Geotermálna energia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Obnoviteľné zdroje energie
Geotermálna energia
Vodná energia
Slnečná energia
Veterná energia
Biomasa
Bioplyn
Biopalivo
OTEC
z  d  u
Nesjavellirská geotermálna elektráreň na Islande

Geotermálna energia (z gréčtiny. „Geos“ - „zem“ a „thermal“ znamená „teplo“) je prejavom tepelnej energie zemského telesa, ktorá vzniká rozpadom rádioaktívnych látok a pôsobením slapových síl. Jej povrchovými prejavmi sú erupcie sopiek a gejzírov, horúcich prameňov či parných výronov, súhrnne často označované ako geotermálne procesy.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Geotermálna energia je najstaršou energiou na našej planéte, pretože je to energia, ktorú získala Zem pri svojom vzniku z materskej hmloviny, následnými zrážkami kozmických telies a v poslednej dobe je energia čiastočne generovaná rádioaktívnym rozpadom niektorých prvkov v zemskom telese.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie využívaným médiom pre prenos geotermálnej energie z hlbín Zeme sú termálne vody. V niektorých oblastiach sú zachytávané aj horúce pary s teplotou okolo 150 °C alebo aj vyššou.[1] Využíva sa vo forme tepelnej energie (na kúrenie), alebo na výrobu elektrickej energie v geotermálnych elektrárňach. Zvyčajne sa radí medzi obnoviteľné zdroje energie, nemusí to však platiť vždy, niektoré zdroje geotermálnej energie sú vyčerpateľné v horizontoch desiatok rokov.

Prvý geotermálny generátor elektrickej energie vyskúšal 4. júla 1904 Prince Piero Ginori Conti v osade Larderello v Taliansku. V súčasnosti krajina, ktorej hospodárstvo výrazne ťaží z geotermálnej energie, je Island, aj keď najväčšie množstvo elektrární využívajúcich tento typ energie sa nachádza v Kalifornii v USA. V roku 2008 geotermálna energia tvorila menej než 1 % svetovej výroby energie. V niektorých oblastiach sa nevyužívajú primárne geotermálne štruktúry, ale iba zvýšený teplotný gradient (vyjadrujúci stúpanie teploty na jednotku hĺbky). V takýchto oblastiach sú vyhĺbené umelé vrty, ktorými je vháňaná povrchová voda do prehriatych podzemných štruktúr a na inom mieste je čerpaná už zohriata.

Využitie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Geotermálna energia sa na Slovensku využíva hlavne na rekreačné účely. V roku 2004 sa používala v 40 lokalitách v oblasti cestovného ruchu a predstavovala 63 % celkovej inštalovanej kapacity geotermálnej energie na Slovensku. Nasledovalo využitie v poľnohospodárstve na vykurovanie skleníkov (16,9 %) a na centrálne vykurovanie domácností (16,8 %). Malá časť inštalovanej kapacity bola využívaná na chov rýb (2,5 %). [2] Najznámejšie termálne pramene na Slovensku sú Bešeňová, Kováčová, Veľký Meder, Sklenné Teplice a Turčianske Teplice.[3]

V súčasnosti je na území Slovenska vymedzených 31 perspektívnych oblastí vhodných pre získanie geotermálnych zdrojov, ktorých celková rozloha predstavuje okolo 36 % územia Slovenska. V týchto oblastiach je možné získať zdroje geotermálnej energie v hĺbkach 200 – 5 000 m, kde sa teploty pohybujú v intervale od 20 do 240 °C. Mnohé zdroje sú však za hranicou životnosti. [4]

Ako zdroj tepla pre domácnosti sa geotermálna energia využíva v štyroch lokalitách na Slovensku – Šaľa, Veľký Meder, Galanta a Sereď.[5] V teplárni vo Veľkom Mederi kompletne nahradili plyn geotermálnou energiou a vykurujú ňou 1 200 domácností.[6] V októbri 2021 ohlásil minister hospodárstva Richard Sulík spolu s primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, projektový zámer dokončenia vrtu Ďurkov.[7] Ten by mal zásobovať teplom 30-tisíc domácností v Košiciach.[8]

Na výrobu elektrickej energie sa geotermálna energia na Slovensku nevyužíva, v povoľovacom konaní sú však dva projekty spoločnosti PW Energy. Geotermálna elektráreň pri Žiari nad Hronom v katastri obce Lovča bude mať inštalovaný elektrický výkon 13 MWe, čo predstavuje elektrickú energiu pre 40-tisíc domácností.[9] Do projektu v máji 2022 vstúpil strategický investor Stredoslovenská energetika Holding (SSE Holding). [10] Geotermálna elektráreň pri Prešove v obci Lubotice bude mať inštalovaný výkon 6,5 MWe[11].

V poľnohospodárstve sa geotermálna energia využíva najmä na vykurovanie skleníkov a pestovanie paradajok v oblasti Žitného ostrova a Hornej Nitry.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.geology.cz (Online) prístup: 11.10.2008
  2. PETRÁŠ, Dušan a kol.. Obnoviteľné zdroje energie pre nízkoteplotné systémy. Bratislava : JAGA GROUP, 2009. ISBN 978-80-8076-075-5. S. 48-49.
  3. Zoznam termálnych kúpalísk a aquaparkov na Slovensku | Kiska Travel [online]. www.kiskatravel.sk, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  4. https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/spravodajsky-portal/article/posvietme-si-na-geotermalnu-energiu/
  5. Horúcu vodu v zemi našli Slováci už v 19. storočí. Najväčší projekt sa nedokončil [online]. 2020-10-12, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  6. Plyn vymenili za geotermálnu energiu. Vo Veľkom Mederi zásobuje teplom stovky domácností [online]. 2020-12-22, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  7. A.S, Petit Press. Sulík a Polaček sa dohodli. Na vrt treba 50 miliónov, teplo sľubujú o päť rokov [online]. kosice.korzar.sme.sk, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  8. Košice :: Slovgeoterm.sk [online]. www.slovgeoterm.sk, 2018-05-22, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  9. Geotermálna elektráreň Žiar | PW Energy [online]. [Cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  10. Projekt geotermálnej energie pri Žiari nad Hronom získal nového investora [online]. 2022-05-12, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  11. Geotermálna elektráreň Prešov | PW Energy [online]. [Cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  12. Pestovatelia paradajok bodujú vďaka geotermálnej energii u spotrebiteľov vysokou kvalitou [online]. 2021-03-01, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]