Kristián Andrej Zipser

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kristián Andrej Zipser
(Christian Andreas)
prírodovedec
Narodenie 25. november 1783
Győr, Maďarsko
Úmrtie 20. február 1864 (80 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko

Kristián Andrej Zipser (Christian Andreas) (* 25. november 1783, Győr, Maďarsko - † 20. február 1864, Banská Bystrica) bol uhorský prírodovedec pedagóg, mineralóg, geológ, entomológ, vlastivedný pracovník a organizátor vedeckého života nemeckého pôvodu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy navštevoval v Pezinku a v Banskej Bystrici, študoval na evanjelických lýceách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, teológiu v Bratislave. Sprvu výpomocný učiteľ, neskôr obchodný vedúci v Brne. Od roku 1809 učiteľ na Vyššej dievčenskej škole, neskôr riaditeľ (do 1859) súkromného evanjelický ústavu pre výchovu a vzdelávanie dievčat v Banskej Bystrici. Venoval sa viacerým prírodovedným a vlastivedným disciplínam, najmä geologickým a mineralogickým výskumom. Kristián Andrej Zipser bol jedným z najaktívnejších členov Spoločnosti mineralógov v prvej polovici 19. storočia. Pričinil sa počas svojho pôsobenia v Banskej Bystrici o plnohodnotný mineralogický výskum Slovenska. Zozbieral veľké množstvo minerálov a dopĺňal nimi mineralogické zbierky, čím si získal veľkú autoritu jednak doma, ale i za hranicami. Aj vďaka nemu založil Jozef Jónás (1787-1821) Mineralogickú spoločnosť r. 1811 v Banskej Štiavnici – druhú najstaršiu mineralogickú spoločnosť na svete, na ktorú nadväzuje súčasná Slovenská mineralogická spoločnosť. S jeho pomocou bola tiež založená Uhorská geologická spoločnosť roku 1850. Spracoval prvú mineralogicko-topografickú príručku Uhorska, doplnenú vlastnými údajmi z mineralogických ciest po Slovensku a v zahraničí. Bola to prvá príručka tohto druhu v Uhorsku. Ako zberateľ minerálov dopĺňal zbierky vedeckých osobností a inštitúcií. Jeho vlastná zbierka obsahovala vyše 12 tisíc minerálov z celého sveta. Na zhromaždení Spoločnosti uhorských lekárov a prírodovedcov v Banskej Bystrici 4.- 8. augusta 1842 referoval o geologických pomeroch Zvolenskej župy.

Popri mineralógii sa zaoberal aj numizmatikou. Z etnografického hľadiska spracoval monografie Zvolenskej a Turčianskej stolice. K jeho záujmom patrila aj paleontológia, archeológia a história, zapájal sa aj do verejného života v Banskej Bystrici. Jeho publikačná činnosť mala popularizačný charakter, približoval v nej prírodné bohatstvo Uhorska, zvlášť Slovenska. Roku 1847 spoluiniciátor založenia Uhorskej geologickej spoločnosti, zúčastnil sa aj na príprave jej stanov. Člen viac ako 80 vedeckých spoločností a múzeí. Nositeľ viacerých zahraničných rádov a vyznamenaní. Roku 1862 vyznamenaný za zásluhy cisárskym zlatým krížom s korunou.

Entomologické aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1827 spracoval a vydal príručku, ktorá vyšla pod názvom: "Der Badegast zu Sliatsch in Nieder Ungarn" s podtitulom: "Ein topographisch-medizinischer Wegweiser für Fremde". V prvej kapitole tejto publikácie venoval dosť miesta rozsiahlému popisu prírodných pomerov Sliaču, kde popri informáciach o výskyte nerastov uviedol tiež údaje o rastlinách z okolia tohto kúpeľného mesta - vrátane niektorých údajov i o motýľoch. Tieto jeho údaje o motýľoch sú z hľadiska entomologického veľmi významné, lebo prispeli k rozšíreniu poznatkov o výskyte motýľov na území Slovenska v 19. storočí. V práci je uvedený zoznam asi 20 druhov motýľov, ktoré zistil v okolí Sliaču. Tieto motýle patria do siedmich čeľadí: (babôčkovité, vidlochvostovité, Lycaenidae, Noctuidae, Geometridae, Sphingida] a Arctiidae). Obzvlášť zaujímavé sú údaje o výskyte jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) v tejto oblasti - čo svedčí o tom, že v 19. storočí bol tento vzácny druh motýľa podstatne viac rozšírený, ako je tomu dnes.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • náhrobník na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici,
  • zbierka jeho členských diplomov a korešpondencia v ŠOKA v Banskej Bystrici

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1817: Versuch eines topographisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn. Sopron.
  • 1822: Lesebuch zum Gebrauche in Töchterschulen. Košice.
  • 1827: Der Badegast in Sliatch in Neder-Ungarn. Banská Bystrica-Kremnica.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • Herčko I., 1976: [Zipser, K. A.]. Vlastivedný časopis, 25, 46 - 47.
  • Tibenský J.; Hrochová M., Mauerová M., 1976: Bibliografia prírod., lekársk. a technick. vied na Slovensku do roku 1850. Matica Slovenská Martin, I, p. 718 - 720.
  • Vladár, J. a kol., 1982: Encyklopédia Slovenska, T - Ž. Bratislava, VI, 569.
  • Okáli I., 1986: [Zipser, K. A.]. Vlastivedný časopis, 35, 1, 41 - 42.
  • Koleška Z., 1995: Seznam biografii čs. entomologů. 15. [Šafr, E.- Žoha, S.]. Klapalekiana, Supplementum, 31, 564 - 775, [9] Taf.: 750 - 751.
  • Groll E. K. [ed.], 2006: Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zipser Kristián Andrej“: (internet).
  • Ozdín D., 2014: Kristián Andrej Zipser. Esemestník, Spravodajca Slovenskej mineralogickej spoločnosti, 3, 2, 33 - 34.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.