Preskočiť na obsah

Kostol svätého Mikuláša (Tomášov)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätého Mikuláša
farský kostol
Kostol svätého Mikuláša v Tomášove
Patrocínium: Svätý Mikuláš
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Obec Tomášov
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná provincia
 - arcidiecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Senec
 - farnosť Tomášov
Adresa Agátová 1/1
 - súradnice 48°08′33″S 17°20′05″V / 48,142606°S 17,334595°V / 48.142606; 17.334595
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
 - počet kupol 0
Štýl klasicistický
Dátum  
 - posvätenia 1755
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 12040/1
 - dátum zápisu 15. 11. 2016
Umiestnenie oltára vo svätyni (východ)
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Map
Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church in Tomášov
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Mikuláša je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v obci Tomášov v okrese Senec. Je farským kostolom farnosti Tomášov. Farnosť patrí do bratislavskej arcidiecézy.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Kalvínska farnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Časť obyvateľstva Félu (starý názov Tomášova) prijalo kalvínsku vieru už v 16. storočí, ale tunajšiu kalvínsku farnosť spustošil arcibiskup Lippay a r. 1657 aj arcibiskup Szelepcsényi. Tunajší kalvíni boli z obce vyhnaní a hľadali útočisko v obci Číčov a časť obce v ktorej sa usadili nazvali Fél. 10. februára 1700 bol tunajší kostol pridelený katolíkom, lebo tých bola väčšina a kalvínom bolo určené vhodné miesto na stavbu školy, fary a kostola.

Rímskokatolícka farnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina obyvateľov vyznáva oddávna katolícku vieru. Farnosť sa tu spomína už v 14. storočí. Arcibiskup Szelepcsényi dal tunajší kostol postaviť v roku 1674[2] v ranobarokovom slohu na mieste staršej stavby. Kostol postavili z kameňa zo záplavami zničeného kostola v Malinove.[2] Kľúčové strieľne na poschodiach veže svedčia aj o obrannom poslaní. Kostol bol zrekonštruovaný v roku 1713[2] a prestavaný v rokoch 1750 – 1755 a nová fasáda bola upravená v poslednej štvrtine 19. storočia v duchu romanticky chápaného historizmu. Interiér kostola bol obnovený za pôsobenia Jána Thaisza vo farnosti v roku 1834.[2] Z tejto obnovy pochádzajú aj dnešné tri oltáre.[2]

Popis kostola

[upraviť | upraviť zdroj]
Interiér kostola (svätyňa a bočné oltáre)

Kostol je jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom svätyne, s prístavbou sakristie na severnej strane, pristavanou vstupnou predsieňou na južnej strane a predstavanou vežou. V nike nad kamenným portálom vchodu do kostola je baroková kamenná socha sv. Mikuláša a nad ňou kamenný erb arcibiskupa Szelepcsényiho. Na južnej stene kostola sú slnečné hodiny z 2. polovice 19. storočia s reliéfom slnka. V lodi je rovný strop, svätyňa je zaklenutá krížovou klenbou, na ktorej je iluzívna maľba z 19. storočia, doplnená okolo r. 1980. Chór v západnej strane lode podopierajú tri arkády. Na hlavnom oltári z 2. polovice 19. storočia je ústredná olejomaľba sv. Mikuláša biskupa rozdávajúceho almužnu, po bokoch sú plastiky anjelov. Po bokoch kostola sú bočné oltáre Ružencovej Panny Márie a Božského Srdca. Na stenách lode a svätyne je 14 olejomalieb zastavení Krížovej cesty z 2. polovice 19. storočia.

Organ, zvony a ohrada

[upraviť | upraviť zdroj]

Na chóre je organ so zásuvkovou sústavou a mechanickou traktúrou,[2] ktorý zhotovil Michal Szlezák z Bratislavy r. 1864 ako svoje prvé dielo. Má jeden manuál a osem registrov (dva pre pedále a šesť pre manuál). Organ bol kompletne rozobraný a zrekonštruovaný v rokoch 2011 – 2014. Znovuposvätený bol 6. decembra 2014 pomocným biskupom arcidiecézy Mons. Jozefom Haľkom. Pred postavením súčasného organu, kanonické vizitácie zaznamenali postupne pätregistrový (1756) a šesťregistrový (1781) organ.[2] Vo veži sú dva zvony: malý odlial Joseph Golnes r. 1816, veľký dielňa Richarda Herolda v Komárne r. 1921. Okolo kostola je kovaná ohrada, dielo kováča Alexandra Kohla z Bratislavy z r. 1903.

