Hugo Haas
Hugo Haas | |
Narodenie | 19. február 1901 Brno, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 1. december 1968 (67 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Národnosť | Česi |
Profesia | herec, filmový režisér, pedagóg, scenárista, filmový herec, filmový producent, režisér, divadelný herec a televízny režisér |
Rodičia | Lipmann Haas Elka Haas |
Manželka | Mária Magdaléna Haas |
Deti | Ivan Haas |
Odkazy | |
Commons | Hugo Haas |
Hugo Haas (* 19. február 1901, Brno[1] – † 1. december 1968, Viedeň[2]) bol československý divadelný aj filmový režisér a herec židovského pôvodu, známy z kinematografie prvej česko-slovenskej republiky. Počas druhej svetovej vojny do Spojených štátov amerických. Koncom 50. rokov sa vrátil do Európy, nie však do Československa ale do Rakúska, kde vo Viedni zomrel.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v dome č. 5 na Bezručovej ulici v Brne v rodine židovského majiteľa s obuvou U Zajaca Lipmanna (Žigmunda) Haasa a jeho manželky Elky (Oľgy) rodenej Epsteinovej, ktorá emigrovala z ukrajinskej Odesy. Jeho strýko z matkinej strany bol hercom vo Viedni. Hugov o dva roky starší brat Pavel Haas sa stal hudobným skladateľom. Rodina sa čoskoro presťahovala do novopostaveného bytového domu na Biskupskej ulici č. 8, ktorý bol v secesnom slohu postavený v rokoch 1907 – 1909 architektom Maximom Monterom. Jeho rodina sa proti vtedajším zvykom hlásila k českému prostrediu.[3] Hugo s bratom spev na Konzervatóriu v Brne (tiež fonetiku u Leoša Janáčka).
Dňa 27. septembra 1938 sa v Prahe s Máriou Magdalénou Bibikffovou (1917 – 2009), s ktorou mal syna Ivana (1939 – 1979). Jeho manželka hrala aj v epizódnych rolách vo filmoch, ktoré režíroval Hugo.
Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]
Po absolvovaní konzervatória v roku 1920 mu riaditeľ Národného divadla Brno Václav Štech ponúkol miesto a pôsobil tu dva roky. Nasledoval angažmán v Národnopm divadle moravskosliezskom a v divadle v Olomouci, kde pôsobil v rokoch 1923 až 1924. V roku 1924 odišiel do pražského Divadla komédie. Odtiaľ ho Jaroslav Kvapil v roku 1924[4] poslal do Divadla na Vinohradoch, kde pôsobil do roku 1929. V roku 1930 ho Karel Hugo Hilar prijal do súboru činohry Národného divadla v Prahe, kde pôsobil do roku 1939. V národnom divadle hral v inscenáciách Karla Huga Hilara, Jiřího Frejku a Karla Dostala. Medzi jeho najvýznamnejšie úlohy patril Galén v Bielej nemoci, ktorú pre neho napísal jeho priateľ Karel Čapek. Jeho poslednou úlohou v Národnom divadle bola v roku 1939, kde hral postavu riaditeľa Busmana v Čapkovom R.U.R.[5]
Film[upraviť | upraviť zdroj]
V nemom filme si prvýkrát zahral úlohu notára Voborkského v adaptácii divadelnej veselohry Františka Ferdinanda Šamberka Jedenáste prikázanie v roku 1923. O dvanásť rokov neskôr už túto rolu zahral v zvukovom rovnomennom filme režírovanom Martinom Fričom. V roku 1931 si zahral vo filme Muži v ofsajde, ktorého režisérom bol Svätopluk Innemann. Do roku 1938 hral v asi 30 filmoch. V roku 1936 po prvýkrát režíroval spolu s Otakarom Vávrom film Ťava uchom ihly. Neskôr ešte režíroval snímky Kvočna (hudbu pre film zložil jeho brat Pavel Haas), Dievčatá, nedajte sa!, Biela nemoc a Čo sa šepká. Naposledy hral v komédii Miroslav Cikána Andula vyhrala, ktorá bola uvedená do kín 2. decembra 1938. Film bol natočený podľa poviedky Oľgy Scheinpflugovej.[6]
