Preskočiť na obsah

Jozef Gregor Tajovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jozef Gregor)
Jozef Gregor Tajovský
slovenský prozaik, dramatik, básnik, redaktor
Jozef Gregor Tajovský
Narodenie18. október 1874
Tajov, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie20. máj 1940 (65 rokov)
Bratislava, Prvá slovenská republika
RodičiaFrantišek Alojz Gregor[1]
Anna Gregorová[1]
Súrodenci6 bratov a 2 sestry[1]
ManželkaHana Gregorová
DetiDagmar Prášilová (* 1916-†2004)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský (vlastným menom Jozef Alojz Gregor)[2] (* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, redaktor, učiteľ, úradník, politik.

Jozef Gregor Tajovský bol ako prozaik vedúcou osobnosťou druhej vlny slovenského literárneho realizmu a ako dramatik zakladateľom slovenskej realistickej drámy.[3] Jeho hry sú aj v súčasnosti súčasťou kmeňového repertoáru slovenských profesionálnych divadiel, vrátane Slovenského národného divadla, domácich i zahraničných ochotníckych divadiel.[4][5][6]

Rodisko, rodina, štúdiá, vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Rodný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove

Narodil sa 18. októbra 1874 v stredoslovenskej obci Tajov, v prírodnom prostredí pod Kremnickými vrchmi,[7] ako najstaršie dieťa v mnohodetnej rodine. Otec František Alojz Gregor (1849 – 1922) bol remeselník – obuvník, matka Anna Gregorová, rod. Grešková (1853 – 1925). Týždeň po narodení ho pokrstili menami Jozef Alojz. Tajovský mal šesť bratov a dve sestry. Tajovského otec bol prísny nielen na seba, ale aj na mladého Jozefa. Detstvo preto často trávil u starých rodičov, ku ktorým sa napokon aj natrvalo presťahoval.[8] Jozefov mladší brat Eduard Gregor (1896 – 1954) sa preslávil ako umelecký rezbár (niekoľko jeho prác je vystavených v pamätnom dome J. G. Tajovského).[7]

Ľudovú školu vychodil v rodnom Tajove. Študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici (1886 – 1889), na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom (1889 – 1893) a neskôr na obchodnej akadémii v Prahe (1898 – 1900).[1]

S manželkou Hanou Gregorovou, rod. Lilgová (1885 – 1958) mal dcéru Dagmar (1916 – 2004), vydatú Prášilovú. Obe boli literárne činné.[9][10]

Pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Jozef Gregor Tajovský s manželkou Hanou Gregorovou a dcérou Dagmar v roku 1922

V rokoch 1893 – 1904 pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici, Hornej Lehote a Kolároviciach, 1894 – 1898 v Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach.[11] Množstvo učiteľských miest vystriedal preto, že sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan, zblížil sa s hlasistami aj s českými realistami.[12] Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa v Nadlaku oženil s Hanou Lilgovou.[10]

Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Klubu Slovenskej národnej strany v Martine a počas vojny (roku 1915) redaktorom Národného hlásnika.[12] V tom istom roku bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, kde však prebehol do ruského zajatia. V Bobrujsku roku 1917 vstúpil do česko-slovenských légií, bojoval s nimi proti nastupujúcej moci sovietov, bol redaktorom česko-slovenských Hlasov v Kyjeve, od roku 1919 redigoval časopis Slovenské hlasy, po vojne sa vrátil na Slovensko (1920).[11] Po krátkom pobyte v Martine sa usadil v Bratislave, kde bol prednostom legionárskej kancelárie.[12] Roku 1925 bol penzionovaný. V Bratislave žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v rodnom Tajove.

Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice. Citovo priľnul najmä k Tajovu, ku ktorému sa vracal po celý život. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu. Tu sa začínal národne uvedomovať, v tomto meste videl roku 1891 prvomájovú demonštráciu banskobystrických proletárov. Do tohto mesta sa vrátil ako absolvent učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, aby tu učil krátky čas, necelý rok (1893 – 1894). Potom putoval ako učiteľ po spomínaných i ďalších obciach až do roku 1898, keď pre nezhody so školskou a cirkevnou maďarizačnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb, prešiel na obchodnú akadémiu do Prahy a už sa k pedagogickej práci nevrátil.

K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová. Autorom náhrobného pamätníka Jozefa Gregora Tajovského je Ing. arch. Štefan Belohradský.

Od vstupu do slovenskej politiky a verejného života ako hlasista i prúdista (združení okolo časopisu Prúdy), neskôr čelný predstaviteľ Slovenskej národnej strany podporoval čechoslovakistické tendencie.

J.G.Tajovský bol člen výberu Spolku slovenských umelcov i Spolku slovenských spisovateľov. Nositeľ štátnej ceny (1934).

