Hrabové
| Hrabové | |
| Bytča-Hrabové | |
| mestská časť | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Bytča |
| Historický región | Považie |
| Nadmorská výška | 308 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′24″S 18°33′48″V / 49,20667°S 18,56333°V |
| Obyvateľstvo | 849 (31. 12. 2001) |
| Prvá písomná zmienka | 1268 [1] |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 014 01 |
| Telefónna predvoľba | +421 |
| EČV | BY |
   Poloha v mesta v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrabové je mestská časť Bytče. Leží na severozápade Slovenska, v Žilinskom kraji, v Bytčianskom okrese.
Poloha
Nachádza sa južne od Bytče na ľavej strane Váhu v doline Hrabovského potoka. Katastrálne územie Hrabového siaha východnou časťou do Súľovských skál a západnou časťou do bytčianskej kotliny.
História
Prvá písomná zmienka o Hrabovom je v listine ostrihomského križiackeho kláštora z 6. októbra 1268. Do roku 1268 bol dedičným vlastníkom Juraj (maď. Gurgus) a jeho syn Bedeč (maď. Bedech). Je pravdepodobné, že vtedajší kráľ Belo IV. alebo jeho otec Ondrej II. daroval Hrabové Jurajovi už pred vpádom Mongolov do Uhorska, ktorý bol v rokoch 1241 – 42. Už v roku 1261 dali Juraj a Bedeč Hrabové do zálohy Altmanovi (maď. Oltuman) za 20 hrivien denárov. Neskôr, keď sa Altman oženil s Jurajovou dcérou Helenou, natrvalo mu darovali Hrabové v roku 1268. Odvtedy možno hovoriť o dedičnom vlastníctve Hrabovských.[1]
Až do zrušenia poddanstva v roku 1848 bolo Hrabové zemianskou dedinou. Všetka pôda tu patrila zemianskej rodine Hrabovskovcov. Ešte v 14. storočí im patrilo aj vtedajšie Dolné Hlboké. Hrabovskovci sa veľmi rýchlo rozvetvili a rozšírili nie len po Trenčianskej župe.
Obec sa stala mestskou časťou Bytče v roku 1971 spolu s ďalšími okolitými obcami.[2]
Názvy obce
Obec dostala názov pravdepodobne podľa hrabového porastu, v ktorom sa nachádzala. V histórii obce sa používali tieto názvy:
Začiatkom 20. storočia bol v rámci Rakúsko-Uhorska úradný maďarský názov obce Hrabó alebo aj Rabó.
Kultúra a zaujímavosti
Kaštieľ
Kaštieľ v Hrabovom je pôvodne renesančná stavba z roku 1690. Jeho jadro je o niečo staršie. Budova má pôdorys v tvare L. Vstavaním nových priečok a zmenou vchodu sa pozmenila pôvodná dispozícia pri prestavbe v 20. storočí. Prízemie kaštieľa je členené vodorovnou rustikou, druhé podlažie obdĺžnikovými oknami a nadokennou rímsou. Na nároží sa zachovalí dva polkruhové kryté balkóny. Na prízemí sú valené klenby s lunetami, na poschodí rovné stropy.
Od roku 1952 slúži kaštieľ ako domov dôchodcov.
Kostol
V Hrabovom je moderný kostol Sedembolestnej Panny Márie, vysvätený v roku 1996.
Kaplnka
Na ceste do Bytče stojí neskoro baroková kaplnka Panny Márie z konca 18. storočia. Renovovaná bola v rokoch 1909 a 2009. Kaplnka má štvorcový pôdorys a vo vnútri malé výklenky, kryté polguľovou klenbou. Na priečelí je segmentovo zakončený portál s polkruhovým štítom.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
Železničná stanica Bytča leží na štvorkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava – Žilina.[3] Budova železničnej stanice leží v katastrálnom území Hrabového. Stanica bola postavená v roku 1883. V rokoch 1910 – 11 bola rozšírená o ďalšiu koľaj. Od roku 1918 je vedená Pamätná kniha železničnej stanice Bytča. Nájdeme tu záznamy o nehodách ktoré sa tu udiali. Spomína sa tu aj nehoda pri ktorej zomrel posledný vlastník bytčianskeho zámku Gróf Baron Lothar Popper.[4]V roku 2017 bola rekonštruovaná a bola postavená rychlotrať.
Významné firmy
V súčasnosti (2009) v Hrabovom pôsobia firmy:
- výrobca betónových prefabrikátov.
- predajca papierenských a kancelárskych potrieb.
- výrobca jednoúčelových strojov a zariadení.
- Píla.
Školstvo
V Hrabovom sa nachádza materská škola. (Prvý stupeň ZŠ bol do roku 2014 externým pracoviskom ZŠ Ulica Eliáša Lániho v Bytči, čomu bolo prispôsobené aj značenie tried od 1.C po 4.C.)
Osobnosti
- Mikuláš Hrabovský (* 1638 – † 1683) – jezuita, univerzitný profesor a rektor Košickej univerzity.
Referencie
- ↑ a b KOČIŠ, Jozef; CHURÝ, Slavko. Bytča 1378 - 1978. 1. vyd. Martin : Osveta, 1978.
- ↑ PRIKRYL, Ľubomír, a kol. Bytča. Žilina : Knižné centrum, 2002. ISBN 80-8064-154-4.
- ↑ Železničná stanica Bytča
- ↑ MIČUROVÁ, Miroslava. Nehody na železničnej stanici v Bytči. Žilinský večeník, marec 2004, roč. XIII, čís. 10, s. 19. Dostupné online.
Externé odkazy
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |