Kristián Andrej Zipser

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kristián Andrej Zipser
(Christian Andreas)
prírodovedec
Narodenie25. november 1783
Győr, Maďarsko
Úmrtie20. február 1864 (80 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko

Kristián Andrej Zipser (Christian Andreas) (* 25. november 1783, Győr, Maďarsko - † 20. február 1864, Banská Bystrica) bol uhorský prírodovedec pedagóg, mineralóg, geológ, entomológ, vlastivedný pracovník a organizátor vedeckého života nemeckého pôvodu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy navštevoval v Pezinku a v Banskej Bystrici, študoval na evanjelických lýceách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, teológiu v Bratislave. Sprvu výpomocný učiteľ, neskôr obchodný vedúci v Brne. Od roku 1809 učiteľ na Vyššej dievčenskej škole, neskôr riaditeľ (do 1859) súkromného evanjelický ústavu pre výchovu a vzdelávanie dievčat v Banskej Bystrici. Venoval sa viacerým prírodovedným a vlastivedným disciplínam, najmä geologickým a mineralogickým výskumom. Kristián Andrej Zipser bol jedným z najaktívnejších členov Spoločnosti mineralógov v prvej polovici 19. storočia. Pričinil sa počas svojho pôsobenia v Banskej Bystrici o plnohodnotný mineralogický výskum Slovenska. Zozbieral veľké množstvo minerálov a dopĺňal nimi mineralogické zbierky, čím si získal veľkú autoritu jednak doma, ale i za hranicami. Aj vďaka nemu založil Jozef Jónás (1787-1821) Mineralogickú spoločnosť r. 1811 v Banskej Štiavnici – druhú najstaršiu mineralogickú spoločnosť na svete, na ktorú nadväzuje súčasná Slovenská mineralogická spoločnosť. S jeho pomocou bola tiež založená Uhorská geologická spoločnosť roku 1850. Spracoval prvú mineralogicko-topografickú príručku Uhorska, doplnenú vlastnými údajmi z mineralogických ciest po Slovensku a v zahraničí. Bola to prvá príručka tohto druhu v Uhorsku. Ako zberateľ minerálov dopĺňal zbierky vedeckých osobností a inštitúcií. Jeho vlastná zbierka obsahovala vyše 12 tisíc minerálov z celého sveta. Na zhromaždení Spoločnosti uhorských lekárov a prírodovedcov v Banskej Bystrici 4.- 8. augusta 1842 referoval o geologických pomeroch Zvolenskej župy.

Popri mineralógii sa zaoberal aj numizmatikou. Z etnografického hľadiska spracoval monografie Zvolenskej a Turčianskej stolice. K jeho záujmom patrila aj paleontológia, archeológia a história, zapájal sa aj do verejného života v Banskej Bystrici. Jeho publikačná činnosť mala popularizačný charakter, približoval v nej prírodné bohatstvo Uhorska, zvlášť Slovenska. Roku 1847 spoluiniciátor založenia Uhorskej geologickej spoločnosti, zúčastnil sa aj na príprave jej stanov. Člen viac ako 80 vedeckých spoločností a múzeí. Nositeľ viacerých zahraničných rádov a vyznamenaní. Roku 1862 vyznamenaný za zásluhy cisárskym zlatým krížom s korunou.

Entomologické aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1827 spracoval a vydal príručku, ktorá vyšla pod názvom: "Der Badegast zu Sliatsch in Nieder Ungarn" s podtitulom: "Ein topographisch-medizinischer Wegweiser für Fremde". V prvej kapitole tejto publikácie venoval dosť miesta rozsiahlému popisu prírodných pomerov Sliaču, kde popri informáciach o výskyte nerastov uviedol tiež údaje o rastlinách z okolia tohto kúpeľného mesta - vrátane niektorých údajov i o motýľoch. Tieto jeho údaje o motýľoch sú z hľadiska entomologického veľmi významné, lebo prispeli k rozšíreniu poznatkov o výskyte motýľov na území Slovenska v 19. storočí. V práci je uvedený zoznam asi 20 druhov motýľov, ktoré zistil v okolí Sliaču. Tieto motýle patria do siedmich čeľadí: (babôčkovité, vidlochvostovité, Lycaenidae, Noctuidae, Geometridae, Sphingida] a Arctiidae). Obzvlášť zaujímavé sú údaje o výskyte jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) v tejto oblasti - čo svedčí o tom, že v 19. storočí bol tento vzácny druh motýľa podstatne viac rozšírený, ako je tomu dnes.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • náhrobník na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici,
  • zbierka jeho členských diplomov a korešpondencia v ŠOKA v Banskej Bystrici

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1817: Versuch eines topographisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn. Sopron.
  • 1822: Lesebuch zum Gebrauche in Töchterschulen. Košice.
  • 1827: Der Badegast in Sliatch in Neder-Ungarn. Banská Bystrica-Kremnica.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • Herčko I., 1976: [Zipser, K. A.]. Vlastivedný časopis, 25, 46 - 47.
  • Tibenský J.; Hrochová M., Mauerová M., 1976: Bibliografia prírod., lekársk. a technick. vied na Slovensku do roku 1850. Matica Slovenská Martin, I, p. 718 - 720.
  • Vladár, J. a kol., 1982: Encyklopédia Slovenska, T - Ž. Bratislava, VI, 569.
  • Okáli I., 1986: [Zipser, K. A.]. Vlastivedný časopis, 35, 1, 41 - 42.
  • Koleška Z., 1995: Seznam biografii čs. entomologů. 15. [Šafr, E.- Žoha, S.]. Klapalekiana, Supplementum, 31, 564 - 775, [9] Taf.: 750 - 751.
  • Groll E. K. [ed.], 2006: Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zipser Kristián Andrej“: (internet).
  • Ozdín D., 2014: Kristián Andrej Zipser. Esemestník, Spravodajca Slovenskej mineralogickej spoločnosti, 3, 2, 33 - 34.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.