Emigrácia[upraviť | upraviť zdroj]
Vo februári roku 1939 dostal z Národného divadla výpoveď kvôli židovskému pôvodu. Manželom bolo jasné, že musia emigrovať.[5] Ich syna Ivana sa ujal Hugov brat Pavel Haas s manželkou. Hugov otec Lipmann (Žigmund) zomrel v máji roku 1944 v Terezíne vo veku 73 rokov a brat Pavel bol v Auschwitze zavraždený deň po svojom príchode 17. októbra 1944 vo veku 45 rokov.[7] V apríli 1939 Hugo utiekol so svojou manželkou do Francúzska a potom do Portugalska. Tu hľadali možnosti, ako sa dostať do Spojených štátov amerických. Márii sa podarilo vyjednať cestu ponorkou, avšak kapitán ich odmietol prepraviť s ich troma psami. Pre Haasových to bolo šťastie, pretože ponorka sa po náraze s mínou potopila.[8] Do roku 1942 hral Hugo divadlo v anglickom jazyku (spolupráca s Erwinom Piscatorom a Bertoltom Brechtom, napr. rola Galilea), vyučoval v hereckej škole Actor's Laboratory. Presadil sa aj v Hollywoode – nielen ako herec, ale aj ako scenárista, režisér a producent. Koncom 50. rokov sa vrátil do Európy. Po krátkom pobyte v Taliansku sa roku 1961 usadil vo Viedni, kde občas účinkoval v televízii. S výnimkou krátkej návštevy pri oslavách výročia Národného divadla v roku 1963 sa už do vlasti nevrátil.
Smrť[upraviť | upraviť zdroj]
Zomrel vo Viedni 1. decembra 1968 a jeho urna bola uložená do rodinného hrobu na Židovskom cintoríne v Brne vedľa jeho matky Oľgy, syna Ivana a Soni (manželky brata Pavla ).[9]
Hugo Haas a ľudia[upraviť | upraviť zdroj]
S mnohými umelcami ho spájalo dlhoročné priateľstvo, spoloční známi aj podobný spôsob nazerania na divadelnú tvorbu. Vďaka podobnému zmýšľaniu mu nechal Karel Čapek veľký priestor pri stvárnení doktora Galéna, hlavného hrdinu hry Biela nemoc a dokonca ani nezasahoval do sfilmovania drámy, ktorej sa Hugo ujal ako režisér. Huga sa hlboko dotkla smrť Karla Čapka, rovnako ako ich spoločného priateľa Karla Poláčka. Medzi dôverných priateľov, s ktorými udržiaval písomnú korešpondenciu aj po svojom nútenom odchode do exilu, patrila aj Čapkova manželka, herečka Oľga Scheinpflugová.
Jeho najčastejšími hereckými partnerkami boli na pražských scénach Vinohradského a Národného divadla herečky Andula Sedláčková, Jiřina Šejbalová a Olga Scheinpflugová.
Ako režisér a hlavný herec si mohol svoje partnerky vo filme vyberať, ale samozrejme to tak nebolo vždy. Mnohokrát sa mu stala filmovou partnerkou Adina Mandlová (Nech žije nebožtík, Dievčatá nedajte sa!, Maznáčik, Život je pes). Po jeho boku sa objavila aj Věra Ferbasová (ako jeho nemanželská dcéra v snímke Mravnosť nadovšetko a nevesta v komédii Andula vyhrala). Vo filmoch Ťava uchom ihly a Okienko si zahral manžela Antonia Nedošinskej. Ako Haasovej partnerky sa predstavili aj Suzanne Marwille (Sestra Angelika), Lída Baarová (Madlá z tehelne, Okienko) a Jiřina Štěpničková (Jedenáste prikázanie, Ťava uchom ihly – rola dcéry).