Prínos pre literatúru

[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasná podoba rodného domu J. Gregora Tajovského

Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľudu vyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych o vážnych mravno-spoločenských konfliktoch, dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.

Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj – Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného česko-slovenského štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti. No Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilo pravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy.[3] Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

Na počesť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen
  • Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica
  • Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského, Tajov (1968)
  • Školské stredisko Jozefa Gregora Tajovského, Nadlak, Rumunsko
  • Základná škola Jozefa Gregora Tajovského, Senec
  • Základná škola Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica
  • hrob s náhrobníkom (akad. sochár Š. Belohradský, 1961) v Tajove
  • pamätné tabule v Bratislave, v Dohňanoch a v Lopeji
  • literárna pozostalosť v Literárnom archíve SNK
  • zbierkové predmety vo fonde ŠVK-Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
Obálka prozaickej knihy J. Gregora Tajovského Smutné nôty. 1. vyd. Budapešť: František Votruba, Ed. Slovenská knižnica, roč. 1., zv. 3, brož., 1907. 121 (7) s.

Starootcovský cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]

Do konca, Žliebky, Na jarmok, Prvé hodinky, Do kúpeľa.

Próza

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1893 – Na mylných cestách, prozaický debut
  • 1896 – Čarodejné drevo
  • 1896 – Starého otca rozpomienky
  • 1896/1900 – Rozprávky pre ľud
  • 1897 – Ferko
  • 1897 – Rozpomienka
  • 1897 – Omrvinky
  • 1897 – Z dediny
  • 1898 – Jastraby
  • 1900 – Rozprávky
  • 1901 – Úžerník a iné články
  • 1902 – Mládenci
  • 1903 – Maco Mlieč
  • 1903 – Apoliena
  • 1904 – Nové časy
  • 1904 – Besednice
  • 1907 – Smutné nôty, Slovenská knižnica, roč.I., sväzok 3., Frant. Votruba, V Pešťbudíne 1907
  • 1908 – Mamka Pôstková
  • 1909 – Horký chlieb
  • 1909 – Na chlieb
  • 1909 – Mišo
  • 1910 – Umrel Tomášik
  • 1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!
  • 1910 – Spod kosy
  • 1911 – Tŕpky
  • 1911 – Jano Mráz
  • 1911 – Kosec Môcik
  • 1912 – Slovenské obrázky
  • 1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
  • 1919 – Prvý máj
  • 1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou
  • 1919 alebo 1920 - Na vojne, so 6. obrázkami zo života česko-slovenských dobrovoľníkov. Sostavil: Janko Sršeň, vydala Slovenská liga v Amerike (obsahuje 20 čŕt, okrem iného aj "V Petrohrade")
  • 1920 – Na front a iné rozprávky
  • 1920 – Rozprávky o československých legiach v Rusku, vydalo nakladateľstvo B. Bezděka, Bratislava 1920 (34 čŕt, v 7 celkoch: Pod maďarskou kladou, Mužiki, Družina, V legiach, Revolúcia, Medzi boľševikmi, Nová vlasť)

Dráma

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1898 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná)
  • 1898 – Sľuby, divadelná hra
  • 1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná)
  • 1898 – Jej budúci, "Fraška v jednom dejstve" (publikovaná v r. 1911 v "Divadelnej knižnici" zväzok XVII., Sl. spevokolu v T. Sv. Martine)
  • 1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná)
  • 1900 – Ženský zákon, divadelná hra
  • 1901 – Nový život, dráma
  • 1903 – Medveď, dráma
  • 1906 – Matka, jednoaktovka
  • 1909 – Statky-zmätky, "Obraz zo života dolnozemských Slovákov v 5 dejstvách", divadelná hra, Divadelná knižnica, Slov. Spevokol v T. Sv. Martine, KÚS, 1909
  • 1911 – V službe, "Hra v jednom dejstve", Slovenské Pohľady, 1911
  • 1911 – Hriech, "Tri scény", dráma (Slov. Pohľady, 1911)
  • 1912 – Tma, "Výjav z ľudu" (Sl. Pohľady, 1912), (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907)
  • 1915 – Tragik z prinútenia, dráma
  • 1915 – Jubileum, dráma
  • 1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady)
  • 1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra
  • 1930 – Jej prvý román, komédia
  • 1934 – Blúznivci, historická divadelná hra
  • 1934/1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená)
  • 1938 – Hrdina, historická divadelná hra

Zobrané spisy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zv. 1 – 11
  • Spisy zv. 1 – 15
  • Dielo 1 – 6

