Londýnska zmluva (1915)
Londýnska zmluva z roku 1915 (angl. Treaty of London, tal. Patto di Londra) bola podpísaná v Londýne 26. apríla 1915 medzi Talianskym kráľovstvom a krajinami Trojdohody (Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Ruskom).[1]
Obsah zmluvy
[upraviť | upraviť zdroj]Talianske kráľovstvo 26. apríla 1915 podpísalo, a tým aj sľúbilo, že opustí Trojspolok, vstúpi do Trojdohody a že do mesiaca sa zapojí do bojov v prvej svetovej vojne. Taliansko muselo vyhlásiť vojnu Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, čo sa uskutočnilo 23. mája 1915. Trojdohoda mnohým spojencom sľúbila odmeny v podobe nových území.[2][3]
Sľuby Trojdohody
[upraviť | upraviť zdroj]Sľuby Talianskemu kráľovstvu
[upraviť | upraviť zdroj]Talianskemu kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:
- Terst
- Trento
- Bolzano – Horná Adiža
- Gorica (a menšiu oblasť obývanú Slovincami)
- Istria
- Rijeka
- Zadar
- Dodekanisa
- Vlorë
- časť Dalmácie
- Sazan
- rozdelenie nemeckých kolónii v Afrike medzi Francúzskom, Spojeným kráľovstvom
- a taktiež im sľúbili, že v prípade výhry sa môžu angažovať o časť územia Osmanskej ríše.
Sľuby Srbskému kráľovstvu
[upraviť | upraviť zdroj]Srbskému kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:
- Split
- Pelješac
- ostrov Krk
- južnú časť Dalmácie
- územie Bosny a Hercegoviny
- Báčka
- Slavónia
- neurčitú časť Albánska
Sľuby Čiernej Hore
[upraviť | upraviť zdroj]Čiernej Hore mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:
„Tajná zmluva“
[upraviť | upraviť zdroj]
Londýnska zmluva z roku 1915 mala byť po celý priebeh vojny tajná. Vedeli o nej len krajiny Trojdohody (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Rusko) a Taliansko. Tieto štyri krajiny neoznámili obsah zmluvy ani svojim spojencom, ako bolo Srbsko, či Čierna Hora. Zmluva bola tajná najmä preto, lebo Srbsko a Taliansko mali v niektorých oblastiach rovnaké požiadavky, teda nechceli medzi týmito dvomi spojeneckými krajinami vyvolať konflikt. Keď Talianske kráľovstvo vyhlásilo vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku, Trojdohoda uprednostnila Srbsko, čo sa preukázalo po vojne, keď Srbsku pridelili celú Dalmáciu, Zadar a Goricu.
Prvýkrát sa o tejto dohode na verejnosti dozvedeli v Rusku počas Októbrovom prevrate v roku 1917, keď ruské noviny Izvestija zverejnila obsah zmluvy.[4]
Následky
[upraviť | upraviť zdroj]Po podpísaní Versaillskej zmluvy sa stala Londýnska zmluva neplatná, totižto Thomas Woodrow Wilson, vtedajší americký prezident, trval na uznaní nových krajín, aké bolo napríklad aj Československo.
Talianske kráľovstvo napokon nedostalo všetky sľúbené územia, ale len časť z nich. Hranice tejto krajiny sa nezmenili až do roku 1947, do skončenia druhej svetovej vojny.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ EDITORS, History com. Allies sign Treaty of London [online]. HISTORY, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Treaty of London | European history [1915] [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 MOORE, Ryan. The Secret Treaty of London | Worlds Revealed: Geography & Maps at The Library Of Congress [online]. blogs.loc.gov, 2016-05-20, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
- ↑ ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-75-3. (po česky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HOWARD, Christopher: "The Treaty of London, 1915" (1941), Dostupné online
- RENZI, William A: In the Shadow of the Sword: Italy's Neutrality and Entrance into the Great War, 1914-1915, (1987)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Londýnska zmluva (1915)