Louise Glücková
| Louise Glücková | |
| americká poetka a esejistka | |
 Louise Glücková (cca 1977) | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Louise Elisabeth Glücková |
| Narodenie | 22. apríl 1943 (79 rokov) |
| New York, New York, USA | |
| Alma mater | Columbia University in the City of New York |
| Rodičia | Daniel Glück, Beatrice Grosby |
| Manžel | Charles Hertz Jr. (1967 - r. ?) John Dranow(1977 - r. 1996) |
| Partner | John Dranow (1972 - 1977) |
| Deti | Noah Dranow (* 1973) |
| Odkazy | |
 | Louise Glücková (multimediálne súbory na commons) |
Louise Elisabeth Glücková ((angl. Louise Elisabeth Glück /ɡlɪk/; * 22. apríl 1943, New York, New York, USA) je americká poetka a esejistka.
V roku 2020 získala Nobelovu cenu za literatúru „za jej nezameniteľný poetický hlas, ktorý vďaka strohej kráse dáva individuálnej existencii univerzálny rozmer“.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila v New Yorku a vyrastala na Long Islande. Jej prarodičia z otcovej strany pochádzali z Maďarska. Predkovia jej matky Beatrice Grosby byla prišli do USA z Ruska.[2]
Rodičia jej v detstve priblížili grécku mytológiu a mnohé témy klasickej literatúry, napríklad život Johanky z Arku (Jeanne d'Arc).
Maturovala na George W. Hewlett High School v meste Hewlett Bay Park v štáte New York. Na tejto strednej škole začala trpieť mentálnou anorexiou, neskôr nemoc prekonala. Potom študovala na Sarah Lawrence College a na Columbia University in the City of New York, ale titul nezískala.
Okrem skorej spisovateľskej činnosti pôsobila ako učiteľka poézie na niekoľkých akademických inštitúciách. V súčasnosti je lektorkou a rezidenčnou spisovateľkou na Yale University.
Bola dvakrát vydatá. V roku 1967 sa jej manželom stal Charles Hertz Jr. zo známej podnikateľskej rodiny, avšak manželstvo dlho nevydržalo. V roku 1973 sa jej narodil syn Noah, ktorého otcom je jej vtedajší partner John Dranow, ktorý pôsobil ako lektor tvorivého písania na Goddard College. S Dranowom sa vzali v roku 1977 a rozviedli sa v roku 1996.[3]
Spisovateľka žije v Cambridge v Massachusetts.[4]
Dielo a ceny[upraviť | upraviť zdroj]
Často je popisovaná ako autobiografická poetka; jej dielo je známe svojou emocionálnou intenzitou. Často čerpá z mýtov, histórie alebo prírodných javov; medituje o osobných skúsenostiach a modernom živote, inšpiruje sa psychoanalýzou, ktorú sama v mladosti sedem rokov absolvovala. Zaoberá sa aj témou izolácie, osamelosti, sklamania, odmietnutia a strát, preto ju niekedy recenzenti označujú za pochmúrnu a temnú poetku.[5]
Za svoje dielo získala rad významných literárnych ocenení v USA, okrem iných National Book Critics Circle Award (1985), Pulitzerovu cenu za poéziu (1993), Bollingenskú cenu (2001), National Book Award for Lyrics (2014) a National Humanities Medal (2016). V rokoch 2003 až 2004 bola básnikom laureátom knižnice Kongresu USA. V roku 2020 nasledovala ďalšia vysoká pocta, Nobelova cena za literatúru.
Výberová bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
Básnické zbierky[upraviť | upraviť zdroj]
- Firstborn (1968)
- The House on Marshland (1975)
- Descending Figure (1980)
- The Triumph of Achilles (1985)
- Ararat (1990)
- The Wild Iris (1992)
- The First Four Books of Poems (1995)
- Meadowlands (1997)
- Vita Nova (1999)
- The Seven Ages (2001)
- Averno (2006)
- A Village Life (2009)
- Poems: 1962-2012 (2012)
- Faithful and Virtuous Night (2014)
Próza[upraviť | upraviť zdroj]
- Proofs and Theories: Essays on Poetry (1994)
- American Originality: Essays on Poetry (2017)
České vydania[upraviť | upraviť zdroj]
- Vítr z Narragansettu, Praha: Fra, 2002, preložil Petr Mikeš (ukážky z tvorby)
- Divoký kosatec (The Wild Iris), Zblov: Opus 2007, preložila Veronika Revická
- Noc věrnosti a ctnosti (Faithful and Virtuous Night), Praha: Argo 2017, preložila Tereza Vlášková
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ The Nobel Prize in Literature 2020. NobelPrize.org. Dostupné online [cit. 2020-10-08]. (po anglicky)
- ↑ Daniel Morris. The Poetry of Louise Glück: A Thematic Introduction. [s.l.] : University of Missouri Press, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-8262-6556-2. S. 67.
- ↑ Vermont's Struggling Culinary School Plans Its Next Course, Seven Days, [1], 12. marec 2014 (anglicky)
- ↑ Author. US Macmillan. Dostupné online [cit. 2020-10-08]. (po anglicky)
- ↑ Právo 30/236, 9. október 2020.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louise Glücková
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Louise Glücková na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |