Skylab 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Skylab 3
Znak misie
Skylab2-Patch.png
Údaje o misii
Názov misie Skylab 3
Nosná raketa: Saturn IB
Volací znak: Skylab 3
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral Air Force Station (LC 39 B)
Štart: 28. júl 1973
11:10:50 UTC
Pristátie: 25. september 1973
22:19:51 UTC
Trvanie: 59 dní, 11 h, 9 m, 1 s
Počet obehov: 858
Apogeum: 441 km
Perigeum: 423 km
Doba obehu: 93,2 min.
Inklinácia: 50°
Hmotnosť: 20.121 kg
Fotografia posádky
Garriott, Lousma a Bean
Garriott, Lousma a Bean
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Skylab 2 Skylab 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Skylab 3 bola kozmická loď na dopravu druhej posádky kozmonautov k Skylabu, orbitálnej stanici USA na obežnej dráhe Zeme v roku 1973[1]

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Trojica kozmonautov USA bola v tomto zložení

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Loď určená pre trojčlennú posádku s výrobným číslom CSM-117 sa skladala z veliteľského a servisného modulu používaného v predchádzajúcom úspešnom programe Apollo, vážila 20 121 kg (trochu viac ako predchádzajúca Skylab 2), bola vyrobená americkou spoločnosťou North American Rockwell Corporation, Space Div., Downey, Kalifornia (USA) pre NASA v Houstone. Neskôr bola katalogizovaná v COSPAR s označením 1973-050A. Veliteľský modul CM ( Command Module ) v tvare kužeľa vysokého 3,5 metra obsahoval kabínu, padákový systém so siedmimi padákmi, stabilizačné motory, batérie, optiku a záchranný systém LES, ktorý sa po úspešnom vzlete odhodil. Modul SM ( Service Module ) obsahoval hlavný motor, pohonné hmoty, batérie a zásobník kyslíka. Pred pristávacím manévrom sa od druhého modulu oddelil.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmickú loď Skylab SL-3 (AS-207), vyniesla na obežnú dráhu 2. júla 1973 raketa Saturn IB z kozmodrómu na myse Canaveral (Kennedyho vesmírne stredisko). Po ôsmich hodinách letu a piatom obehu sa loď pripojila k orbitálnej stanici Skylab, kam posádka po odpočinku prestúpila a začala pripravený program. Spočiatku riešili problém s opakovaným únikom okysličovadla zo systémov trysiek a uvažovalo sa o ukončení programu. Na kozmodróme sa začala pripravovať záchranná raketa. Posádka absolvovala niekoľko mnohohodinových výstupov na vonkajší plášť stanice kvôli drobným opravám. Fotografovali Zem a ďalšie vesmírne objekty, vykonali mnoho experimentálnych pokusov a meraní. Vyskúšali lietajúce kreslo ASMU ( Automatically Stabilized Maneuvering Unit ), umožňujúce pohyb s manévrovacími tryskami. Posádka na 80 tonovej stanici strávila takmer dva mesiace, čo je dvojnásobok ako ich predchodcovia a celý program bol vyhodnotený ako veľmi dobre splnený. Po jeho vyhodnotení bol značne upravený pripravovaný let tretej posádky - Skylab 4. Skylab 3 sa stal dĺžkou letu rekordným.

Výstupy do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Jack Lousma pri výstupe do vesmíru EVA 1
  • Garriott a Lousma - EVA 1
  • Garriott a Lousma - EVA 2

Na Zemi pristáli 25. septembra 1973 na hladinu Tichého oceánu asi 370 km od San Diega. O posádku aj s kabínou sa postarala loď USS New Orleans, ktorá bola v čase pristátia 10 km ďaleko. Zdravotný stav posádky bol vyhodnotený ako veľmi dobrý. [2] [3]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982. Kapitola Americké kosmické lety, s. 342.
  2. CODRA, Milan. Sto hviezdnych kapitánov. [s.l.] : Práca, 1982. Kapitola Allan Laverne Bean, s. 262.
  3. Encyklopédia kozmonautiky, str.343