Kostol svätého Egídia (Poprad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°03′18″S 20°18′05″V / 49,0548911°S 20,3014919°V / 49.0548911; 20.3014919
Kostol svätého Egídia
kostol
Poprad sv.Egidius01.jpg
Kostol svätého Egídia s renesančnou zvonicou sú najcennejšími pamiatkami historického jadra Popradu
Patrocínium: svätý Egídius
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Poprad
Mesto Poprad
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia východná
 - diecéza Biskupstvo Spišské Podhradie
 - dekanát Poprad
 - farnosť Rímskokatolícka farnosť sv. Egídia
Adresa Námestie svätého Egídia
 - súradnice 49°03′18″S 20°18′05″V / 49,0548911°S 20,3014919°V / 49.0548911; 20.3014919
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 2
 - počet veží 1
Štýly gotika, barok
Výstavba  
 - dokončenie koniec 18. storočia
Správa Rímskokatolícka farnosť sv. Egídia
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 840/1
 - dátum zápisu 30. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola v rámci Prešovského kraja.
Poloha kostola v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Church of St Giles, Poprad
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol svätého Egídia je pôvodne gotická, neskôr barokovo upravená sakrálna stavba v historickej zóne okresného mesta Poprad v Prešovskom kraji.

Je historicky najcennejšou pamiatkou Popradu a spolu s vedľa stojacou renesančnou zvonicou z konca 16. storočia, morovým stĺpom s motívom Panny Márie Immaculaty a evanjelickým Kostolom svätej Trojice tvorí súbor najvzácnejších stavebných pamiatok mesta.

História stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Poprad sa v historických záznamoch spomína prvý raz v roku 1256, z roku 1268 pochádza správa o jestvovaní fary. Vznik kostola súvisí s kultom svätého Egídia, ktorému, podľa legendy, bola zasvätená v tomto kraji existujúca pútnická kaplnka. Presný údaj o jej vzniku a lokalizácii však chýba vzhľadom k zničeniu archívnych záznamov vzťahujúcich sa na najstaršie dejiny mesta. Podľa legendy zachovanej v záznamoch z 19. storočia bola vraj kaplnka pozostatkom kláštora zničeného počas tatárskeho vpádu.

Kostol, ktorého vznik sa podľa dochovaných záznamov datuje do obdobia okolo roku 1245, postavili pôvodne ako jednoloďovú stavbu s rovným uzáverom presbytéria. Na západnej strane pravdepodobne existovala veža. Najneskôr koncom 13. storočia vznikol v južnej stene lode portál, ktorého autorstvo sa pripisuje bližšie neznámej stavebnej a kamenárskej hute pôsobiacej na Spiši.

Prvý písomný záznam o existencii tunajšej sakrálnej stavby pochádza z roku 1326 v súvislosti s udelením odpustkov návštevníkom kostola pápežom Jánom XXII.

K prvým významným stavebným úpravám existujúcej stavby prišlo v druhej polovici 14. storočia, kedy bola hlavná loď zaklenutá klenbou, čím vznikol dvojloďový priestor. V tomto období vznikla aj sakristia a na severnej strane kostola bola pristavaná kaplnka svätého Valentína (dnes neexistujúca).

I keď bol kostol stavaný pre potreby veriacich rímskokatolíckej cirkvi vzhľadom k prílivu obyvateľstva nemeckej národnosti a s tým súvisiaceho nárastu príslušníkov evanjelickej cirkvi však kostol takmer sto rokov (v rokoch 1575 - 1671) slúžil im. Počas tohto obdobia bol kostol v dôsledku živelných pohrôm niekoľkokrát opravovaný. Najvážnejšou rekonštrukciou bola oprava veže v roku 1663, kedy bola veža vystavaná prakticky nanovo. Vtedy bola k hlavnej lodi pristavená južná predsieň, kde bol vytvorený i hlavný vchod.

V roku 1708 vypukol v meste rozsiahly požiar, ktorý zničil nielen drevenú faru a jej archív ale poškodil aj kaplnku svätého Valentína.

Koncom 18. storočia sa pristúpilo k ďalšej prestavbe kostola, počas ktorej bol barokovo upravený (prístavba južnej predsiene a sakristie) a to vrátane vybavenia interiéru (z tohto obdobia pochádza hlavný oltár s obrazom patróna kostola). V tom čase zamurovali gotické okná a nahradili ich novými barokovými. Zaujímavosťou je fakt, že na úpravy finančne prispel aj vtedajší cisár Jozef II.

