Preskočiť na obsah

Kečka (vrch v Starohorských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kečka
vrch
Vrchol Kečky
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Banská Bystrica
Obce Liptovská Osada, Podkonice, Donovaly
Pohorie Starohorské vrchy
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 225,3 m n. m.
Súradnice 48°51′22″S 19°15′18″V / 48,8562°S 19,2551°V / 48.8562; 19.2551
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Donovál
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kečka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kečka (1 225,3 m n. m.[1]) je vrch v Starohorských vrchoch[2]. Leží nad obcou Donovaly, približne 13 km severovýchodne od Banskej Bystrice.[3]

Nachádza sa v hlavnom hrebeni, vo východnej časti pohoria.[4] Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na pomedzí okresov Ružomberok a Banská Bystrica. Zasahuje na katastrálne územie obce Liptovská Osada, Podkonice[5] a Donovaly.[6] Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP a vrch leží na území Národného parku Nízke Tatry.[3]

Kečka je súčasťou hlavného hrebeňa Starohorských vrchov a je druhým najvyšším vrchom pohoria. Vrchol vyčnieva nad hornú hranicu lesa a je pokrytý horskou lúkou. Tá pokračuje severovýchodným smerom, kde je sedlom oddelená Handliarka (1 211 m n. m.), severne leží Kochuľa (1 027 m n. m.) a Baba (1 120 m n. m.), západne Barania hlava (1 206 m n. m.) a južným smerom Vlačuhovo (1 034 m n. m.).[2] Hrebeňom vedie rozvodnica, preto voda zo severných svahov odteká prítokmi Korytnice do Revúcej a Váhu, pokým južné svahy sú pramennou oblasťou Uhliarskeho potoka v povodí Hrona. Najbližším sídlom sú severozápadne ležiace Donovaly, južne ležia Podkonice a Moštenica a severným smerom Liptovská Osada.[3]

Vrchol Kečky bez vyššej vegetácie poskytuje zaujímavý kruhový výhľad na okolie. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať okolité vrchy pohoria, no tiež masív Prašivej, Veporské vrchy, Poľanu, Javorie, Štiavnické a Kremnické vrchy, Veľkú Fatru či Veľký Choč.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 58.
  2. a b Okolie Banskej Bystrice – Donovaly. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]