Maša Haľamová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:14, 15. december 2011, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (Verzia používateľa 95.102.147.92 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
Maša Haľamová
slovenská poetka
slovenská poetka
Narodenie28. august 1908
Blatnica, Slovensko
Úmrtie17. júl 1995 (86 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Maša Haľamová
Hrob Maši Haľamovej na Národnom cintoríne v Martine
Pamätník na Štrbskom Plese

Maša Haľamová, vyd. Mária Pullmanová (* 28. august 1908, Blatnica – † 17. júl 1995, Bratislava) bola slovenská poetka.

Životopis

Narodila sa v rodine obchodníka a vzdelanie získavala v Martine, Starej Pazove (Srbsko-Vojvodina), vyššie školy navštevovala v Martine a v Bratislave, kde aj v roku 1925 zmaturovala. Po maturite pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila 30 rokov. Bola vynikajúca lyžiarka a stala sa najmladšou rozhodkyňou na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a vo Vysokých Tatrách žila až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. V rokoch 195758 pracovala v Martine ako redaktorka vydavateľstva Osveta a odtiaľ odišla do Bratislavy, kde pracovala až do roku 1973, kedy odišla do dôchodku, ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá (vydavateľstvo). Zomrela v Bratislave, no pochovali ju na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba

Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku. Vlastnú tvorbu začala publikovať v 2. polovici 20. rokov v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Živena, Elán, tiež v periodikách Nový rod a Mladé Slovensko.

Je autorkou žensky krehkej lyriky, zachytávajúcej prostým, úprimným slovom vzruchy srdca: nenaplnený cit lásky, manželské šťastie, bolesť nad stratou manžela. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom Jiřího Wolkra. Priťahoval ju obraz na smrť chorého Jiřího Wolkra, márne hľadajúceho uzdravenie v tatranskej prírode. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a citovými zážitkami. Hľadala v nej opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých, a najmä pre tých, ktorým ju „tvrdé veci dňa“ nedožičili. Bola majstrom básnickej drobnokresby, nakoľko dokázala zachytiť v básňach i tie najmenšie záchvevy dievčenskej duše s čistotou a presnosťou, pričom nestrácajú nič zo svojej krehkosti a ľahkosti.

Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom z lužickosrbskej, českej (Jiří Wolker, Ivan Olbracht, Marie Majerová, Jan Drda) a ruskej literatúry. Viaceré básne z jej zbierok zhudobnili poprední slovenskí skladatelia (napr. básne zo zbierky Červený mak). Svojou tvorbou sa zapísala do dejín slovenskej literatúry ako jedna z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov.

Ocenenia

Dielo

Poézia

  • 1928 – Dar
  • 1932 – Červený mak
  • 1966 – Smrť tvoju žijem

Próza pre deti a mládež

  • 1957 – Svrček a mravci
  • 1962 – Mechúrik Košťúrik s kamarátmi
  • 1965 – Petrišorka
  • 1966 – Hodinky, leporelo
  • 1976 – O sýkorke z kokosového domčeka

Výbery z poézie

  • 1955 – Básne
  • 1964 – Dar
  • 1968 – Červený mak
  • 1968 – Komu dám svoju nehu
  • 1993 – Čriepky
  • 1998 – Nepokoj
  • 2003 – Milému

Spomienkové eseje

Preklady diel pre deti a mládež

Iné projekty