Imre Kertész

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Imre Kertész
maďarský spisovateľ
maďarský spisovateľ
Narodenie 9. november 1929
Budapešť, Maďarsko
Úmrtie 31. marec 2016 (86 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Imre Kertész

Imre Kertész (* 9. november 1929, Budapešť, Maďarsko –  † 31. marec 2016, tamže[1]) bol maďarský spisovateľ, prekladateľ židovského pôvodu. V roku 2002 dostal Nobelovu cenu za literatúru.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Keď mal 14 a pol roka, deportovali ho do koncentračného tábora Osvienčim, neskôr do Buchenwaldu. V roku 1948 maturoval v Budapešti. Jeho prvý a najznámejší román Sorstalanság (v slovenčine Bezosudovosť) bol po dlhom čakaní uverejnený až v roku 1975. Hrdina románu je puberťák, ktorý v nacistickom terore dospieva. Jeho ďalší román Kaddis a meg nem született gyermekért (1990) je pokračovaním aj odpoveďou na jeho prvý román. V ďalších dielach podáva analýzu osudu jedinca, ktorý je zatlačený do tragických a ponižujúcich pascí východoeurópskych dejín a spoločnosti.

V rokoch 20022012 žil prevažne v Berlíne, v roku 2012, už postihnutý Parkinsonovou chorobou, sa vrátil do rodnej Budapešti, kde aj na následky svojho ochorenia zomrel.[2]

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Do slovenčiny boli preložené diela:

  • Sorstalanság (1975) – Bezosudovosť, Slovart, 2000. Preložila Eva Kroupová. (de: Mensch ohne Schicksal (1990) / Roman eines Schicksallosen (1996), en: Fateless, (1992))
  • Kaddis a meg nem született gyermekért (1990) – Kaddiš za nenarodené dieťa, Kalligram, 2003. Preložila Juliana Szolnokiová)
  • A száműzött nyelv (2001) – Vyhnaný jazyk, Kalligram, 2002, 2003. Preložila Juliana Szolnokiová.)
  • Felszámolás (2003) – Likvidácia, Kalligram, 2004. Preložila Juliana Szolnokiová.)

Do češtiny boli preložené aj diela:

  • A kudarc (1988) – Fiasko, Academia, 2005. Preložila Kateřina Pošová. (de: Fiasko (2000))

Zatiaľ nepreložené diela:

  • A nyomkereső (1977) (doslova: Hľadajúci stopu)
  • Detektívtörténet (1977) (de:Detektivgeschichte (2004))
  • A kudarc (1988) (de: Fiasko (2000))
  • Az angol lobogó (elbeszélés, 1991) (de:Die englische Flagge. Erzählungen (1999))
  • Gályanapló (1992) (de:Galeerentagebuch (1993))
  • Jegyzőkönyv (1993) (de: Eine Geschichte. Zwei Geschichten (1994))
  • A holocaust mint kultúra (esszé, 1993) (doslova: Holokaust ako kultúra)
  • Valaki más: a változás krónikája (1997) (de: Ich – ein anderer (1998), )
  • A gondolatnyi csend, amíg a kivégzőosztag újratölt (1998) (de: Eine Gedankenlänge Stille, während das Erschießungskommando neu lädt. Essays (1999))

V nemčine vyšli navyše diela:

  • Meine Rede über das Jahrhundert, 1995 (doslova: Môj prejav o storočí)
  • Eine Zurückweisung. Buch und CD zum Brandenburgischen Literaturpreis 1995, 1995 (doslova: Odmietnutie. Kniha a CD k Brandenburskej literárnej cene 1995)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠŤÁSTKA, Tomáš. Zemřel maďarský nobelista Imre Kertész, svědomí holokaustu [online]. iDNES.cz, 2016-03-31, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.
  2. cpa/rtr. Nobelpreisträger: Schriftsteller Imre Kertész ist tot [online]. SPIEGEL ONLINE, 2016-03-31, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]