Olga Tokarczuková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nositeľ Nobelovej ceny
Olga Nawoja Tokarczuková
Olga Tokarczuk (2018)
Olga Tokarczuk (2018)
Osobné informácie
PseudonymNatasza Borodin
Narodenie29. január 1962 (58 rokov)
 Sulechów, Poľsko
Národnosťpoľská
Alma materVaršavská univerzita
SúrodenciTatiana Tokarczuk
ManželRoman Fingas, Grzegorz Zygadło
DetiZbigniew Fingas
Dielo
Významné prácePravek a iné časy, Dom vo dne, dom v noci, Hra na mnohých bubienkoch, Bieguni, Księgi Jakubowe
Významné oceneniaNagroda Fundacji im. Kościelskich (1997)
PodpisOlga Tokarczuková, podpis (z wikidata)
Odkazy
Olga Tokarczuková na wydawnictwoliterackie.pl
Spolupracuj na CommonsOlga Tokarczuková
(multimediálne súbory na commons)

Olga Nawoja Tokarczuková[1] (bez prechýlenia: Tokarczuk; IPA: [ɔlga tɔˈkart͡ʂuk]) (* 29. január 1962, Sulechów, Poľsko) je poľská spisovateľka, esejistka, poetka a scenáristka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018.[2]

Nositeľka Medzinárodnej Man Bookerovej ceny 2018 za knihu Bieguni (en: Flights),[3] ako aj dvojnásobná nositeľka poľskej ceny za literatúru Nike za knihy Bieguni (2008) a Księgi Jakubowe (2015).[4]

Život[upraviť | upraviť kód]

Dcéra učiteľov, Wandy a Józefa Tokarczukovcov.[5] Narodila sa v poľskom Sulechówe[6] a vyrastala v Klenici,[7] odkiaľ sa s rodičmi presťahovala do Kietrzu.[8] Tam ukončila Gymnázium Cypriana Kamila Norwida.[9] V rokoch 1980 – 1985 absolvovala Fakultu psychológie Varšavskej univerzity.[10] Počas štúdií sa ako dobrovoľníčka zaoberala pomocou osobám s psychickými ťažkosťami.[8] Zaujali ju práce Carla Junga,[11][12] čo ovplyvnilo jej tvorbu. Po štúdiách pracovala ako psychoterapeutka v poradni psychického zdravia vo Wałbrzychu.

Z prvého manželstva s vydavateľom Romanom Fingasom má syna, Zbigniewa. V súčasnosti je vydatá za Grzegorza Zygadła.[13] Býva vo Vroclave a Krajanówe. Je spolumajiteľkou umeleckej kaviarne „Dobra Nowina“ otvorenej 13. júla 2020 v Nowej Rude.[14]

Diela[upraviť | upraviť kód]

Sfilmované diela[upraviť | upraviť kód]

  • 1998E. E. (televízna inscenácia podľa rovnomennej knihy, réžia: Maria Zmarz-Koczanowicz, hlavná úloha: Agata Buzek)
  • 1998 – Prawiek i inne czasy (televízna inscenácia podľa rovnomennej knihy, réžia: Piotr Tomaszuk, hlavná úloha: Joanna Kasperek a Jan Peszek)
  • 2000Numery (televízna inscenácia podľa rovnomennej poviedky z knihy Szafa, réžia: Agnieszka Lipiec-Wróblewska, hlavná úloha: Ewa Dałkowska)
  • 2000 – Skarb (televízna inscenácia podľa fragmentov knihy Dom dzienny, dom nocny, réžia: Piotr Mularuk, hlavná úloha: Maja Ostaszewska);
  • 2003Żurek[16] (film na základe rovnomennej poviedky z knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Ryszard Brylski)
  • 2004Miłości (televízna inscenácia podľa poviedok knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Filip Zylber)
  • 2007Aria Diva (krátky film podľa poviedky Ariadna na Naksos z knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Agnieszka Smoczyńska)
  • 2011Zniknięcie (krátky film na motívy románu Bieguni, réžia: Adam Uryniak)
  • 2016Glicynia (krátky film, réžia: Izabela Kiszczak)
  • 2017Cez kosti mŕtvych[17] (pl: Pokot) (film podľa románu Prowadź swój pług przez kości umarłych, réžia: Agnieszka Holland i Kasia Adamik)
  • 2019Noc v Mariandu[18] (krátky film, réžia: Matěj Chlupáček, Maja Hamplová, Martin Hradecký)

