Juhoslovanská ľudová armáda
Juhoslovanská ľudová armáda (srb. Југословенска народна армија, chorv. Jugoslavenska narodna armija, slovin. Jugoslovanska ljudska armada, mac. Jугословенската народна армија) bola hlavnou ozbrojenou zložkou Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie v rokoch 1945 až 1963 a Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie v rokoch 1963 až 1992. Z 80% bola tvorená srbskými dôstojníkmi.[1]
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1945 boli vtedajšie jednotky juhoslovanských partizánov, bojujúcich proti fašizmu boli premenované na juhoslovanskú armádu (srbochor. Jugoslovenska Armija), v roku 1951 potom bola pridaná aj časť názvu ľudová.
Za vlády prezidenta Josipa Broza Tita bolo v rámci politiky bratstva a jednoty v roku 1974 zakotvené v ústave rovnaké právo všetkých národov štátu pre vstup do armády. Pomer medzi ich príslušníkmi zodpovedal národnostnému rozloženiu v krajine. Do roku 1991 však už bola evidentne táto rovnosť porušená; najviac boli vo vrchnom velení zastúpení Srbi, na rozdiel od ostatných národov, ktorí zastávali väčšinou nižšie hodnosti. Vedenie armády podliehalo Predsedníctvu SFRJ, presnejšie predsedovi predsedníctva. Na prelome 80. a 90. rokov tak často dochádzalo k ostrým výmenám názorov. Napríklad Vojna v Slovinsku, ktorá trvala 10 dní a skončila medzinárodnou diplomatickou intervenciou[2] sa odohrala plne v réžii vtedajšieho vedenia štátu bez ohľadu na srbské stanovisko, ktoré požadovalo mier a ktoré malo vo svojej dobe veľkú váhu. Naopak, v prípade konfliktu v Chorvátsku došlo k najkomplikovanejšie situácie; predsedu grémia Stjepan Mesić, ktorý bol zhodou okolností Chorvát, prestala armáda rešpektovať úplne a juhoslovanský štát tak prestal fungovať v aj tých najvyšších funkciách.
Počas rozpadu štátu v rokoch 1990 až 1992 sa JĽA zmobilizovala a pokúšala sa obhajovať ústavou zakotvenú celistvosť a jednotnosť krajiny. Ako sa ale oddeľovali jednotlivé republiky tak sa z nej stávala ale rýdzo srbská vojenská sila. Po roku 1992 sa ideály Juhoslávie rozplynuli a zvyšok armády ochudobnený o sily odtrhnutých republík a ťažko zničený vojnou sa stal obrannú silou iba pre Srbsko a Čiernu Horu a miesto problematiky spoločného štátu sa dostal do popredia spor o Kosovo. Počas vojny v Bosne a Hercegovine síce nezasiahla JNA priamo, ale Kvalitná[3]vojenská technika však bola odovzdaná do vznikajúcej Armády Republiky srbskej, čo obrátilo pomer síl a zatlačilo Chorvátov a Moslimov v prvých fázach bojov do defenzívy.[3]
Hodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Razvodnik
- Desetar
- Mladý vodnik
- Vodnik
- Vodnik 1. klase
- Starobou vodnik
- Starobou vodnik 1. klase
- Zástavníka
- Zástavníka 1. klase
- Potporučnik
- Poručník
- Kapetan
- Kapetan 1. klase
- Major
- Potpukovnik
- Pukovnik
- General-major
- General-potpukovnik
- General-pukovnik
- General Armia
- Maršal (prvým a posledným maršalom JNA bol iba prezident Josip Broz Tito)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.valka.cz/clanek_13707.html
- ↑ Kniha "Collapse of Yugoslavia 1991-1999" (anglicky), str. 22
- ↑ a b The Collapse of Yugoslavia 1991-1999, str. 20 s menovkami vojenského vybavenia JNA (anglicky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jugoslávská lidová armáda na českej Wikipédii.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juhoslovanská ľudová armáda
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Informácie na stránkach vojska.net (po anglicky)