Martovský kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martovský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky, Komárno
Obce Nové Zámky, Komoča, Nesvady, Kolárovo, Imeľ, Martovce
začiatok Nové Zámky, Komoča
 - poloha Prosné lúky
 - výška 108 m
 - súradnice 48°22′32″S 21°46′03″V / 48,3756°S 21,7676°V / 48.3756; 21.7676
Ústie Hliník-Martovce
 - poloha Martovce
 - výška 108 m
 - súradnice 47°57′57″S 18°04′17″V / 47,9657°S 18,0715°V / 47.9657; 18.0715
Dĺžka 14,7 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-21-18-45
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Martovský kanál[1] je kanál v regióne Podunajsko, na území obcí Nové Zámky a Komoča v okrese Nové Zámky a obcí Nesvady, Kolárovo, Imeľ, Martovce v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina. Ústi do kanála Hliník-Martovce. Má dĺžku 14,7 km. Rád toku V.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa v 108 m n. m. pri novom, skrátenom, koryte Nitry medzi mestom Nové Zámky a obcou Komoča (preložka so zaústením do Váhu bola vybudovaná v roku 1970) a zároveň na obecnej hranici medzi mestom Nové Zámky a obcou Komoča v poľnohospodárskom extraviláne, na severozápadnom okraji poľa Prosné lúky zo strany Nových Zámkov a na východnom okraji poľa Topoľové zo strany Komoče v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Martovský kanál tečie od začiatku južným smerom po obecnej hranici medzi mestom Nové Zámky a obcou Komoča cez poľnohospodársky extravilán, v 107 m n. m. podteká cestu z mesta Nové Zámky do obce Komoča, v 107 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi mestom Nové Zámky a mestom Nesvady, krátky úsek tečie po tejto obecnej hranici, pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Kolárovo v okrese Komárno a mestom Nesvady, v 107 m n. m. z kolárovskej strany priberá pravostranný prítok Dugovský kanál a o 400 m juhovýchodne pravostranný prítok Kolárovský kanál, tečie južným až juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán mesta Nesvady, v 107 m n. m. priberá pravostranný prítok Behátsky kanál a o niečo južnejšie ľavostranný prítok Malá Aňala, ľavým brehom obmýva pole Pri teplej vode a pravým brehom pole Sakora, ľavým brehom obmýva pole Za Nitrou, pole Imeľský pasienok a pole Morotva na území Nesvád, v 107 m n. m. priberá pravostranný prítok Veľká hriva a o malý úsek ďalší pravostranný prítok Divý kanál, pravým brehom obmýva pole Podzáhradie, v 107 m n. m. opúšťa územie Nesvád a vteká do územia obce Imeľ, preteká južným smerom cez poľnohospodársky extravilán, v 107 m n. m. priberá pravostranný prítok Hornoostrovný kanál, preteká cez pole Ďotva, v 107 m n. m. opúšťa územie obce Imeľ a vteká na územie obce Martovce, ľavým brehom obmýva trvalý trávnatý porast rovnakého názvu Ďotva, pokračuje južným smerom, v 107 m n. m. na území Martoviec priberá pravostranný prítok Dolnoostrovný kanál, ľavým brehom obmýva západnú časť intravilánu Martoviec, v 107 m n. m. ústi do vodného toku – kanála Hliník - Martovce ako jeho ľavostranný prítok. Kanál Hliník - Martovce po 300 m ústi do Starej Nitry ako jej pravostranný prítok. Severný koniec Martovského kanála bol pred rokom 2005 posunutý podľa staršieho dovtedajšieho hydrologického členenia až na územie obce Zemné. Po spresnení hydrologického členenia v roku 2005 bol Martovský kanál skrátený a jeho začiatok bol posunutý na juh k preložke Nitry.[2][3]

Martovský kanál patrí do okresov Nové Zámky (iba malá horná časť toku) a Komárno v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickej oblasti Podunajská nížina v geomorfologickom celku Podunajská rovina.[4][5] Má viacero prítokov.[6]

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný tok Martovský kanál má prítoky:

  1. Dugovský kanál pravostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na obecnej hranici medzi mestom Kolárovo a mestom Nesvady,
  2. Kolárovský kanál pravostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na obecnej hranici medzi mestom Kolárovo a mestom Nesvady,
  3. Behátsky kanál pravostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na území obce Nesvady,
  4. Malá Aňala ľavostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na území obce Nesvady,
  5. Veľká hriva pravostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na území obce Nesvady,
  6. Divý kanál pravostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na území obce Nesvady,
  7. Hornoostrovný kanál pravostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na území obce Imeľ,
  8. Dolnoostrovný kanál pravostranný prítok s ústim v 107 m n. m. na území obce Martovce.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý element dvojslovného názvu Martovský kanál má pôvod v názve obce Martovce, cez ktorú preteká a v ktorej ústi. Z toponyma Martovce, po systémovom utvorení prídavného mena rozšírením o formant -ský a redukciou o hlásky -ce a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok so spevnenými aspoň bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Martovský kanál ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7].

Názov osady, neskôr obce, Martovce, bol motivovaný osobným menom Martin s domáckymi podobami Marto, Martoš (porovnaj Anton, Bartolomej, Blahoslav, Drahomír, Ľubomír, Marián, Miloslav → Antoš, Bartoš, Blahoš, Drahoš, Ľuboš, Maroš, Miloš. Vývoj názvu obce Martovce v dochovaných písomných dokladoch: 1438 Marthos → 1786 Martosch → 1927 Martoš → 1948 Martovce [8][9][10]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978[11]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Martovský kanál je jedinečným hydronymom (december 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-11-28.
  2. ↑ Geografické názvy okresu Nové Zámky A33 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1115/1993 z 27.7.1993. 61 s. S. 12, 13, 26, 27, 47, 50, 53. ISBN 80-85672-06-5.
  3. ↑ Geografické názvy okresu Komárno A20 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-380/1991 z 26.7.1991. 74 s. S. 23, 24, 32, 33, 35, 36, 51-54, 57, 61. ISBN 80-900509-3-X.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-11-29
  5. ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  6. ↑ Priebeh Martovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-11-28]
  7. ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  8. ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517, 2. diel s. S. 240.
  9. ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 184.
  10. ↑ Juraj Hladký. Hydronymia povodia Nitry. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2004. 291 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 80-8082-008-2. S. 132.
  11. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 64. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martovský_kanál&oldid=7740981“