Divadelné role (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- 1925 – Pierre Corneille: Klamár, Divadlo na Vinohradoch, réžia Jan Bor
- 1925 – August Strindberg: Veľká noc, Eliáš, Divadlo na Vinohradoch, réžia Bohuš Stejskal
- 1926 – Jan Bartoš: Hrdinovia našej doby, Talský, Divadlo na Vinohradoch, réžia Jan Bor
- 1926 – JK Tyl: Ján Hus, Kráľ Václav IV., Divadlo na Vinohradoch, réžia Bohuš Stejskal
- 1927 – Z. Štěpánek, B. Vrbský: Transport č. 20, Veštec, Divadlo na Vinohradoch, réžia Bohuš Stejskal
- 1928 – FM Dostojevskij: Zločin a trest, Lužin, Divadlo na Vinohradoch, réžia Jan Bor
- 1928 – Alexander Dumas: Dáma s kaméliami, Armand Duval, Divadlo na Vinohradoch, réžia Bohuš Stejskal
- 1928 – Edouard Bourdet: Spútaný, Filip Darthez, Divadlo na Vinohradoch, réžia G. Schmoranz
- 1928 – Henrik Ibsen: Divoká kačica, Gregers Werle, Divadlo na Vinohradoch, réžia Jan Bor
- 1928 – Arnošt Dvořák: Kalich, Pápež Ján XXIII., Divadlo na Vinohradoch, réžia Ján Bor
- 1930 – Edwin Burke: Čomu sa hovorí láska, Normie de Witt, Stavovské divadlo, réžia Gabriel Hart
- 1931 – William Shakespeare: Kupec benátsky, Bassanio, Národné divadlo, réžia Karel Dostal
- 1931 – Ferdinand Bruckner: Alžbeta Anglická, Bacon, Národné divadlo, réžia Karel Hugo Hilar
- 1931 – Olga Scheinpflugová: Okienko, Jakub Johánek, Stavovské divadlo, réžia Jiří Frejka
- 1931 – Marcel Pagnol: Malajský šíp, Panisse, Stavovské divadlo, réžia Vojta Novák
- 1932 – JK Tyl: Fidlovačka alebo Žiadny hnev a žiadna bitka, Ondřej Jammerweil, Národné divadlo, réžia Karel Hugo Hilar
- 1932 – Marcel Archard: Domino, Crémone, Stavovské divadlo, réžia Vojta Novák
- 1933 – Jacques Deval: Továryš, Karel Arbeziat, Stavovské divadlo, réžia Vojta Novák
- 1933 – Ján Klokoč: Aladin, Pavel Vydal, Stavovské divadlo, réžia Karel Dostal
- 1933 – Marcel Archard: Dáma v bielom, Ramon Zara, Stavovské divadlo, réžia Karel Dostal
- 1934 – William Shakespeare: Trojkráľový večer alebo Čo len chcete, Malvolio, Národné divadlo, réžia Karel Hugo Hilar
- 1935 – Joža Götzová: Mária Antoinetta, Kardinál Rohan, Stavovské divadlo, réžia Karel Hugo Hilar
- 1935 – FX Sloboda: Posledný muž, Kohút, Stavovské divadlo, réžia Milan Svoboda
- 1935 – Frank Tetauer: Verejný nepriateľ, Něgorelov, Stavovské divadlo, réžia Jiří Frejka
- 1936 – GB Shaw: Milionárka, Alastair Fitzfassenden, Stavovské divadlo, réžia Karel Dostal
- 1937 – Karel Čapek: Biela nemoc, Doktor Galén, Stavovské divadlo, réžia Karel Dostal
- 1937 – Edmond Konrád: Kde sa nežobre, Antonín Dostal, Stavovské divadlo, réžia Karel Dostal
- 1938 – Karel Čapek: Lúpežník, Šefl, Stavovské divadlo, réžia Jiří Frejka
- 1939 – Karel Čapek: R.U.R., Konsul Busman, Stavovské divadlo, réžia Karel Dostal (Posledné predstavenie Huga Haasa v Národnom divadle dňa 27. februára 1939[10])
Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]
Film[upraviť | upraviť zdroj]
V Československu[upraviť | upraviť zdroj]
- 1925 Josef Kajetán Tyl – rola: Šlik
- 1929 Zo slovenských mlynov – rola: barón Zachariáš Zlámany
- 1930 Keď struny lkajú – role: Hosť v bare
- 1931 Muži v offsajde – rola: Načeradec
- 1931 Kariéra Pavla Čamrdu – rola: Vokoun
- 1931 Načeradec kráľ kibicov – rola: Richard Načeradec
- 1931 Dobrý vojak Švejk – rola: MUDr. Katz
- 1932 Madlá z tehelne – rola: Ján Dolanský
- 1932 Sestra Angelika – rola: Pavel Ryant
- 1932 Zapadnutí vlastenci – rola: Adam Hejnov
- 1932 Obrátenie Ferdyša Pištora – rola: Richard Rosenstok
