Na oboře

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Na oboře
prírodná pamiatka
Jedna z chránených trávnatých strání
Štát Česko Česko
Región Stredočeský kraj
Okres Okres Mělník
Lokalita Vysoká
(k. ú. Chodeč u Mělníka)
Nadmorská výška 250 - 306 m n. m.
Súradnice 50°25′37″S 14°31′10″V / 50,42694°S 14,51944°V / 50.42694; 14.51944
Rozloha 3,4594 ha
Vznik 19. marec 2001[1]
 - Vyhlásila Správa CHKO Kokořínsko
Správa AOPK ČR Správa CHKO Kokořínsko
Kód AOPK ČR 2114
Česko: Na oboře
Na oboře
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Na oboře
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Na oboře je prírodná pamiatka nachádzajúca sa v katastrálnom území osady Chodeč pri Mělníku (okres Mělník). Prírodná pamiatka je tvorená štyrmi samostatnými, južne orientovanými, trávnatými a krovinatými stráňami.[2] Zaberajú plochu o celkovej výmere 3,46 ha, nachádzajúce sa v nadmorskej výške 250 až 306 m n. m., asi 1 km severne od Chodča (časť obce Vysoká).[2][3] Územie bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku 14. februára 2001[4], pričom vyhlásenie nadobudlo účinnosť 19. marca 2001 [1], a patrí do systému maloplošných chránených vtáčích území CHKO Kokořínsko.[3] Starostlivosť o pamiatku má na starosti taktiež správa CHKO Kokořínsko.[1]

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodná pamiatka Na oboře je zložená zo štyroch nesúvislých, oddelených území.Dve z nich sú lúčneho charakteru a dve (územia najbližšie a najvzdialenejšie od Hornej Zimoře) sú viac zarastené listnatými stromami a kríkmi.[3] Jednotlivé územia sú od seba oddelené listnatými lesmi a ďalšími lúčnymi biotopami, prípadne, v širšom krajinnom kontexte tiež plochami využívanými na účely poľnohospodárskej výroby.[3] Lokalita, kde sa v dnešnej dobe nachádza prírodná pamiatka Na oboře a tiež jej priľahlé okolie je možné nájsť a preskúmať v databáze historického vojenského mapovania, z mapových podkladov však nie je príliš zrejmé, ako sa umiestnenia časom vyvíjali.[5] S ​​istotou však možno povedať, že väčšina miernych údolných svahov bola v minulosti často využívaná na účely pastierstva, pozmenená na terasové políčka či vysadená ovocnými stromami pre účel pestovateľský z dôvodu obohatenia pôd splavenou sprašou.[2]

Pedológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z chránených trávnatých strání

Z komplexu strání sú tri tvorené sprašovými závejmi.[2] V záveji sa vyskytujú sprašové hliny, ktoré nepravidelne obsahujú cicvár, čo je akumulácia uhličitanu vápenatého rôzneho tvaru [6] a jemné vápnité pseudomycélium.[2] Vápnité pseudomycéliá možno v pôde pozorovať vo forme drobných bielych žiliek, ktoré boli vytvorené vyzrážaním uhličitanu vápenatého v jednotlivých póroch pôdy.[6] Na hlbších sprašiach sa vytvorili úrodné stredoeurópske hnedozeme.[7] Len na jedinej stráni, nachádzajúcej sa pri Hornej Zimoři, vystupujú v skalných kulisách od stredne zrnitých, až po hrubozrnné kremenné pieskovce s prachovitoílovitou základnou hmotou.[2]

Jedna z chránených trávnatých strání

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodná pamiatka Na oboře sa nachádza v oblasti minerálno bohatších hornín (sprašové záveje), teda sa tu vyskytujú suché stepné trávniky s dominantnou mrvicou peristou.[3] V týchto trávnikoch rastie množstvo druhov, ktoré sú pre tento typ spoločenstva charakteristické, ako napr. hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), tiež repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a oman vŕbolistý (Inula salicina).[2]

