Skylab 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Skylab 3
Znak misie
Skylab2-Patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Skylab 3
COSPAR ID:1973-050A
Veliteľský modul:CM-117
Servisný modul:SM-117
Nosná raketa:Saturn IB SA-207
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart: 28. júl 1973, 11:10:50,48 UTC
Pristátie: 25. september 1973, 22:19:54 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 370 km juhozápadne od San Diega
30°47′36″S 120°29′24″Z / 30,79333°S 120,49000°Z / 30.79333; -120.49000 (Miesto pristátia Skylabu 3)
Trvanie: 59 dní, 11 hodín, 9 minút, 4 sekundy
Počet obehov:858
Apogeum:441 km
Perigeum:423 km
Doba obehu:93,2 minút
Inklinácia:50,0°
Vzdialenosť:39 400 000 km
Cieľ spojenia:Skylab
Spojenie:28. júl 1973, 19:37:00 UTC
Odpojenie:25. september 1973, 11:16:42 UTC
Hmotnosť:pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Garriott, Lousma a Bean
Zľava doprava: Garriott, Lousma a Bean
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Skylab1-Patch.png Skylab 2Skylab3-Patch.png Skylab 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Skylab 3 (alebo tiež SL-3 a SLM-2[pozn. 1]) bol americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Skylab. Skylab 3 vyštartoval 28. júla 1973 z Kennedyho vesmírneho strediska k vesmírnej stanici Skylab, prvej vesmírnej stanici USA na nízkej obežnej dráhe Zeme. Astronauti pracovali na stanici až do septembra 1973, kedy sa vrátili späť na Zem. Vo svojej dobe boli svetovými rekordmanmi v dĺžke pobytu vo vesmíre.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu misie prvej posádky sa problémy s gyroskopmi vesmírnej stanice Skylab začali natoľko zhoršovať, že nebolo isté, či stanica prežije plánovanú prestávku medzi odletom prvej posádky a príletom druhej posádky. Prítomnosť astronautov a dopravnej kozmickej lode Apollo bola kľúčová. Po prvých rokovaniach na konci mája 1973 sa napokon 6. júna definitívne rozhodlo o urýchlení štartu misie Skylab 3, ktorá tak mala po novom odštartovať už 27. júla namiesto pôvodne plánovaného 8. augusta. Neskôr sa dátum štartu posunul o jeden deň na 28. júla, aby sa zabezpečili lepšie podmienky na priblíženie a spojenie so Skylabom.[2]

Misia Skylab 3 úspešne odštartovala v sobotu 28. júla 1973 o 07:10:50,48 miestneho času (11:10:50,48 svetového času) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Po navedení na obežnú dráhu Zeme posádka začala s manévrovaním kozmickej lode Apollo. Došlo pritom k poruche v prívode okysličovadla jedného systému manévrovacích trysiek RCS (z celkových 102 kg uniklo 25 kg). Priblíženie k vesmírnej stanici Skylab nastalo okolo 19:00 UTC. K pevnému spojeniu so stanicou došlo počas 5. obletu Zeme o 19:37:00 UTC. O 21:10 UTC nasledoval prestup astronautov na palubu Skylabu.[3][2]

Jack Lousma počas prvého výstupu do otvoreného vesmíru, 6. august 1973

Posádka začala uvádzať do prevádzky systémy stanice (aj napriek počiatočnej nevoľnosti), pričom prvé merania vykonala 31. júla, ale v niektorých prístrojoch už došiel film. Dňa 2. augusta o 10:37 UTC astronauti zistili únik okysličovadla z ďalšieho systému trysiek kozmickej lode Apollo. Uvažovalo sa o prerušení letu a na kozmodróme sa urýchlili prípravy záchrannej rakety.[3][2]

Výskumný program napriek tomu pokračoval a 6. augusta o 17:30 UTC začali Garriott a Lousma s prvým výstupom zo stanice do otvoreného vesmíru, ktorý trval 6,5 hodiny, čo bol nakoniec dvojnásobok oproti pôvodnému plánu. Astronauti inštalovali nový tepelný kryt z tenkej fólie s rozmermi 7,3 x 6,8 m, vymenili kazety v ďalekohľadoch ATM a odobrali detektory mikrometeoroidov inštalované prvou posádkou. Vedecký výskum Slnka mohol pokračovať a pavúčik Arabella druhu Araneus diadematus utkal niekoľko sietí. Išlo o študentský experiment. Dňa 13. augusta vyskúšal Bean vo vnútri stanice pohyb pomocou manévrovacej jednotky AMU (16 trysiek na stlačený dusík). Skúšky sa opakovali v ďalších dňoch a použila sa aj jednoduchšia aparatúra ovládaná nohami (FCMU). V dňoch 21. a 22. augusta posádka stanice pozorovala veľkú slnečnú erupciu.[3][2]

