Gentský oltár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Predná strana gentského oltára

Gentský oltár je zložený tabuľový oltár, ktorý bol vyrobený na objednávku Josa Vijdta pre jeho rodinnú kaplnku Jána Bohoslovca v katedrále sv. Bavona v Gente v Belgicku. Na oltári bol nájdený nápis, ktorý uvádza, že práce na ňom započal Hubert van Eyck, «maior quo nemo repertus (najväčší zo všetkých)», a zakončil ich jeho brat Jan, «arte Secundus (druhý v umení)», roku 1432. Dodnes nie je jasné, ktorý z oboch bratov prispel k vzniku diela viac. Podľa uvedeného nápisu sa má za to, že Hubert dielo započal a Ján ho dokončil. 6. mája roku 1432 bol oltár vysvätený.

Oltár pozostáva z 12 panelov v dvoch radoch, osem z nich je maľovaných po oboch stranách. Na nich je vyobrazených 258 ľudských postáv. Výška oltára v strednej časti je 3,5 m, jeho šírka v rozloženom stave 5 m. Hlavnou témou diela je vykúpenie ľudstva Kristovou obetou.

Vonkajšia strana oltára[upraviť | upraviť kód]

Oltár v uzavretom stave

Na vonkajšej strane uzavretého oltára je vyobrazený donátor a jeho manželka, modliaci sa pred sochami Jana Krstiteľa a Jána Evanjelistu. V strednej rade je vyobrazená scéna Zvestovania Panny Márie. Postavy Marie a archanjela Gabriela sú rozdelené vyobrazením okná, z ktorého je vidieť panorámu mesta; predpokladá sa, že znázorňuje pohľad z okna domu Vijdtov. Podľa iného názoru by mohlo ísť o výhľad z ateliéru van Eyck v Gente; to by mohlo objasniť, kde umelec žil a pracoval.

V hornom rade obrazov sú prezentované postavy starozákonných prorokov a pohanských veštíc, predpovedajúcich príchod Vykupiteľa.

Vnútorná strana[upraviť | upraviť kód]

V otvorenom stave sa rozmery oltára zdvojnásobia.

V strede horného radu obrazov je vyobrazenie Boha-Otca, sediaceho na tróne (v niektorých prameňoch sa táto postava interpretuje ako Kristus). Pri nohách leží koruna, symbolizujúca nadvládu nad všetkými cisármi. Po ľavej strane Boha je vyobrazená Panna Mária, po pravej Ján Krstiteľ. Vedľa nich sú obrazy Hold anjelských chórov, anjelov bez krídel; jeden z nich (sv. Cecílie) hrá na organ. Na krajných paneloch radu sú vyobrazení nahí Adam a Eva; nad nimi sú v malých oblúkových paneloch vyobrazené scény obete Kaina a Ábela a zabitie Ábela Kainom.

Nad Adamom a Evou sa nachádzajú scény obetovania Kaina a Abela a zavraždenie Ábela Kainom.

Uprostred spodného radu je scéna Klaňanie Baránkovi božiemu, symbolizujícímu Krista. Tento ústredný motív celého oltára diváka akoby vťahuje do svojho deja. Krajina je detailne prepracovaná a celá je preliata svetlom. Nad oltárom sa vznáša Duch Svätý v podobe bielej holubice, v popredí je umiestnená fontána - symbol kresťanstva. V popredí vľavo od fontány je skupina starozákonných prorokov - tí, ktorí uverili v Krista skôr, než prišiel (proroci, cirkevní otcovia, pohan Vergílius v bielom - „kresťan duchom“) , v popredí vpravo dvanásť apoštolov, za nimi potom pápeži, biskupi a rehoľníci, hore vpravo potom sprievod panien a mučeníc.

Horný rad

Spodný rad

Dejiny oltára[upraviť | upraviť kód]

V roku 1566, v čase vojny medzi Flámskom a Španielskom bol oltár prenesený z kostola do veže sv. Bavona a potom na Gentskú radnicu. Zvíťazivší gentskí protestanti sa rozhodli darovať oltár anglickej kráľovnej Alžbete ako výraz vďaky za jej pomoc vo vojne. Následník donátora oltára bol však proti a dosiahol, že oltár zostal v meste. Potom, čo roku 1584 vládu v Gente získali katolíci, bol oltár umiestnený na pôvodné miesto.