Výbery

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1936 – Výber z rozprávok
  • 1951 – Do konca
  • 1953 – Výber z diela
  • 1953 – Žliebky
  • 1954 – Apoliena
  • 1954 – Stratená statočnosť a iné rozprávky
  • 1959 – Prvé hodinky a iné rozprávky
  • 1960 – Horký chlieb a iné poviedky
  • 1965 – Tajní boháči
  • 1972 – Pastierča
  • 1973 – Statky-zmätky a iné

Publicistika

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
  • 1917 – 1918 – Vojna a mier (Kijev, asi 1918)
  • 1918 – 1919 – Malý kultúrny zemepis Slovenska 1 – 2, dielo napísané v ruskom zajatí, Knižnica slovenských hlasov
  • 1919 – O samospráve Slovenska
  • 1919 – Malý kultúrny zemepis východného Slovenska

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo v elektronickej podobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d Slovenský biografický slovník – od roku 833 do roku 1990. II. zväzok E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 559 s. Obrazová príloha má ďalších 56 strán. S. 219.
  2. ↑ Tajovský, vl. m. Jozef Gregor [online]. culture.gov.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online. Archivované 2008-05-01 z originálu.
  3. ↑ a b Viol Tóth. Jozef Gregor Tajovský / spisovatelia [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online.
  4. ↑ Slovenské národné divadlo. Program: Činohra [online]. snd.sk, [cit. 2010-01-22]. Názov diela Jozef Gregor Tajovský: Statky zmätky. Dostupné online. Archivované 2009-04-26 z originálu.
  5. ↑ Kysucké kultúrne stredisko. Palárikova Raková - Program [online]. Čadca: kysuce.sk, 1.4.2009, [cit. 2010-01-22]. Názov diela Jozef Gregor Tajovský: STATKY - ZMÄTKY. Dielo stvárnil Divadelný súbor Tekov Starý Tekov. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  6. ↑ Jubilejná 40. PALÁRIKOVA RAKOVÁ - Program [online]. kysuce.sk, 18.4.2007, [cit. 2010-01-22]. Názov diela Jozef Gregor Tajovský: MATKA, HRIECH. Dielo stvárnilo Slovenské divadlo Vertigo Budapešť, Maďarsko. Dostupné online.
  7. ↑ a b [Peter Valach]. História a súčasnosť obce [online]. tajov.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online.
  8. ↑ Ivana Weissová. Jozef Gregor Tajovský: Obrazový archív vo fondoch ALU SNK v Martine. Knižnica, 2005, roč. 6, čís. 11, s. 42. Dostupné online [PDF]. ISSN 1336-0965.
  9. ↑ Literárne informačné centrum. Gregorová-Prášilová, Dagmar (1916) [online]. litcentrum.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  10. ↑ a b M. Remiašová; Z. Mokrá. Hana Gregorová / spisovatelia [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-01-20]. Dostupné online.
  11. ↑ a b Slovenský biografický slovník – od roku 833 do roku 1990. II. zväzok E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 559 s. Obrazová príloha má ďalších 56 strán. S. 220.
  12. ↑ a b c Encyklopédia Slovenska T – Ž. Bratislava : VEDA, 1982. Kapitola Tajovský, vl. m. Jozef Gregor, s. 23 – 24.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovenský biografický slovník, II. zv. E-J. Martin : Matica slovenská, 1987, s. 219-221.
  • [GREGOR TAJOVSKÝ, Jozef – GREGOROVÁ, Hana]: Listy : Príbeh manželstva Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej. Bratislava : Archa, 1996. 371 s. ISBN 80-7115-124-6
  • HUPKO, Daniel (ed.): Janko Jesenský a Jozef Gregor Tajovský : pramene – dimenzie – reflexia (Zborník z rovnomennej konferencie, ktorá sa uskutočnila 17. októbra 2019 v Múzeu mesta Bratislavy). Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2020. 316 s. ISBN 978-80-89636-44-0
  • LAJCHA, Ladislav: Jozef Gregor Tajovský : divadelný slovník. Bratislava : Slovenská teatrologická spoločnosť, 2004. 173 s.
  • PALKOVIČ, Pavol: Jozef Gregor Tajovský, realistický dramatik predprevratnej slovenskej dediny. Martin : Osveta, 1972. 288 s.
  • ROSENBAUM, Karol – MATUŠKA, Alexander (eds.): Jozef Gregor Tajovský v kritike a spomienkach. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956. 1181 s.
  • ROZKOŠ, Pavel: Jozef Gregor Tajovský v povedomí Nadlačanov : (pri storočnici jeho odchodu z Nadlaku). Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010. 133 s. ISBN 978-80-8061-405-8
  • VYDROVÁ, Hana (ed.): Jozef Gregor Tajovský : personálna bibliografia.Martin : Matica slovenská , 1977. 408 s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Gregor_Tajovský&oldid=7931691“