Druhý výstup astronautov Garriotta a Lousmy sa začal 24. augusta o 16:24 UTC a trval 4,5 hodiny. Po výmene kaziet v ďalekohľadoch ATM pripojili 6 nových gyroskopov stabilizačného systému (náhrada za pôvodné, poškodené vysokou teplotou na začiatku letu) a vykonali ďalšie drobné opravy. Nasledujúci deň astronauti prekonali rekord predchádzajúcej posádky v dĺžke letu a pokračovali vo vedeckých výskumoch. Dňa 7. a 8. septembra opäť pozorovali veľkú slnečnú erupciu, ďalej snímkovali Zem, sledovali rast monokryštálov v beztiažovom stave, tuhnutie roztavených kovov atď. V dňoch 19. a 20. septembra pozorovali lúč vyslaný z argónového lasera v Goddardovom centre pre vesmírne lety (výkon 10 W, druhý deň 2,5 W). S posledným výstupom do vesmíru začali astronauti Bean a Garriott 22. septembra o 11:18 UTC. Mimo stanicu pracovali 2 hodiny a 41 minút. Vymenili kazety s filmom, čím sa získalo 77 600 snímok Slnka a preverili stav nového tepelného krytu.[3][2]

Do kozmickej lode Apollo sa preniesli získané výsledky, okrem iného aj 16 400 snímok Zeme a 29 km magnetofónovej pásky s výsledkami meraní. Pred oddelením od stanice, ktoré nastalo 25. septembra o 11:16:42 UTC, sa astronauti prezliekli zo skafandrov do špeciálnych anti-g oblekov, znižujúcich vplyv preťaženia. Kvôli poruche na tryskách bol počet manévrov lode obmedzený na minimum. Veliteľský modul misie Skylab 3 v poriadku pristál na hladine Tichého oceánu 25. septembra o 22:19:54 UTC. Miesto pristátia sa nachádzalo 370 km juhozápadne od San Diega, 5,2 km od stredu pristávacej oblasti a 10 km od hliadkujúcej lietadlovej lode USS New Orleans, ktorá neskôr vyzdvihla kabínu s astronautmi. Ich zdravotný stav bol lepší ako u prvej posádky.[3][2]

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť:
    • veliteľského/servisného modulu (CSM): 20 121 kg
  • Preletená vzdialenosť: 39 400 000 km
  • Perigeum: 423 km
  • Apogeum: 441 km
  • Inklinácia: 50,0°
  • Perióda: 93,2 minút
  • Spojenie so stanicou: 28. júl 1973 – 19:37:00 UTC
  • Odpojenie: 25. september 1973 – 11:16:42 UTC
  • Doba spojenia: 58 dní, 15 hodín, 39 minút, 42 sekúnd

Výstupy do otvoreného vesmíru (EVA)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Garriott a Lousma – EVA 1
    • Začiatok: 6. august 1973, 17:30 UTC
    • Koniec: 7. august, 00:01 UTC
    • Trvanie: 6 hodín, 31 minút
  • Garriott a Lousma – EVA 2
    • Začiatok: 24. august 1973, 16:24 UTC
    • Koniec: 24. august, 20:55 UTC
    • Trvanie: 4 hodiny, 31 minút
  • Bean a Garriott – EVA 3
    • Začiatok: 22. september 1973, 11:18 UTC
    • Koniec: 22. september, 13:59 UTC
    • Trvanie: 2 hodiny, 41 minút

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pôvodne mala misia Skylab 3 niesť označenie „Skylab 2“. V priebehu príprav ale kohosi napadlo, že označenie „Skylab 1“ by mal dostať štart samotného Skylabu a číslovanie pilotovaných letov k stanici sa teraz príslušne posunulo. Všetky tri hlavné posádky však už mali v tom čase hotové emblémy svojich misií a na ich úpravu už nebol čas.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠAMÁREK, Ondřej. Skylab – laboratoř na nebesích (6. díl) [online]. kosmonautix.cz, 2016-08-15, [cit. 2020-07-02]. Dostupné online.
  2. a b c d e f ŠAMÁREK, Ondřej. Skylab – laboratoř na nebesích (7. díl) [online]. kosmonautix.cz, 2016-08-22, [cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. MEK - Skylab 3 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2021-05-24]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skylab 3

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]