Kamil Matiašovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamil Matiašovský
slovenský anorganický chemik
Dielo
Polia pôsobnostifyzikálna chémia a elektrochémie taveninových sústav, elektrodepozícia neželezných kovov, povrchová úprava kovov v taveninách solí
Alma materChemická fakulta SVTŠ v Bratislave
Akademický titulinžinier
Vedecká hodnosťdoktor vied
Významní profesoriMikuláš Gregor
Významní študentiPavel Fellner
Osobné informácie
Narodenie17. február 1931
Skalité, Slovensko
Úmrtie1. august 1991 (60 rokov)
Bratislava, Slovensko
Manželka1. ?
2. Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007)

Doc. Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. (* 17. február 1931, Skalité – † 1. august 1991, Bratislava) bol slovenský chemik, vysokoškolský učiteľ a spisovateľ.[1]

Rodina[1][upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Eugen Matiašovský (1901 – 1961), učiteľ
  • mama: Emília, rod. Šurjanská (1903 – 1995)
  • sestra
  • 2. manželka: Eva, rod. Kovalčíková (1942 – 2007)

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Navštevoval ľudovú školu v Ružomberku (1936 – 1941), pokračoval gymnáziom (1941 – 1949) v Ružomberku, Banskej Bystrici, Nîmes (1947 – 1948[2]) a v Martine. Po maturite pokračoval štúdiom na Odbore chemickotechnologického inžinierstva (Chemická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave), promoval ako inžinier v roku 1953.[1]

Vedecké pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké pôsobenie začal (po krátkom období kedy pracoval ako zamestnanec Závodu Juraja Dimitrova v Bratislave) ako ašpirant u profesora Mikuláša Gregora.[3] Dizertačnú prácu Fázový diagram sústavy MgCl2–CaCl2–NaCl obhájil v roku 1957 a bol mu udelený titul kandidát vied (CSc.). Následne pôsobil ako vedecký pracovník (od roku 1962 vedúci[3]) Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV. Okrem toho externe pôsobil na Katedre anorganickej technológie Chemickej fakulty SVTŠ v Bratislave a Vysokej škole baníckej v Ostrave. V rokoch 1965 – 1967 pracovník vysokej technickej školy v Trondheime. V roku 1969 prácou Štúdium sústavy Na3AlF6–AlF3–Al2O3–NaCl habilitoval na Hutníckej fakulte VŠB v Ostrave. Titul doktor vied (DrSc.) dosiahol v roku 1979 po obhájení práce Príspevok k teórii hliníkovej elektrolýzy.[1]

Výsledky výskumu K. Matiašovského sa uplatnili v praxi pri výrobe hliníka a jeho zliatin v Závode SNP (Žiar nad Hronom) a elektrolytickom pokovovaní v taveninách v závode Kovofiniš (Ledeč nad Sázavou)[4]

Spisovateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem vedeckých prác bol autorom (pod pseudonymom Peter Horan) detektívnych románov: Prípad inžiniera Kolára (1966), Prípad pre Interpol (1968) a Kvíz pre vraha (1970). Pod vlastným menom publikoval cestopis zo svojho nórskeho pobytu pod názvom Cesta za polnočným slnkom (1970).[1]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné vedecké práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • GRJOTHEIM, Kai, et al. Aluminium Electrolysis : The Chemistry of the Hall-Héroult Process. Düsseldorf : Aluminium-Verlag, 1977. 350 s. ISBN 3-87017-129-4. (2. vyd. 1982. ISBN 3-87017-155-3, 3. vyd. 2001. ISBN 978-3-410-22038-1, jap. vyd. Tokio 1981, čín. vyd.)
  • MATIAŠOVSKÝ, Kamil; FELLNER, Pavel; SILNÝ, Alexander. Súčasné trendy v oblasti elektrochémie roztavených solí. In: KORYTA, Jiří, a kol. Současné trendy v elektrochemii. 1. vyd. Praha : Academia, 1986. 128 s. (Pokroky chemie; zv. 10.) S. 99 – 113.

Publicistika a romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • HORAN, Peter. Prípad inžiniera Kolára. Bratislava : Smena, 1966. 48 s. (Dobrodužné romány; zv. 114.)
  • HORAN, Peter. Prípad pre Interpol. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1967. 285 s. (Malá knižnica; zv. 55.)
  • MATIAŠOVSKÝ, Kamil. Cesta za polnočným slnkom. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1970. 154 s. (Svetom.)
  • HORAN, Peter. Kvíz pre vraha. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1970. 326 s. (Labyrint; zv. 28.)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e MATIAŠOVSKÝ, Kamil. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 795 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 274 – 275.
  2. HNILICA, Jiří. Fenomén Dijon : století českých maturit ve Francii. Vyd. 1. V Praze : Karolinum, 2017. 510 s. ISBN 978-80-246-3514-9. S. 422 – 423.
  3. a b DANĚK, Vladimír; FELLNER, Pavel. Associate Professor Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. Sixty Years Old. Chemical Papers, 1991, roč. 45, čís. 2, s. 281 – 288. Dostupné online [cit. 2022-01-25]. ISSN 1336-9075.
  4. Matiašovský, Kamil. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 738 – 739.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Významné osobnosti SAV 2006 [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1.6.2006, [cit. 2022-01-25]. Dostupné online.
  • DANĚK, Vladimír. In Memoriam Associate Professor Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. Chemical Papers, 1992, roč. 46, čís. 1, s. 70. Dostupné online [cit. 2022-01-25]. ISSN 1336-9075.