V roku 1781 rakúsky cisár Jozef II. pri návšteve kostola vyjadril nespokojnosť s nezahalenými postavami Adama a Evy. Panely s ich vyobrazeniami boli sňaté a prenesené do kláštornej knižnice.

V roku 1792 Francúzi odviezli štyri centrálne časti oltára do Louvru. Napoleon chcel získať aj bočné časti oltára; bolo navrhnuté vymeniť ich za Rubensove obrazy, ale gentskí radní túto výmenu odmietli. Keď sa Ľudovít XVIII. po Napoleonovej porážke stal francúzskym kráľom, roku 1815 odnesené štyri panely Gentu vrátil.

Neskôr vikár kostola odcudzil niekoľko panelov oltára a predal ich bruselskému obchodníkovi. Ten a anglický starožitník Edward Solly prepredali panely pruskému kráľovi Fridrichovi Viliamovi III. Pre berlínske cisárske múzeum.

V roku 1861 belgická vláda za 50 000 frankov kúpila panely s vyobrazeniami Adama a Evy. Časti oltára boli umiestnené v múzeu v Bruseli.

Za prvej svetovej vojny sa nemecké vojská, obsadivšie Belgicko v roku 1914, snažili nájsť časti gentského oltára v Bruseli aj v Gente. Kanonik kostola sv. Bavona v Gente so štyrmi pomocníkmi ukryli časti oltára až do konca vojny v roku 1918. Podľa podmienok Versaillskej mierovej zmluvy z roku 1919 sa Gente vrátili bočné panely, ktoré získalo Prusko roku 1821 pre Cisárske múzeum.

V noci z 10. na 11. apríla roku 1934 bol ukradnutý panel s vyobrazením «Spravodlivých sudcov». Gentský biskup dostal prostriedky na to, aby mohol vyplatiť odmenu milión belgických frankov za jeho nájdenie. 25. novembra toho istého roku 1934 Arsen Coudertire z Gente na smrteľnom lôžku vypovedal, že panel ukradol on a ukryl ho vo svojom stole. Panel sa však nájsť nepodarilo, a preto bola v roku 1945 táto časť oltára nahradená kópiou maliara Jefa Vandervekena.

Belgickí fašisti hodlali celý oltár darovať Hitlerovi. 16. mája roku 1940 bol na troch nákladných autách odvezený do Francúzska a uložený na zámku v Pau v južnom Francúzsku. S fašistickou vládou boli podpísané dohody, že oltár bude možné odviezť iba so súhlasom troch strán - gentskeho starostu, predstaviteľa vichistickej vlády a nemeckého splnomocnenca. V septembri roku 1942 si predstavitelia Nemecka vyžiadali odovzdanie oltára. Zo zámku v Pau ho previezli do Paríža a pripojili k ďalším umeleckým skvostom, ktoré zhromaždili vo Francúzsku pre Hitlerovo múzeum v Linzi a pre zbierku Hermanna Göringa. Potom oltár odviezli do zámku Neuschwanstein v Bavorsku.

Koncom vojny sa fašisti rozhodli uložiť umelecké poklady v opustených baniach v Altaussee. 10. apríla 1945 prišlo do Salzburgu niekoľko nákladných áut s ťažkými debnami. Hauptsturmführer SS Helmut von Hummel s pomocníkmi zo štábu Alfreda Rosenberga sa rozhodli zničiť všetko, čo bolo v šachtách uložené. Skupine rakúskych partizánov sa podarilo dostať bane pod kontrolu a Ernst Kaltenbrunner rozkázal odstrely v šachtách zastaviť.

8. mája roku 1945 Tretia americká armáda obsadila bane. Oltár bol potom dopravený do Mníchova a 20. augusta toho istého roku sa vrátil späť do Belgicka.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gentský oltář na českej Wikipédii.