Godšinová
| Godšinová | |
| vrch | |
Vrchol Godšinovej | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Kežmarok |
| Obce | Slovenská Ves, Výborná |
| Pohorie | Spišská Magura |
| Podcelok | Repisko |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 1 094 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′13″S 20°22′48″V / 49,2704°S 20,38°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po |
|
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Godšinová (1 094 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Spišská Magura. Leží nad obcou Reľov, približne 10 km severozápadne od Spišskej Belej.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Repisko.[2] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Kežmarok a na katastrálnom území obce Slovenská Ves a Výborná.[3] Najbližším sídlom je severne situovaný Reľov, severozápadne sa nachádza Jezersko, západne Ždiar, južným smerom Lendak, Výborná a Slovenská Ves a juhovýchodne Vojňany.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Godšinová leží v hlavnom hrebeni medzi Spádikom (1 088 m n. m.) a Smrečinami (1 158 m n. m.), západne od Magurského sedla. Severným smerom sa nachádza Bukovina (1 010 m n. m.), Hulok (1 003 m n. m.) a Končistý vrch (987 m n. m.), západným Plašný vrch (1 041 m n. m.), Bukovina (1 176 m n. m.), Smrečiny (1 158 m n. m.) a Pálenica (1 175 m n. m.), južným Valtín (936 m n. m.) a Partizánska hora (937 m n. m.) a východným Vojnianska hora (930 m n. m.) a Spádik (1 088 m n. m.).[4] Severnú časť hrebeňa i masívu odvodňuje Rieka do Dunajca, voda z južných svahov odteká prítokmi rieky Biela do Popradu. Vrcholom vedie modro značený turistický chodník a hrebeňom prechádza aj južná hranica ochranného pásma Pieninského národného parku.[1]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý riedky porast[5], ktorý umožňuje sčasti obmedzený rozhľad. Pri vhodných podmienkach je vidieť najmä okolité vrcholy Spišskej Magury a susedné Belianske a Vysoké Tatry, no tiež Nízke Tatry, Slovenský raj, Volovské a Levočské vrchy, Čergov a mnohé prihraničné vrchy južného Poľska.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej turistickej značke:
- od východu z Magurského sedla cez Spádik
- od západu zo Ždiaru cez Smrečiny[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online.
- ↑ Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online.