Zoznam správcov farnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Ľudovíta Presinszkyho a Jozefa Szalayho:[3]

Podľa zoznamu farárov v cirkevnej matrike:[4][pozn 1]

  • Daniel Bihary (1656 – ?)
  • Martinus Lehotzky (1667)
  • Andreas Radonay (1667 – ?)
  • Andreas Baksay (1675 – ?)
  • Emericus Bockardy (1677 – ?)
  • Joannes Vatay (1686 – ?)
  • Joannes Mednyanszky (1688 – ?)
  • Paulus Szalai (1689 – ?)
  • Emericus Matyasovszky (1694 – ?)
  • Joannes Somay (1695 – ?)
  • Johannes Németh (1696 – ?)
  • Ladislaus Szorad (1700 – ?)
  • Paulus Gerstl (1705)
  • Franciscus Brini (1705 – ?)
  • Ladislaus Bokor (1706 – ?)
  • Matheus Cséger (1707)
  • Petrus Pesty (1707 – ?)
  • Paulus Nagyszegi (1711 – ?)
  • Andreas Skultetty (1720 – ?)
  • Casparus Tajnay (1722 – ?)
  • Thomas Hartl (1725)
  • Joannes Veszelay (1725 – ?)
  • Joannes Petronszky (1741 – ?)
  • Carolus Kovacsóczy (1742 – ?)
  • Nicolaus Mattus (1754 – ?)
  • Damianus Székely (administrátor; 1792 – ?)
  • Joannes Magyari (1794 – ?)
  • Michael Miksits (1802 – ?)
  • Joannes Mászni (1806 – ?)
  • Joannes Thaisz (1832 – ?)
  • Pázmány Carolus (1880 – 1895)
  • Dotter János (1895 – 1915)
  • Polczer Eugenius (1915 – 1950)
  • Harsányi Július (1951 – )

Podľa iných zdrojov:

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Organ
    Organ
  • Svätyňa
    Svätyňa
  • Krstiteľnica
    Krstiteľnica
  • Hlavný oltár
    Hlavný oltár
  • Klenba
    Klenba

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ matrika uvádza takmer vždy len rok nástupu do funkcie, preto to tak je uvedené aj tu; mená sa uvádzajú v pôvodnej podobe.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g NÉMETHOVÁ, Silvia. Krátka história obce Tomášov [PDF]. Obec Tomášov, [cit. 2015-09-22]. Dostupné online.
  3. ↑ PRESINSZKY Ľ.; SZALAY J.: Čo nám zanechali stáročia? Kapitoly z dejín obce Tomášov. Šamorín : WANTED design, 2006. ISBN 80-969351-8-6
  4. ↑ Cirkevná matrika, 1656-1951 [online]. Family Search, [cit. 2017-08-18]. Inv. č. 2347, Film 2427848/1. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 280.
  6. ↑ GERGELY, Jenő. Vázlatok két évszázad magyar történelméből. Budapešť : Elde BTK, 2010. Dostupné online. ISBN 978-963-284-141-0. S. 119. (maď.)
  7. ↑ a b c História obce [online]. Most pri Bratislave, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
  8. ↑ Kňaz Jozef Czuczor odovzdal svoju dušu Pánovi [online]. Trnavská arcidiecéza, 2014-07-30, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
  9. ↑ Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 260.
  10. ↑ Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 372.
  11. ↑ HALCAK, Juraj. Ján Zsidó [online]. Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy, rev. 2018-01-10, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online. Archivované 2018-02-09 z originálu.
  12. ↑ Cirkev - Farský úrad [online]. Tomášov, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online. Archivované 2018-02-09 z originálu.
  13. ↑ Farnosť [online]. Farnosť Tomášov, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PRESINSZKY Ľ.; SZALAY J. : Čo nám zanechali stáročia? Kapitoly z dejín obce Tomášov. Šamorín : WANTED design, 2006, s. 17, 18, 19, 22, 23. ISBN 80-969351-8-6
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol_svätého_Mikuláša_(Tomášov)&oldid=7714811“