- 1933 Život je pes – rola: skladateľ Viktor Honzl
- 1933 Okienko – rola: docent Jakub Johánek
- 1933 Jej lekár – rola: Pavel Hodura
- 1933 Dom na predmestí – rola: Zajačik
- 1934 Posledný muž – rola: Prof. Alois Kohút
- 1934 Maznáčik – rola: Dr. Alois Pech, väzenský knihovník
- 1935 Jedenáste prikázanie – úloha: Jiří Voborský
- 1935 Nech žije nebožtík – rola: Petr Suk
- 1936 Ťava uchom ihly – rola: žobrák Josef Pešta
- 1936 Mravnosť nadovšetko – rola: Prof. Antonín Karas
- 1936 Švadlenka – rola: Francois Lorrain
- 1936 Traja muži v snehu – rola: továrnik Bárta
- 1936 Ulička v raji – rola: Tobiáš
- 1936 Dobrodinec chudobných psov – rola: pohodný Tobiáš
- 1937 Biela nemoc – rola: Dr. Galen
- 1937 Dievčatá, nedajte sa! – rola: Prof. Emanuel Pokorný
- 1938 Andula vyhrala – rola: továrnik Pavel Haken
- 1938 Svet, kde sa žobra – rola: Jozef Dostál
- 1938 Čo sa šepká – rola: Viliam Gregor
V USA[upraviť | upraviť zdroj]
- 1944 Days of Glory
- 1944 Summer Storm
- 1944 Strange Affair
- 1944 Mrs. Parkington
- 1944 The Princess and the Pirate
- 1945 Documents secrets
- 1945 A Bell for Adano
- 1945 Jealousy
- 1945 What Next, Corporal Hargrove?
- 1945 Dakota
- 1946 Two Smart People
- 1946 Holiday in Mexico
- 1947 Leben des Galilei
- 1947 The Private Affairs of Bel Ami
- 1947 Fiesta
- 1947 Northwest Outpost
- 1947 The Foxes of Harrow
- 1947 Merton of the Movies
- 1948 My Girl Tisa
- 1948 Casbah
- 1948 For the Love of Mary
- 1949 Bojovný muž z Kentucky (The Fighting Kentuckian, USA) – rola: generál Paul de Marchand
- 1950 King Solomon's Mines
- 1950 Vendetta
- 1951 Strážca č. 47 (originál Pickup)
- 1951 The Girl on the Bridge
- 1952 Strange Fascination
- 1953 One Girl's Confession
- 1953 Thy Neighbor's Wife
- 1954 Bait
- 1954 The Other Woman
- 1955 The Tender Trap
- 1956 Edge of Hell
- 1957 Hit and Run
- 1957 Lizzie
- 1959 Born to Be Loved
- 1960 Adventures in Paradise
- 1960 Bonanza
- 1962 Paradise Alley
Televízia[upraviť | upraviť zdroj]
V USA[upraviť | upraviť zdroj]
- 1949 Your Show Time (seriál)
- 1953 The Ford Television Theatre (seriál 1953 – 1954)
- 1956 Telephone Time (seriál 1956 – 1957)
V Rakúsku[upraviť | upraviť zdroj]
- 1965 Príbeh s pianolou (Pianola Story) – rola: starnúci chudobný muž
- 1966 Sused (Der Nachbar) – hlavná rola, námet, scenár, réžia
- 1967 Bláznivý nápad (Verrückt) – filmový režisér, námet, scenár, réžia
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Plagát ku filmu Ťava uchom ihly.
-
Plagát ku filmu Posledný muž z roku 1934.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Matriky židovských náboženských obcí v českých krajoch, inv. č. 125, sn. 93 [online]. [Cit. 2022-10-16]. Dostupné online.
- ↑ Zomrel Hugo Haas [online]. [Cit. 2023-02-02]. Dostupné online.
- ↑ WEIMANN, Mojmír. Pavol Haas a jeho Šarlatán [online]. [Cit. 2015-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Divadlo na Vinohradech 1907–2007 – Vinohradský ansámbl. Praha : [s.n.], 2007. ISBN 978-80-239-9604-3.
- ↑ a b KOLEKTÍV AUTOROV. Národné divadlo a jeho predchodci. Praha : Academia, 1988. S. 128.
- ↑ FIGLÁROVÁ, Jana. Postava Hugo Haase v české meziválečné kinematografii [online]. 2009-08-13, [cit. 2015-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Databáza obetí holokaustu: Haas Pavel [online]. [Cit. 2021-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Smutek Huga Haase [online]. ČT, [cit. 2022-01-25]. Dostupné online.