Tiež tu možno nájsť množstvo voľne rozmiestnených druhov stromov a kríkov - trnka obyčajná (Prunus spinosa), slivka domáca (Prunus domestica), svíb krvavý (Cornus sanguinea), agát biely (Robinia pseudoacacia), brest hrabolistý (Ulmus minor), hloh (Crataegus), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) a ďalšie.[3] Na mozaike vzájomne nesúvislých plôch možno nájsť niektoré osobitne chránené rastliny, patriace do zoznamu ohrozených druhov, ako je zvonček bolonský (Campanula bononiensis), horec krížatý (Gentiana Cruciat), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) alebo veternica lesná (Anemone sylvestris).[2][3][7] Tiež sa v tejto lokalite vyskytujú niektoré zo vzácnych rastlín, napr. záraza žltá (Orobanche lutea).[2] Tento zástupca čeľade zárazovité Orobanchaceae je parazitom na rastlinách z čeľade Fabaceae, majúci niekoľko druhov hostiteľov.[8]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z chránených trávnatých strání

Táto chránená lokalita je domovom mnohých teplomilných živočíchov. Medzi najvýznamnejších patrí motýľ modráčik Rebelov (Maculinea Rebeli).[2] Ten je svojím vývojom, poťažmo rozšírením úzko viazaný na výskyt vzácneho horca krížatého (Gentiana Cruciat) a je kriticky ohrozený.[3] Najskôr sa jeho húsenice usídlia v pukoch tejto rastliny, kde prebieha ich vývoj. Potom sa premiestnia do zemných mravenísk, kde konzumujú larvy mravcov.[3] Tento motýľ je v Česku veľmi vzácny a prírodná pamiatka Na oboře patrí k niekoľkým málo lokalitám jeho prirodzeného výskytu.[3]

Na tejto lokalite tiež žijú dva druhy vidlochvosta - ovocný, ktorý sa živí listami tu prítomných ružokvetých drevín (slivka, trnka, hloh) a feniklový, ktorý žije na rastlinách z čeľade mrkvovité.[3] Ďalej na tomto mieste možno nájsť na čierno sfarbenú májku (Meloe rugosus), čo je najmenšia májka v Česku a dospelé jedince možno vidieť skoro na jar či v neskorej jeseni.[3] Všetky chrobáky z čeľade májkovité (Meloidae) prekonávajú od vajíčka k dospelosti veľmi zložitý vývoj [9] a preto boli v Česku všetci príslušníci tejto čeľade zaradení medzi ohrozené druhy.[10] [11] Nie je bez zaujímavosti, že májky v prípade ohrozenia vylučujú tekutinu obsahujúcu jedovatý alkaloid kantaridín,[9] ktorý je pre človeka smrteľný už po požití veľmi malej dávky.[12] Z ďalších, tu sa vyskytujúcich živočíchov môžeme menovať krytohlava (Cryptocephalus hypochoeridis), cikádu lužnú (Cicadetta Montana) a tiež bol tu zaznamenaný výskyt populácie užovky hladkej (Coronella austriaca).[2]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita je ohrozená početnými náletovými druhmi, ako je napr. smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos)

Väčšina miernych údolných svahov bola v minulosti často využívaná na účely pastierstva, pozmenená na terasové políčka či vysadená ovocnými stromami pre účel pestovateľský z dôvodu obohatenia pôd splavenou sprašou.[2] Teda vegetácia a flóra týchto oblastí je z veľkej miery ovplyvnená človekom. Tento vplyv sa prejavil najmä významnou nitrifikáciou polí a následne nadväzujúcich okrajov lesov, svahov početných roklín a najnižších polôh údolia.[2] Táto nitrifikácia má pôvod v umelom prehnojení krajiny dusíkom na účel vyšších výnosov poľnohospodárskych plodín. Táto činnosť má za následok zvýšený výskyt nitrofilných rastlín, napr. pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica) a lipkavca obyčajného (Galium aparine).[2] Ďalej možno považovať za problém nezalesnených lokalít (najmä. nezožatých lúčnych plôch) výrazné šírenie expanzívnych rastlín.[2] Dochádza tu k ohrozeniu lokality vplyvom pozvoľného zarastania náletovými drevinami a bylinami, ktoré možno považovať za konkurenčne silnejšie, ako je smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) alebo trsť obyčajná (Phragmites australis).[3] Týmto procesom je tak pôvodné druhové bohatstvo tejto lokality potlačované.