K ďalším stavebným zásahom dochádzalo až v 20. storočí a súviseli s potrebou úprav a rekonštrukcií stavby. Práce však neboli dôsledné čo viedlo k postupnému chátraniu stavby. To vyvrcholilo v roku 1942, kedy bol kostol z bezpečnostných dôvodov úplne uzavretý. Ďalších viac ako päťdesiat rokov pretrvával existujúci stav. Dôraz na zachovanie kostola ako vzácnej umelecko-historickej pamiatky dospel do štádia, kedy sa po dôslednom archeologickom a historicko-architektonickom prieskume pristúpilo k reštauračným prácam, pre náročnosť rozdelených do troch etáp. Rekonštrukčné práce boli ukončené v roku 1998; ich výsledkom je vzhľad kostola z konca 19. storočia a jeho opätovné sprístupnenie veriacim a návštevníkom mesta. Slávnostná vysviacka zrekonštruovaného kostola sa konala 1. septembra 1998.

Opis stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Južná predsieň kostola

Kostol svätého Egídia je dvojloďová stavba s presbytériom a pristavenou južnou predsieňou s bočným vchodom. Na západnej strane je stavba ukončená predstavenou štvorhrannou vežou s valenou klenbou na prízemí a s tribúnovou komorou na prvom poschodí, s drevenou ochodzou (pochádza z roku 1696) pod zvonovitou helmicou. Dnešný hlavný vchod vedie cez južný portál zakrytý barokovou predsieňou.

Najstaršie zachované časti kostola pochádzajú z obdobia okolo roku 1288; spodné časti muriva veže, obvodové múry lodí a zaklenuté presbytérium.

Exteriér kostola je vcelku nenápadný. Rovnako i vybavenie interiéru, pochádzajúce z obdobia barokovej prestavby koncom 18. storočia, pôsobí na prvý pohľad stroho. Jeho najzaujímavejšími prvkami sú renesančná krstiteľnica z roku 1646 z červeného mramoru, baroková kazateľnica a neskorobarokový hlavný oltár s oltárnym obrazom s vyobrazením patróna kostola.

Podľa dobových záznamov bolo vybavenie interiéru omnoho bohatšie ako dnes. Pôvodný barokový inventár pred začatím postupnej obnovy bol uložený do depozitu mestského úradu. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia bol predaný do zahraničia z dôvodov financovania renovácie kostola. V zbierkovom fonde Slovenskej národnej galérie sa nachádzajú dva artefakty pochádzajúce z Kostola svätého Egídia: kalich z 2. polovice 14. storočia a tabuľová maľba s motívom Madony z roku 1484.

Dominantným stavebným prvkom takmer štvorcovej lode kostola je mohutný desaťboký stĺp nesúci klenbu strechy, doplnenú nápaditým gotickým rebrovaním.

Fresková výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]

Najzaujímavejším a umelecky najcennejším prvkom interiéru kostola je bohatá fresková výzdoba pochádzajúca z 15. storočia, pokrývajúca takmer kompletne plochu stien. Ich krásu môžeme obdivovať vďaka vynikajúcej práci reštaurátorov počas poslednej rekonštrukcie.

Fresky vypĺňajú takmer všetku plochu stien a námetovo ich možno rozdeliť do niekoľkých tematických skupín: kristologické námety (výjavy Navštívenie Panny Márie, Narodenie Pána, Zvestovanie pastierom, Svätá rodina, Detstvo Kristovo, Vstup do Jeruzalema, Posledná večera, Kristus pred Kaifášom, Ukrižovanie a ďalšie), životy svätých (výjavy mučeníckej smrti apoštolov Ondreja, Bartolomeja, Šimona a Júdu a postavy svätého Valentína, svätého Egídia, svätého Juraja a ďalších svätcov), životy kráľov a starozákonných prorokov, eschatologické témy a ďalšie námety.

Pozoruhodné sú maľby na triumfálnom oblúku, ktorých súčasťou je historicky najstaršie vyobrazenie Vysokých Tatier.

Objavu a popisu popradských fresiek sa v roku 1876 venoval maďarský ochranár Viktor Myszkovský, keď o nástenných maľbách v kostole uverejnil článok v časopise Közlemény és tudományi (Vedecké oznámenia).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-11-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]