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 1994 – Cena Poľskej spoločnosti vydavateľov kníh (PTWK) za Podróż ludzi Księgi[19]
  • 1996 – Paszport „Polityki“ – ocenenie týždenníka Polityka v oblasti kultúry[20]
  • 1997 – Nike – cena čitateľov za literatúru za Pravek a iné časy
  • 1997 – Cena nadácie Kościelskich
  • 1999 – Nike – cena čitateľov za literatúru za knihu Dom vo dne, dom v noci
  • 1999 – Literárna cena Władysława Reymonta
  • 2002 – Nike – cena čitateľov za literatúru za knihu Hra na mnohých bubienkoch
  • 2005 – čestné obyvateľstvo mesta a gminy Bardo
  • 2008 – Nike – cena za literatúru za knihu Bieguni[4]
  • 2008 – Cena Samuela B. Lindeho, poľsko-nemecká cena udeľovaná zástupcami partnerských miest Toruňa a Göttingenu
  • 2009 – čestné obyvateľstvo mesta Nowa Ruda[21]
  • 2010 – nominácia na cenu za literatúru Nike za Prowadź swój pług przez kości umarłych
  • 2013 – Stredoeurópska cena Vilenica
  • 2014 – Dolnosliezska cena kultúry Silesia udeľovaná snemom Dolnosliezskeho vojvodstva
  • 2015 – Nike – cena za literatúru za Księgi Jakubowe[4]
  • 2015 – Nike – cena čitateľov za literatúru za Księgi Jakubowe
  • 2015 – medzinárodná Cena mosta (pl: Nagroda Mostu, de: der Internationale Brückepreis) miest Görlitz a Zgorzelec[22]
  • 2016 – „Zasłużona dla Miasta Wałbrzycha“, ocenenie mestského zastupiteľstva mesta Wałbrzych
  • 2017 – Medzinárodná literárna cena zastupiteľstva Štokholmu za Księgi Jakubowe
  • 2017 – hviezda v Aleji hviezd literatúry pri Mestskej knižnici v meste Mińsk Mazowiecki
  • 2017 – Cena (IX) Kongresu žien, Poznaň[23]
  • 2018 – Cena Polcul foundation „za dobrovoľnícku prácu v oblasti kultúry Dolného Sliezska“
  • 2018 – The Man Booker International Prize 2018 za knihu Bieguni (en: Flights, Fitzcarraldo Editions, preložila Jennifer Croftová)
  • 2019 – čestné obyvateľstvo Vroclavu[24]
  • 2019 – Prix Laure-Bataillon pre najlepšiu knihu preloženú do francúzštiny za Księgi Jakubowe (fr: Les Livres de Jakob, Éditions Noir sur Blanc, preložila Maryla Laurentová)[25]
  • 2019 – Nobelova cena za literatúru 2018 „za rozprávačskú predstavivosť, ktorá s encyklopedickou vášňou prekračuje hranice ako svojbytná forma života“
  • 2019 – príležitostná medaila Senátu Poľskej republiky[26]
  • 2020 – čestné obyvateľstvo hlavného mesta Varšavy[27]
  • 2020 – La storia in un romanzo na knižnom festivale Pordenonelegge – Festa del libro con gli autori[28]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Rejestrio – vyhľadávač v Štátnom súdnom registri [online]. https://rejestr.io, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. (po poľsky)
  2. The Nobel Prize [online]. https://www.nobelprize.org, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. The International Booker Prize [online]. https://thebookerprizes.com, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c Fundacja Agory finansuje Nagrodę Literacką NIKE od początku jej powstania [online]. http://fundacjaagory.pl/fundacja/0,0.html, 2017-02-20, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online. (po poľsky)
