Preskočiť na obsah

Donovaly (sedlo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Donovaly
Donovalské sedlo
sedlo
Sedlo od Polianok
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Bystrica
Obec Donovaly
Pohorie Veľká Fatra
Starohorské vrchy
Podcelok Zvolen
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 950 m n. m.
Súradnice 48°52′43″S 19°13′23″V / 48,8785°S 19,223°V / 48.8785; 19.223
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po ceste I/59 z Banskej Bystrice a Ružomberka
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Donovaly
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Donovaly alebo Donovalské sedlo (950 m n. m.) je horské sedlo na rozhraní Veľkej Fatry a Starohorských vrchov. Je súčasťou horského priechodu medzinárodného významu, ktorým vedie Európska cesta 77, spájajúca Budapešť a Krakov.

Sedlo sa nachádza na rozhraní dvoch pohorí v centrálnej časti Slovenska; severnú a západnú časť tvorí úpätie Novej hole (1 370 m n. m.) a Zvolena (1 403 m n. m.), patriace do geomorfologického podcelku Zvolen[1] na východnom okraji Veľkej Fatry, východnú a južnú časť tvorí miernejšie sa dvíhajúce úpätie vrchu Baník (1 056 m n. m.), ležiace v Starohorských vrchoch.[2]

Hranica Banskobystrického a Žilinského kraja a teda i okresov Banská Bystrica a Ružomberok, vedie severnejšie od sedla, nakoľko širší priestor priesmyku zaberá obec Donovaly a jej zázemie. Severovýchodné svahy odvádzajú vodu riečkou Korytnica do Revúcej, čoby prítoku Váhu, juhozápadné svahy odvádzajú vodu Starohorským potokom do Bystrice a následne Hrona.[2]

Cesta E77 v sedle

Sedlom vedie významná cestná spojnica Liptova s Pohroním, Európska cesta 77 v trase cesty I/59.[3] Trasa súčasnej cesty sa začala používať až po tom, ako bola v rokoch 1958 až 1962 cesta medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom rozšírená a vyasfaltovaná. Bol vybudovaný celý úsek medzi obcami Motyčky a Liptovská Osada, ktorý viedol práve cez Donovaly. Pôvodne viedla hlavná cesta cez sedlo Veľký Šturec (1 010 m n. m.) a obec Liptovské Revúce, no keďže tá bola príliš úzka a mala nebezpečné zákruty, bola doprava presunutá na novú trasu.

Horské sedlo je vďaka hlavnej ceste ľahko prístupné. Prechádza ním tiež významná Cesty hrdinov SNP (E8) z Krížnej na Chopok. V sedle i jeho okolí končí i niekoľko značených trás z okolitých obcí.[2]

Značené trasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-05-22]. Dostupné online.
  3. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 58.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]