Jozef Sentiváni
| Jozef Sentiváni | |
| uhorský zeman | |
 | |
| Narodenie | 1817 Budapešť, Maďarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1905 Budapešť, Maďarsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jozef Sentiváni |
Jozef Sentiváni alebo Jozef Svätojánsky (staršie resp. maď. Szentivány(i) alebo Szent-Ivány; lat. Szentivanius; * 1817, Budapešť, Maďarsko – † 1905, Budapešť) bol zeman žijúci v Liptovskom Jáne, majiteľ rozsiahlych pozemkov a nemovitostí v Liptove, zakladateľ osady Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách.
Fragmenty z jeho života
O jeho živote sa veľa nevie. Historické pramene sú skúpe. Bol introvert a vyhýbal sa publicite. Jeho nekrológ v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1906 je veľmi stručný. Narodil sa v Budapešti, vyštudoval hospodárstvo a po vojenskej službe sa rozhodol venovať správe rodinných majetkov, ktoré riadil zo svojho kaštieľa v Liptovskom Jáne, kde trvalo žil. [1] Jeho dávni predkovia boli Bogomerovci (Bohumírovci), ktorým Belo IV. udelil roku 1262 donáciu na Liptovský Ján, roku 1267 na Važec, Štrbu a Šuňavu, roku 1269 na Východnú. Udelil ich rodine Bohumíra (Bogomela) za zásluhy získané vo vojne s Rakúskom a pri prenášaní posolstiev do Poľska a Ruska. Niektorí historici o pravosti listiny pochybovali a označili ju za falzifikát. Neskôr, v roku 1273, však Bohumíra potvrdil v držbe majetku, ktorý mu daroval Belo IV., panovník Ladislav IV. (1272 – 1290). Rodina Bohumíra, ktorá medzi prvými kolonizovala Liptov, pochádzala z Čiech.[2] V roku 1286 syn Bohumíra (Bogomela) Bodo zakladá rod Sentiváni (Svätojánsky).[3] Od vtedy začala rodina Sentiváni rozvíjať aktivity na širokom území, do ktorého patrila aj západná časť Vysokých Tatier. Dňa 31. januára 1554 v Spišskej Kapitule Benedikt a Štefan Sentiváni zmluvou prenajali iným urbárnikom právo kutať a odovzdávať rodine Sentiváni sedemnástinu výťažku zlata, striebra a iných rúd z baní, ktoré vlastnili v Boci.[2] Počas nasledujúcich storočí Sentivániovci zveľaďovali svoj majetok, založili šľachtickú školu, stavali kostoly, školy, zaslúžili sa o propagáciu minerálnych prameňov v Liptovskom Jáne.
Aktivity v Tatrách
Roku 1267 udelil Belo IV. comesovi Bogomelovi zalesnenú oblasť medzi Važcom a hranicami Spiša, vrátane liptovskej časti Vysokých Tatier s výnimkou Kôprovej doliny a Tichej doliny. Súčasťou majetku boli Važecká, Furkotská a Mlynická dolina aj so Štrbským plesom. Tento komplex si zachoval v majetku rodu Sentiváni celistvosť do konca 19. storočia. V majetku rodiny boli okrem iného aj bane na Kriváni.
Jozef Sentiváni si v roku 1872 postavil na brehu Štrbského plesa poľovnícku chatu. Už o rok ju sprístupnil turistickej verejnosti. V nasledujúcom desaťročí tu vyrástlo niekoľko súkromných turistických chatiek. Anton Döller bol iniciátorom vybudovania prvých turistických stavieb na Štrbskom Plese. Sentiváni okolie plesa zveľaďoval a zo Štrbského Plesa sa stala vyhľadávaná kúpeľná osada.
Roku 1873 vstúpil, ako jeden z prvých zakladajúcich členov, do Uhorského karpatského spolku. V rokoch 1878–1879 bol jeho predsedom. V roku 1884 založil liptovskú odbočku spolku so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorej bol podpredsedom. Bol iniciátorom hĺbkového zmerania Štrbského plesa a jeho zmapovania. Okolo plesa na jeho príkaz bol vybudovaný chodník. Pričinil sa o sprístupnenie hrebeňa Solísk, podporil vybudovanie chodníka na Kriváň, výstavbu turistických chodníkov zo Štrbského Plesa na Podbanské a podporoval stavbu cesty medzi Štrbským Plesom a Smokovcom, ktorá sa neskôr premenila na Cestu Slobody.
Koncom 19. storočia vyvíjalo na Jozefa Sentivániho nátlak knieža Hohenlohe, aby mu odpredal pozemky okolo Štrbského plesa. Kniežaťu kúpu zmaril vtedajší minister hospodárstva Uhorska Ignác Darányi, lebo sa postavil proti expanzívnemu cudzincovi a sprostredkoval predaj sentivániovského majetku aj so Štrbským plesom a osadou roku 1901 uhorskému štátu. V roku 1906, po smrti Sentivániho, keď už Štrbské Pleso jeho rodine nepatrilo, odhalili mu pri jazere pamätnú tabuľu. K Štrbskému Plesu sa do roku 1918 pridával prívlastok Szentiványi Csorba–tó. Jazero sa volalo Czorba–tó a Capie pleso má v maďarskom názvosloví historický názov Szentiványi–tó.[4][1]
Galéria
-
Erb rodiny Jozefa Sentivániho -
Pamätná tabuľa venovaná Jozefovi Sentivánimu na Štrbskom Plese -
Pečať comesa Bogomela s nápisom FILORUM BOGOMELI COMITIS B(odonis) N(icolai) J(ohanis) L(aurentii) D(ionisii) B(ogomeli)
Referencie
- ↑ a b Bohuš, Ivan: Osudy Štrbského Plesa, vydali Kúpele Štrbské Pleso a.s., 2002, 92s., ISBN 80-967853-1-1
- ↑ a b Kolektív Autorov: Dejiny Horného Liptova, Vydal Mestský národný výbor, Liptovský Hrádok,1969
- ↑ História obce Liptovský Ján
- ↑ Houdek, Ivan; Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport Bratislava, 1976