Manažment ochrany prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným motívom ochrany tejto prírodnej pamiatky je zachovanie pôvodných strání stepného charakteru a na ne viazaných druhov.[3] Starostlivosť o túto prírodnú pamiatku teda spočíva primárne v pravidelnom kosení lúčneho porastu (na každej ploche, každý rok, vždy iba časť [2]) a občasnému odstráneniu vegetácie až na obnaženú pôdu, pretože množstvo tu žijúcich a rastúcich vzácnych druhov živočíchov a rastlín je viazaných na plochy s pravidelne rozrušovaným porastom.[3] Veľmi vhodným, efektívnym a k prírode ohľaduplným spôsobom uskutočňovania tohto manažmentu by bola extenzívna pastva kôz a oviec, pretože tieto zvieratá svojim pohybom prirodzene rozrušujú zapojenú vegetáciu a tým vytvárajú vhodné stanovištia pre druhy , ktoré sú na tieto plochy špecializované.[3] Avšak sa doteraz nenašiel vhodný partner, ktorý by túto časť manažmentu za daných podmienok realizoval.[3] Tiež je veľmi dôležité, s náležitou pravidelnosťou odstraňovať pokosenú organickú hmotu z týchto lokalít, pretože sa tým zabráni jej hromadeniu a tým nežiaducemu poskytovaniu živín pre náletové dreviny a konkurenčne silnejšie byliny.[3] V neposlednom rade je nutné periodicky redukovať agát biely (Robinia pseudoacacia), keďže je nepôvodnou náletovou drevinou a značne utláča všetok okolitý porast.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jedna z chránených trávnatých strání
    Jedna z chránených trávnatých strání
  • Jedna z chránených trávnatých strání
    Jedna z chránených trávnatých strání
  • Prírodná pamiatka Na Oboře je lemovaná nízkymi porastami krovín
    Prírodná pamiatka Na Oboře je lemovaná nízkymi porastami krovín
  • Povinné označenie prírodnej pamiatky malým štátnym znakom
    Povinné označenie prírodnej pamiatky malým štátnym znakom
  • Informačný panel pre návštevníkov so základnými údajmi o lokalite
    Informačný panel pre návštevníkov so základnými údajmi o lokalite

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-07-30]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Kokořínsko, Chránené územia ČR - Stredné Čechy, AOPK ČR, [online]. [Cit. 2016-07-31]. Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s PP Na obore, AOPK ČR, [online]. [Cit. 2016-07-31]. Dostupné online. Archivované 2016-07-04 z originálu. (po česky)
  4. ↑ PP Na obore, BioLib.cz, [cit. 2016-07-31]. . Dostupné online.
  5. ↑ Prezentácia starých mapových diel z územia Čiech, Moravy a Sliezska, Laboratórium geoinformatiky Fakulty životného prostredia Univerzity JE Purkyně v Ústí nad Labem - I. vojenské (Josefské) mapovanie - Čechy, mapový list č.57, [cit. 2016-07-31]. . Dostupné online.
  6. ↑ a b Prof. Dr. Ing. Luboš Borůvka, Základy pedológie a ochrany pôd - klasifikácia, Česká poľnohospodárska univerzita v Prahe [cit. 2016-07-31] Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-07-31]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu.
  7. ↑ a b Plán péče o Chráněnou krajinnou oblast Kokořínsko na období 2011 - 2020, [online]. Mělník: Správa CHKO Kokořínsko, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online.
  8. ↑ Květena ČR, zarazí žltá (Orobanche lutea), [cit. 2016-07-31] . Dostupné online.
  9. ↑ a b Mgr. Branislav Varga. Jedovaté chrobáky sa prebúdzajú. Život v Hlohovci, 2010, čís. 4. Dostupné online [cit. 2016-07-31].
  10. ↑ Portál Informačného systému ochrany prírody - Meloidae [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online. (po česky)
  11. ↑ Portál Informačného systému ochrany prírody - Meloe rugosus [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online. (po česky)
  12. ↑ Kantaridín, nebezpečná viagra stredoveku [online]. vtm.e15.cz, [cit. 2016-07-31]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Na oboře

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Na oboře na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Na_oboře&oldid=7654584“