- ↑ Hrobové miesto 13/1/27a - Židovský cintorín v Brne [online]. [Cit. 2021-04-02]. Dostupné online.
- ↑ Hugo Haas v databázi Archívu národného divadla [online]. [Cit. 2023-02-02]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BENEŠ, Svatopluk. Byť hercom. Praha : Melantrich, 1992.
- B., Bezouška; PIVCOVÁ, V.; ŠVEHLA, J.. Thespidova kára Jána Pivca. Praha : Odeon, 1985.
- BROŽ, Jaroslav. História československého filmu v obrazoch 1930 – 1945. Praha : Orbis, 1966.
- ČERNÝ, František. Theater – Divadlo. Praha : Orbis, 1965.
- ČERNÝ, František. Hrá František Smolík. Praha : Melantrich, 1983.
- ČERNÝ, František. Kapitoly z dejín českého divadla. Praha : Academia, 2000. ISBN 80-200-0782-2.
- Česká divadla : encyklopedie divadelních souborů. Praha : Divadelní ústav, 2000. ISBN 80-7008-107-4.
- DOLENSKÝ, Antonín. Kulturní adresář ČSR. Česká Lípa : [s.n.], 1936.
- FABIANOVÁ, Vlasta. Jsem to já?. Praha : Odeon, 1993.
- FIKEJZ, Miloš. Český film : herci a herečky. 1.. vyd. Praha : Libri. ISBN 978-80-7277-332-9.
- GÖTZOVÁ, Joža. Profily českých herců. Praha : S. V. U., 1931.
- HÖGEROVÁ, Eva. Faustovské srdce Karla Högera. Praha : Mladá Fronta, 1994. ISBN 80-204-0493-7.
- Kolektív autorov: Národné divadlo a jeho predchodci. Praha : Academia, 1988.
- KONEČNÁ, Hana. Čítanie o národnom divadle. Praha : Odeon, 1983.
- MATĚJKOVÁ, Jolana. Hugo Haas - život je pes. Praha : XYZ, 2005.
- MOTL, Stanislav. Mraky nad Barrandovem. [s.l.] : Rybka Publishers, 2006.
- Postavy brněnského jeviště : umělci Národního, Zemského a Státního divadla v Brně. Díl I, 1884–1984. Brno : Státni divadlo, 1984.
- SILOVA, Zuzana. Divadlo na Vinohradech. Praha : Divadlo na Vinohradech, 2007. ISBN 978-80-239-9604-3.
- SMETANA, Miloš. Jan Tříska. Praha : XYZ, 2004.
- SOCHOROVSKÁ, Valéria. Hugo Haas. Ve Formě. 1. vydanie. vyd. Praha : Forma, 1996.
- SUCHÝ, Ondřej. Ljuba jako vystřižená. Praha : Melantrich, 1986.
- TOMEŠ, Josef. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Litomyšl : Paseka, 1999. ISBN 80-7185-245-7.
- TUNYS, Ladislav. Hodně si pamatuju...Perličky v duši Raoula Schránila. Praha : Ametyst, 1998.
- TUNYS, Ladislav. Otomar Korbelář. Praha : XYZ, 2011. ISBN 978-80-7388-552-6.
- VALTROVÁ, Marie. Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?. Praha : Primus, 1993. ISBN 80-85625-19-9.
- ŽÁK, Jiří. Divadlo na Vinohradech 1907–2007 – Vinohradský příběh. Praha : Divadlo na Vinohradech, 2007. ISBN 978-80-239-9603-6.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hugo Haas
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hugo Haas v databáze Národného divadla v Prahe
- Hugo Haas v databáze Národného divadla v Brne
- Hugo Haas v Česko-slovenskej filmovej databáze
- Hugo Haas vo Filmovej databáze
- Hugo Haas v databáze Kinoboxu
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hugo Haas na českej Wikipédii.
- Narodenia 19. februára
- Narodenia v 1901
- Úmrtia 1. decembra
- Úmrtia v 1968
- Českí herci
- Českí divadelní herci
- Českí filmoví herci
- Českí televízni herci
- Herci Národného divadla (Praha)
- Českí režiséri
- Českí filmoví režiséri
- Českí divadelní pedagógovia
- Českí scenáristi
- Českí speváci
- Českí emigranti a exulanti
- České osobnosti židovského pôvodu
- Herci židovského pôvodu
- Režiséri židovského pôvodu
- Osobnosti z Brna