Osturnianska brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°19′55″S 20°13′41″V / 49,332°S 20,228°V / 49.332; 20.228
Osturnianska brázda
geomorfologická časť
Spišskej Magury
Osturňa view from west 2015 1.jpg
Brázda s časťou Osturne
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Kežmarok
Časť Repiska
Hranice Repisko
Mesto Osturňa
Rieka Osturniansky potok
Súradnice 49°19′55″S 20°13′41″V / 49,332°S 20,228°V / 49.332; 20.228
Najnižší bod údolie Osturnianskeho potoka
 - poloha štátna hranica
 - výška cca 610 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Osturnianska brázda[1] je geomorfologickou časťou Repiska, podcelku Spišskej Magury.[2] Leží v jej severnej časti, v okolí obce Osturňa v kežmarskom okrese.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatyPodhôľno-magurská oblasťSpišská MaguraRepiskoOsturnianska brázda
***

Územie sa nachádza v severozápadnej časti Spišskej Magury a leží na severnom okraji Repiska. Osturnianska brázda zaberá údolie Osturnianskeho potoka, ktorého tok z veľkej časti lemuje obec Osturňa. Na východnom okraji začína intravilán obce Veľká Franková, ktorá však leží už mimo túto časť. Na území Slovenska s touto geomorfologickou časťou susedí len materský podcelok. Západný a severovýchodný okraj vymedzuje štátna hranica s Poľskom.[2]

Osou územia je údolie Osturnianskeho potoka, ktorý tečie západo-východným smerom a následne sa stáča na sever do Poľska. V horskej oblasti Spišskej Magury pramení mnoho potokov, ktoré stekajú do údolia a smerujú do Dunajca. Najvýznamnejšie z prítokov sú Bystrá, Krulovský, Soliskový a Frankovský potok.[3] Celé územie tak patrí do úmoria Baltského mora.

Jedinou prístupovou komunikáciou do Osturnianskej brázdy je cesta III/3109, ktorá v Spišských Hanušovciach odbočuje z cesty II/542 (Spišská BeláSpišská Stará Ves). Popri Osturnianskom potoku vedie účelová komunikácia s turistickým hraničným prechodom do susednej obce Kacwin.[3]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto okrajová časť Repiska leží celá v ochrannom pásme Pieninského národného parku. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít, sa priamo v Osturnianskej brázde nenachádza žiadna, no v blízkosti je prírodná pamiatka Osturnianske jazero a prírodná rezervácia Malé jazerá a Veľké osturnianske jazero.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Osturnianskej brázdy patrí medzi pokojnejšie oblasti Spišskej Magury. Lákadlom je rázovitá zamagurská obec Osturňa, ktorá je od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry.[4] Zaujímavými sú tiež blízke jazerá, ktoré sú chránenými lokalitami. Východným okrajom vedie červená turistická značka červeno značená trasa zo Ždiaru cez Veľkú Frankovú do poľskej obce Kacwin. Z pohraničnej oblasti z lokality Lapszanka na poľskom území vedie aj žltá turistická značka žlto značená trasa cez Osturňu na rázcestie Magurka pod rovnomenným vrchom.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-16]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-16]. Dostupné online.
  3. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-16]. Dostupné online.
  4. Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2017-04-24, [cit. 2019-06-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]