Preskočiť na obsah

Henry Warren Hartsfield

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Henry Warren Hartsfield
Astronaut NASA
Henry Warren Hartsfield
Št. príslušnosťUSA
Stavzosnulý
Narodenie21. november 1933
Birmingham, Alabama, USA
Úmrtie17. júl 2014 (80 rokov)
League City, Texas, USA
Predchádzajúce zamestnanietestovací pilot
Hodnosťplukovník USAF
Čas vo vesmíre20 dní 2 hodín 50 minút
Kozmonaut od1966 resp. 1969
MisieSTS-4, STS-41-D, STS-61-A
Znaky misií

Henry Warren Hartsfield Jr. (* 21. november 1933, Birmingham, Alabama, USA – † 17. júl 2014, League City, Texas) bol americký kozmonaut z programov Skylab a letov s raketoplánmi STS.

Mladosť a výcvik

[upraviť | upraviť zdroj]

Po základnej a strednej škole absolvoval univerzitu v Auburne. Ukončil ju s titulom inžiniera fyziky. Po absolvovaní University of Tennessee bol vybraný pre vojenský program MOL. V roku 1969 bol zaradený do siedmej skupiny amerických kozmonautov. Bol vymenovaný do podporných posádok Skylab 2, Skylab 3 a Skylab 4. Koncom augusta 1977 odišiel z armády do zálohy, v NASA zostal a zacvičil sa pre lety raketoplánom. Do vesmíru vzlietol ako 109. človek. Plukovník amerického vojenského letectva bol ženatý a mal dve deti. Používal prezývku Hank.

Lety do vesmíru

[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát letel na palube raketoplánu Columbia vo štvrtom testovacom lete STS-4. Štart z Floridy, mysu Canaveral, veliteľom lode bol Thomas Mattingly. Let bol sčasti vojenský, ale niektoré experimenty boli civilné (napr. od študentov univerzity z Utahu). Pristáli na základni Edwards Air Force Base v Mohavskej púšti v Kalifornii.

Po druhýkrát vzlietol už ako veliteľ koncom leta roku 1984 v raketopláne Discovery. Štart prebehol zo zvyčajného kozmodrómu na myse Canaveral. Posádku Discovery tvorili Henry Hartsfield (veliteľ), Michael Coats (druhý pilot), letoví špecialisti Dr. Judith Resniková, Dr. Steven Hawley a Richard Mullane a konečne „prvý cestujúci“ v raketopláne, Charles Walker, inžinier z firmy McDonnell Douglas. Vypustili družice SBS 4, Leasat 2 a Telstar 3. Návrat bol na základňu Edwards.

Tretí, a svoj posledný let, absolvoval na palube raketoplánu Challenger v jeseni roku 1985 opäť ako veliteľ letu. Na palube bolo 8 kozmonautov: veliteľ Henry Hartsfield, pilot pplk. Steven Nagel, plk. James Buchli, plk. Guion Bluford, lekárka Dr. Bonnie Dunbarová, Dr. Wubbo Ockels z Holandska a nakoniec dvaja Nemci, Dr. Ernst Messerschmid a Dr. Reinhard Furrer. Na obežnej dráhe vypustili družicu GLOMR a oživili laboratórium Spacelab. Aj tentokrát pristáli na základni Edwards.

Po troch letoch a 20 dňoch strávených na orbite Zeme zostal v NASA až do roku 1999. Žil v Houstone.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]