Hey Hey, My My (Into The Black)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
„Hey Hey, My My (Into The Black)“
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
SingelNeil Young
featuring Crazy Horse
z albumu Rust Never Sleeps
Strana A Hey Hey, My My (Into The Black)
Strana B My My, Hey Hey (Out of the Blue)
Vydaný 27. august, 1979
Formát SP platňa
Nahraný 22. október, 1978,
The Cow Palace, Daly City
Žáner Hard rock
Dĺžka 5:18
Vydavateľ Reprise
Skladateľ Neil Young, Jeff Blackburn
Producent Neil Young, David Briggs, Tim Mulligan

Hey Hey, My My (Into the Black)“ je pieseň, ktorú napísal kanadský spevák Neil Young. V kombinácii s jej akustickou časťou, „My My, Hey Hey (Out of the Blue)“ tento song ohraničuje Youngov úspešný album, ktorý v roku 1979 vydal pod názvom Rust Never Sleeps. Inšpirovala ho k nemu electropunková kapela Devo. V čase nahrávania albumu si Young začal byť vedomý rastúcej popularity punkovej vlny a súbežného úpadku záujmu o jeho tvorbu. Pieseň „Hey Hey, My My...“ po zverejnení významne oživila Youngovu hudobnú kariéru a po spätnom pohľade na hudobný vývoj je významná aj tým, že inšpirovala obdivovateľov punku ku hudobnému žánru, ktorý dnes nazývame grunge. Je to spôsobom ktorým nastoľuje rôzne alternatívy interpretácii zhodnej hudobnej témy: z jemného slabého zvuku do zvukovej deštrukcii až vyhoreniu pôvodného melodického nápadu.

Textová časť z akustickej verzii skladby: „it's better to burn out than to fade away“ („lepšie je zhorieť než vyhasnúť...“) sa preslávila tým, že bola použitá ako citát v liste, ktorý po sebe pri samovražde zanechal frontman skupiny Nirvana, Kurt Cobain. Young bol touto informáciou otrasený a svoj album Sleeps with Angels, ktorý vydal v roku 1994 venoval Cobainovi.

Pozadie vzniku skladby[upraviť | upraviť kód]

Pieseň „Hey, Hey, My, My...“ a titul albumu, fráza „rust never sleeps“, na ktorom sa nachádzajú obidve verzie skladby vznikli zo stretnutia Neila Younga a skupiny Devo, respektíve s Markom Mothersbaughom.[1] Young požiadal kapelu, aby nahrali túto pieseň pre filmovú komédiu Human Highway, ktorú (pod pseudonymom Bernard Shakey) Young režíroval v roku 1977. Scéna filmu ukazuje Younga hrajúceho pieseň v punkovej verzii, v plnom aranžmáne skupiny Devo.[2] Pôvodná myšlienka, veta „It's better to burn out than it is to rust...“, pochádza od Youngovho kamaráta, Jeffa Blackburna, s ktorým účinkoval v superskupine The Ducks.[3]

Niektorí z Youngových kritikov videli u neho obdobie stagnácie, ktoré sa naplno prejavilo v druhej polovici 70. rokov po vydaní albumov American Stars 'N Bars a Comes a Time. Bolo to tým, že silnejúca vlna punkového hnutia v roku 1977 spôsobila, že Neil Young a jeho súčasníci začali byť považovaní za zastaralých. Young podľahol dojmu, že tieto názory majú opodstatnenie. V tom roku zomrel Elvis Presley a jeho smrť vyznela ako umieráčik rocku, ktorý skupina The Clash oplakala v nahrávke piesne „1977“ slovami „No Elvis, Beatles or The Rolling Stones in 1977!“.[4] Z Youngových obáv zo zastarania vznikla reakcia, ktorá vyjadrovala rešpekt punkovej vlne a prejavila sa v podobe akustického náreku, ktorým bola prvá verzia piesne s názvom „My My, Hey Hey (Out of the Blue)“. Potom, ako spolu s kapelou Crazy Horse vyrazil na turné, dal piesni rockový aranžmán, ktorý mal silný dôraz na Youngove sólové gitarové variácie. Spôsob akým ju prezentoval, inšpiroval predchodcov vznikajúceho hudobného žánru, proto-grungeové kapely, ktorými boli Sonic Youth, The Meat Puppets, Pixies a Dinosaur Jr..

