Skylab 3
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 |
|||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | Skylab 3 | ||||
| Nosná raketa: | Saturn IB | ||||
| Volací znak: | Skylab 3 | ||||
| Posádka: | 3 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Cape Canaveral Air Force Station (LC 39 B) | ||||
| Štart: | 28. júl 1973 11:10:50,48 UTC |
||||
| Pristátie: | 25. september 1973 22:19:54 UTC |
||||
| Trvanie: | 59 dní, 11 h, 9 m, 1 s | ||||
| Počet obehov: | 858 | ||||
| Apogeum: | 441 km | ||||
| Perigeum: | 423 km | ||||
| Doba obehu: | 93,2 min. | ||||
| Inklinácia: | 50° | ||||
| Cieľ spojenia: | Skylab | ||||
| Spojenie: | 28. júl 1973, 19:37:00 UTC | ||||
| Odpojenie: | 25. september 1973, 11:16:42 UTC | ||||
| Hmotnosť: | 20.121 kg | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Garriott, Lousma a Bean |
|||||
| Navigácia | |||||
|
|||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál |
|||||
Skylab 3 bola kozmická loď na dopravu druhej posádky kozmonautov k Skylabu, orbitálnej stanici USA na obežnej dráhe Zeme v roku 1973[1]
Obsah
Posádka[upraviť | upraviť zdroj]
Trojica kozmonautov USA bola v tomto zložení
Alan Bean (2), veliteľ letu- Owen Garriott (1) vedecký pracovník Skylabu
- Jack Lousma (1), palubný inžinier a pilot
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Vance Brand - veliteľ
- William Lenoir
- Don Lind
Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
Loď určená pre trojčlennú posádku s výrobným číslom CSM-117 sa skladala z veliteľského a servisného modulu používaného v predchádzajúcom úspešnom programe Apollo, vážila 20 121 kg (trochu viac ako predchádzajúca Skylab 2), bola vyrobená americkou spoločnosťou North American Rockwell Corporation, Space Div., Downey, Kalifornia (USA) pre NASA v Houstone. Neskôr bola katalogizovaná v COSPAR s označením 1973-050A. Veliteľský modul CM ( Command Module ) v tvare kužeľa vysokého 3,5 metra obsahoval kabínu, padákový systém so siedmimi padákmi, stabilizačné motory, batérie, optiku a záchranný systém LES, ktorý sa po úspešnom vzlete odhodil. Modul SM ( Service Module ) obsahoval hlavný motor, pohonné hmoty, batérie a zásobník kyslíka. Pred pristávacím manévrom sa od druhého modulu oddelil.
Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]
Kozmickú loď Skylab SL-3 (AS-207), vyniesla na obežnú dráhu 2. júla 1973 raketa Saturn IB z kozmodrómu na myse Canaveral (Kennedyho vesmírne stredisko). Po ôsmich hodinách letu a piatom obehu sa loď pripojila k orbitálnej stanici Skylab, kam posádka po odpočinku prestúpila a začala pripravený program. Spočiatku riešili problém s opakovaným únikom okysličovadla zo systémov trysiek a uvažovalo sa o ukončení programu. Na kozmodróme sa začala pripravovať záchranná raketa. Posádka absolvovala niekoľko mnohohodinových výstupov na vonkajší plášť stanice kvôli drobným opravám. Fotografovali Zem a ďalšie vesmírne objekty, vykonali mnoho experimentálnych pokusov a meraní. Vyskúšali lietajúce kreslo ASMU ( Automatically Stabilized Maneuvering Unit ), umožňujúce pohyb s manévrovacími tryskami. Posádka na 80 tonovej stanici strávila takmer dva mesiace, čo je dvojnásobok ako ich predchodcovia a celý program bol vyhodnotený ako veľmi dobre splnený. Po jeho vyhodnotení bol značne upravený pripravovaný let tretej posádky - Skylab 4. Skylab 3 sa stal dĺžkou letu rekordným.
Výstupy do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]
- Garriott a Lousma - EVA 1
- Garriott a Lousma - EVA 2
- EVA 2 začiatok: 24. august 1973, 16:24 UTC
- EVA 2 koniec: 24. august, 20:55 UTC
- Trvanie: 4 hodiny, 31 minút
- Bean a Garriott - EVA 3
- EVA 3 začiatok: 22. septembra 1973, 11:18 UTC
- EVA 3 koniec: 22. septembra, 13:59 UTC
- Trvanie: 2 hodiny, 41 minút
Na Zemi pristáli 25. septembra 1973 na hladinu Tichého oceánu asi 370 km od San Diega. O posádku aj s kabínou sa postarala loď USS New Orleans, ktorá bola v čase pristátia 10 km ďaleko. Zdravotný stav posádky bol vyhodnotený ako veľmi dobrý. [2] [3]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982. Kapitola Americké kosmické lety, s. 342.
- ↑ CODRA, Milan. Sto hviezdnych kapitánov. [s.l.] : Práca, 1982. Kapitola Allan Laverne Bean, s. 262.
- ↑ Encyklopédia kozmonautiky, str.343
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
