrát preložený termín voľby. Podľa koaličných strán bolo zvolenie Žilinku výsledkom kompromisu, za jeho zvolenie hlasovali z opozície napríklad predsedovia a aj členovia strany HLAS-SD, či SMER-SD. Peter Pellegrini sa pred voľbou vyjadril, že Žilinka by bol dobrým kandidátom.[12]

10. decembra 2020 prezidentka Zuzana Čaputová za generálneho prokurátora vymenovala Maroša Žilinku.[3]

Historický prehľad generálnych prokurátorov

[upraviť | upraviť zdroj]

Historický prehľad generálnych prokurátorov od roku 1990:[13]

Poradie Generálny prokurátor Trvanie úradu Voľba v NR SR
1. Vojtech Bacho 28.08.1990 – 09.11.1994 1990
2. Ľudovít Hudek 16.11.1994 – 13.12.1994 1994
3. Michal Vaľo 31.01.1995 – 31.01.1999 1995
4. Milan Hanzel 01.02.1999 – 31.01.2004 1999
5. Dobroslav Trnka 01.02.2004 – 02.02.2011 2003
Ladislav Tichý
(zastupujúci)
03.02.2011 – 17.07.2013
6. Jaromír Čižnár 17.07.2013 – 10.08.2020 2013
Viera Kováčiková
(zastupujúca)
10.08.2020 – 09.12.2020
7. Maroš Žilinka 10.12.2020 – súčasnosť 2020

Členenie vedenia GP

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý námestník generálneho prokurátora má na zodpovednosti netrestný odbor a dohľad nad štátnymi orgánmi. Námestník pre trestný odbor má zodpovednosť za trestné veci, organizačný a kontrolný výbor a za medzinárodné vzťahy. GP obsahuje aj Odbor osobitného určenia, register trestov a Úrad špeciálnej prokuratúry.[14]

  • generálny prokurátor: Maroš Žilinka
  • špeciálny prokurátor: Daniel Lipšic[15]
  • prvý námestník generálneho prokurátora: Vladimíra Klimentová[16]
  • námestník generálneho prokurátora: Jozef Kandera[17]

Historický prehľad niektorých prvých námestníkov a námestníkov generálneho prokurátora

[upraviť | upraviť zdroj]

Od decembra 2005 bol prvým námestníkom Ladislav Tichý.[18] Ďalšími námestníkmi v minulosti boli Ctibor Košťál (od februára 1999)[19] a Dobroslav Trnka (od roku 2011).[20]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre : § 40 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2001-03-28, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
  2. Postavenie a pôsobnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. Archivované 2014-08-22 z originálu.
  3. a b Denník N. Prezidentka pri vymenovaní generálneho prokurátora Žilinku: Musí sa skončiť éra ochrany exponentov moci a ich klientov. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-10. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 1339-844X.
  4. Generálna prokuratúra - prvá námestníčka generálneho prokurátora Slovenskej republiky [online]. www.genpro.gov.sk, [cit. 2021-02-17]. Dostupné online. Archivované 2021-03-18 z originálu.
  5. a b c d PRUŠOVÁ, Veronika. Generálny prokurátor – takmer neodvolateľný pán všetkých prokurátorov [online]. Petit Press, 18.06.2013, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online.
  6. Čentéša zvolili za prokurátora, prezident avizuje, že ho nevymenuje [online]. Pravda.sk, 17.06.2011, [cit. 2013-06-24]. Dostupné online.
  7. Smer sám zvolil Čižnára za generálneho prokurátora [online]. Petit Press, 18.06.2013, [cit. 2013-06-24]. Dostupné online.
  8. a b c d BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; BURČÍK, Matúš; TÓDOVÁ, Monika. Smer dostal svojho prokurátora, Čižnár sa zameria na bité ženy a dane []. Petit Press, 17.07.2013, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  9. Prezident SR vymenoval generálneho prokurátora [online]. Tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta Slovenskej republoky, 17.07.2013, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  10. a b TÓDOVÁ, Monika. Za generálneho prokurátora kandiduje šesť prokurátorov a jeden sudca, Fico nemá kandidáta. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-10-09. Dostupné online [cit. 2020-10-10]. ISSN 1339-844X.
  11. Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd [online]. Petit Press, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  12. HAJČÁKOVÁ, Daniela. Poslanci zvolili za generálneho prokurátora Žilinku, vymenovať ho musí prezidentka. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-12-03. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 1335-4418.
  13. Generálni prokurátori Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. Archivované 2013-10-03 z originálu.
  14. Schéma organizačného členenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, 2012, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online.
  15. Novozvolený špeciálny prokurátor Daniel. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-02-15. Dostupné online [cit. 2021-02-15]. ISSN 1339-844X.
  16. Generálna prokuratúra - prvá námestníčka generálneho prokurátora Slovenskej republiky [online]. www.genpro.gov.sk, [cit. 2021-02-17]. Dostupné online. Archivované 2021-03-18 z originálu.
  17. Generálna prokuratúra - námestník generálneho prokurátora [online]. www.genpro.gov.sk, [cit. 2021-02-17]. Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
  18. Prvý námestník generálneho prokurátora [online]. Bratislava: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. Archivované 2014-05-09 z originálu.
  19. Námestník generálneho prokurátora [online]. Bratislava: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. Archivované 2014-05-09 z originálu.
  20. Námestník generálneho prokurátora [online]. Bratislava: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. Archivované 2012-06-03 z originálu.

Externý odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]