Londýnska zmluva (1915)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Londýnska zmluva z roku 1915 (angl. Treaty of London, tal. Patto di Londra) bola podpísaná v Londýne 26. apríla 1915 medzi Talianskym kráľovstvom a krajinami Trojdohody (Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Ruskom).[1]

Obsah zmluvy[upraviť | upraviť kód]

Talianske kráľovstvo 26. apríla 1915 podpísalo, a tým aj sľúbilo, že opustí Trojspolok, vstúpi do Trojdohody a že do mesiaca sa zapojí do bojov v prvej svetovej vojne. Taliansko muselo vyhlásiť vojnu Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, čo sa uskutočnilo 23. mája 1915. Trojdohoda mnohým spojencom sľúbila odmeny v podobe nových území.[2][3]

Sľuby Trojdohody[upraviť | upraviť kód]

Sľuby Talianskemu kráľovstvu[upraviť | upraviť kód]

Talianskemu kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:

Sľuby Srbskému kráľovstvu[upraviť | upraviť kód]

Srbskému kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:

Sľuby Čiernej Hore[upraviť | upraviť kód]

Čiernej Hore mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:

„Tajná zmluva“[upraviť | upraviť kód]

Londýnska zmluva z roku 1915 mala byť po celý priebeh vojny tajná. Vedeli o nej len krajiny Trojdohody (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Rusko) a Taliansko. Tieto štyri krajiny neoznámili obsah zmluvy ani svojim spojencom, ako bolo Srbsko, či Čierna Hora. Zmluva bola tajná najmä preto, lebo Srbsko a Taliansko mali v niektorých oblastiach rovnaké požiadavky, teda nechceli medzi týmito dvomi spojeneckými krajinami vyvolať konflikt. Keď Talianske kráľovstvo vyhlásilo vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku, Trojdohoda uprednostnila Srbsko, čo sa preukázalo po vojne, keď Srbsku pridelili celú Dalmáciu, Zadar a Goricu.

Prvýkrát sa o tejto dohode na verejnosti dozvedeli v Rusku počas Októbrovom prevrate v roku 1917, keď ruské noviny Izvestija zverejnila obsah zmluvy.[4]

Následky[upraviť | upraviť kód]

Po podpísaní Versaillskej zmluvy sa stala Londýnska zmluva neplatná, totižto Thomas Woodrow Wilson, vtedajší americký prezident, trval na uznaní nových krajín, aké bolo napríklad aj Česko-Slovensko.

Talianske kráľovstvo napokon nedostalo všetky sľúbené územia, ale len časť z nich. Hranice tejto krajiny sa nezmenili až do roku 1947, do skončenia druhej svetovej vojny.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. EDITORS, History com. Allies sign Treaty of London [online]. HISTORY, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Treaty of London | European history [1915] [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b MOORE, Ryan. The Secret Treaty of London | Worlds Revealed: Geography & Maps at The Library Of Congress [online]. blogs.loc.gov, 2016-05-20, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
  4. ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-75-3. (po česky)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • HOWARD, Christopher: "The Treaty of London, 1915" (1941), Dostupné online
  • RENZI, William A: In the Shadow of the Sword: Italy's Neutrality and Entrance into the Great War, 1914-1915, (1987)