  5. SUCHECKA, Justyna. Olga Tokarczuk jest pisarką dobra [online]. https://tvn24.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  6. Tokarczuk Olga – Encyklopedia PWN [online]. https://encyklopedia.pwn.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  7. OCZAK-STACH, Dorota. Literacki Nobel dla Olgi Tokarczuk. Pisarka niepokorna i zaangażowana. Czytelnicy ją uwielbiają, hejterzy grozili jej śmiercią [online]. https://wyborcza.pl/, 2019-10-10, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  8. a b SZAŁAGAN, Alicja. Polscy pisarze i badacze literatury przełomu XX i XXI wieku [online]. http://www.ppibl.ibl.waw.pl/mediawiki/index.php?title=Lista_hase%C5%82, rev. 2019-10-10, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  9. Olga Tokarczuk – Absolwentka Liceum Ogólnokształcącego w Kietrzu-matura 1980 [online]. http://www.lokietrz.pl, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  10. Olga Tokarczuk laureatką Literackiej Nagrody Nobla [online]. http://psych.uw.edu.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  11. ARMITSTEAD, Claire. Olga Tokarczuk: ‘I was very naive. I thought Poland would be able to discuss the dark areas of our history’ [online]. https://www.theguardian.com/international, 2018-04-20, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Świat z odwrotnej strony [online]. https://www.tygodnikpowszechny.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  13. CZERNECKA, Gabriela. Nie uważa się za idealną żonę i matkę. Kim prywatnie jest Olga Tokarczuk? [online]. https://viva.pl/, 2019-12-10, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
  14. Olga Tokarczuk została współwłaścicielką kawiarni. Nazwa lokalu nawiązuje do jednej z jej książek [online]. Booklips.pl, 2020-07-16, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online. (po poľsky)
  15. Miasto w lustrach [online]. https://lubimyczytac.pl/, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online. (po poľsky)
  16. Żurek [online]. https://www.filmweb.pl/, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online. (po poľsky)
  17. Cez kosti mŕtvych [online]. https://asfk.sk/, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online.
  18. Noc v Mariandu [online]. https://www.csfd.cz/, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online. (po česky)
  19. WIERZBOWSKA-SIKORSKA, Olcha. Konkurs Literacki PTWK [online]. https://www.ptwk.pl/, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online. (po poľsky)
  20. Wszyscy laureaci Paszportów [online]. https://www.polityka.pl/, 2014-07-25, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online. (po poľsky)
  21. HONOROWI OBYWATELE [online]. http://www.um.nowaruda.pl/, [cit. 2019-12-21]. Dostupné online. (po poľsky)
  22. Nagroda Mostu [online]. https://zgorzelec.eu/, 2018-11-30, [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. (po poľsky)
  23. IX ogólnopolski Kongres Kobiet [online]. https://www.kongreskobiet.pl/, [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. (po poľsky)
  24. WYSOCKI, Tomasz. Pisarka Olga Tokarczuk z tytułem Honorowej Obywatelki Wrocławia [online]. https://zgorzelec.eu/, 2019-06-24, [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. (po poľsky)
  25. MEET – LES LAUREATS [online]. http://www.meetingsaintnazaire.com/, [cit. 2019-12-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  26. Spotkanie Marszałka Senatu z Olgą Tokarczuk [online]. https://www.senat.gov.pl/, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. (po poľsky)
  27. Znamy nowych Honorowych Obywateli m.st. Warszawy [online]. Urzad m. st. Warszawy, 2020-06-19, [cit. 2020-09-21]. Dostupné online. (po poľsky)
  28. La storia in un romanzo [online]. https://www.pordenonelegge.it/, [cit. 2020-09-21]. Dostupné online. (po taliansky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]