Odozvy[upraviť | upraviť kód]

Po vydaní albumu Rust Never Sleeps ho kritika uznala ako oživenie Neila Younga. Mal aj komerčný úspech, lebo nadväzoval na úspešné koncertné turné, ktoré bolo príznačné silným ozvučením a bedňákmi, ktorí mali na sebe oblečenie trpaslíčieho kmeňa Jawa, z aktuálnej štvrtej epizódy Hviezdnych vojen, zvukovými technikmi v bielych plášťoch, zvukovými nahrávkami z festivalu vo Woodstocku a inými výstrelkami, ktoré do hľadiska prilákali novú generáciu poslucháčov. Medzi dobré dojmy z vystúpení nesporne patrila aj pieseň „Hey Hey, My My“.

Pieseň ovplyvnila viacero hudobníkov, ktorí nahrali jej coververzie. Britpopová skupina Oasis ju hrala na svojom turné v roku 2000 a nachádza sa aj na koncertnom albume a DVD, Familiar to Millions, ktoré pochádzajú z tohto obdobia. Nebola náhoda, že na koncerte v Seattle ju ohlásili ako poctu Kurtovi Cobainovi ku šiestemu výročiu jeho smrti.[5] Skupina System of a Down túto pieseň na koncertoch bežne vkomponovala do predohry ich skladby „Kill Rock 'n Roll“. Okrem spomínaných hudobníkov skladbu hrali, či vyprodukovali jej coveverziu aj Dave Matthews Band, Cross Canadian Ragweed, Battleme, Rick Derringer, Nomeansno (na soundtrack filmu FUBAR), fínska glam rocková skupina Negative, argentínska skupina La Renga, Chromatics, Jake Bugg, Axel Rudi Pell a mnohí iní.

Nahrávku „Hey Hey, My My...“ môžeme počuť stále v rádiách, hlavne v tých, ktoré sú zamerané na klasický rock. Young má záľubu v produkovaní tých istých piesní v rôznych verziách. Hrával ju takmer na každom koncerte a je súčasťou jeho kompilácie, ktorú vydal ako Greatest Hits. Je titulnou skladbou kanadského filmu Out of the Blue (režíroval ho a hral v ňom Dennis Hopper). V roku 2010 sa skladba dostala na 93. miesto v knihe The Top 100 Canadian Singles.

Citácie[upraviť | upraviť kód]

Slová piesne majú odkaz aj u iných autorov: Courtney Love, speváčka kapely Hole a vdova po Kurtovi Cobainovi na pieseň odkazuje slovami „It's better to rise than fade away“ v skladbe „Reasons To Be Beautiful“ (album Celebrity Skin). Skupina Def Leppard začína skladbu „Rock of Ages“ slovami „I got something to say / It's better to burn out than fade away“. Tie isté slová vysloví Kurgan vo filme Highlander. Sú aj súčasťou nahrávky „Gimme The Prize (Kurgan's Theme)“, siedmej skladby ktorá vyšla v roku 1986 na albume A Kind of Magic od skupiny Queen. Americká metalcoreová skupina Killswitch Engage cituje text piesne v ich skladbe „New Awakening“.

Časť textu piesne, slová: „out of the blue and into the black“, sú epigrafom a hlavnou témou knihy It od Stephena Kinga.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Shakey: Neil Young's Biography, Jimmy McDonough, 2002, Anchor
  2. Oh Yes, It’s Devo: An Interview with Jerry Casale Brian L. Knight, The Vermont Review, Retrieved December 15, 2007
  3. Shakey: Neil Young's Biography, Jimmy McDonough, 2002, Anchor, pp. 534-535
  4. The Last Gang in Town: The Story and Myth of the Clash, Marcus Gray, 1996, New York: Henry Holt and Company, pp. 187-188
  5. Oasis Pay Tribute to Cobain [online]. NME news, 2000-06-04. Dostupné online. Retrieved December 15, 2007