Novohradská župa (Uhorsko)
| Novohradská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko | |
| Sídlo župy | Balašské Ďarmoty | |
| Rozloha | 4 133 km² | |
| Obyvateľstvo | 261 517 (1910) [1] | |
| - | 191 678 (1880) [2] | |
| Hustota | 63,3 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 22,3 % Maďari 75,6 % Nemci 1,2 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 61,66 % Nemci 2,48 % Slováci 31,12 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,03 % Ostatní 0,7 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 74 % Evanjelické a. v. 20,3 % Reformovaná k. c. 1,9 % Židovské 3,7 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Nógrád County (Kingdom of Hungary) | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
_v2.svg)
Novohradská župa resp. Novohradská stolica resp. Novohradský komitát (iný názov: Novohrad; lat. comitatus Neogradiensis, nem. Komitat Neuburg/Neograd, maď. Nógrád vármegye) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
Novohrad bol pôvodne komitát, stolica a župa v Uhorsku. V súčasnosti je územie bývalej uhorskej župy rozdelené medzi Slovensko a Maďarsko a ako Novohrad sa v oboch štátoch označujú v užšom zmysle len príslušné časti bývalej uhorskej župy na ich území.
Názov župy je odvodený od hradu Novohrad v dnešnom Maďarsku.
Uhorský komitát/stolica/župa
[upraviť | upraviť zdroj]Novohradská stolica susedila s Hontianskou, Zvolenskou, Malohontskou, Gemerskou, (od roku 1803 Gemersko-Malohontskou), Hevešskou a Pešťsko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou stolicou. Rozloha župy v r. 1910 bola 4 133 km².
Centrum
[upraviť | upraviť zdroj]Administratívnym centrom Novohradskej stolice bol hrad Novohrad, správnym centrom stolice boli Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat) (polovica 14. storočia – polovica 16. storočia). Medzi 16. a 18. storočím nemala stolica svoje stále centrum, keďže bola ohrozovaná tureckými nájazdmi a neskôr sa neustálilo. Stoličné zasadnutia prebiehali v mestách Fiľakovo, Lučenec a Sečany. Od 18. storočia bol centrom Lučenec, neskôr striedavo Lučenec a Sečany a od roku 1790 opäť Balašské Ďarmoty.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Novohradský komitát sa vyvinul medzi prvými v Uhorsku, jeho súčasťou spočiatku bol aj Hontiansky komitát, ktorý sa oddelil od Novohradu v 11. storočí. Do konca 13. storočia sa Novohrad zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu. Novohradská stolica (tak ako ostatné stolice) bola od začiatku rozdelená na štyri slúžnovské okresy.
Počas tureckých nájazdov Turci postupne obsadili hrad Novohrad (1544), Szando (1546), Ďarmoty, Sečany, Hollóko (1552), kedy kotrolovali už viac ako tretinu stolice.
Po porážke cisárskeho vojska pri Plášťovciach ovládli polovicu Novohradu. roku 1554 dobyli Fiľakovo a hrad Salgó, r. 1576 Modrý Kameň, Šomošku a Divín – posledné hrady pod kontrolou Uhorska. Turci dobyté územie pripojili k budínskemu pašalíku, v rokoch 1552 – 54 vytvorili tri sandžaky: Fiľakovo, Novohrad a Sečany. Počas tureckej expanzie a okupácie Novohradská stolica síce nezanikla, ale existovala len na malom území a živorila.
Po oslobodení fiľakovského hradu roku 1606 – Žitavský mier (ako výsledok 15-ročnej vojny) cisárskymi vojskami sa Turci postupne stiahli z územia Novohradu, no mierovú zmluvu nedodržali a v rokoch 1663 – 1686 opäť ovládli veľkú časť Novohradu. Turecké panstvo skončilo až po ich porážke pri Budíne roku 1686.[5]
V roku 1918 (potvrdené trianonskou zmluvou r. 1920) sa Novohrad rozdelil medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Župa v Česko-Slovensku ešte krátko existovala do roku 1923, kedy bola včlenená do Zvolenskej veľžupy. Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Novohradu stala súčasťou Maďarska a maďarskej Novohradskej župy, po vojne však boli predvojnové hranice obnovené.
Župani Novohradskej stolice v rokoch 1526 - 1848
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam županov:
- 1514 – 1526 Gašpar Raškaj (padol v Moháčskej bitke)
- 1526 – 1541 Štefan Raškaj
- 1542 – 1544 Ladislav Orság
- 1544 – 1547 post neobsadený
- 1547 – 1552 Štefan Lošonci (zabitý Osmanmi)
- 1552 – 1565 post neobsadený
- 1565 – 1585 Andrej Balaša
- 1585 – 1600 post neobsadený
- 1600 – 1621 Žigmund Forgáč
- 1621 – 1681 Adam Forgáč
- 1682 – 1714 Adam Forgáč junior (rezignoval)
- 1714 – 1735 Ján Adam Forgáč
- 1736 – 1750 František Forgáč
- 1750 – 1751 post neobsadený
- 1751 – 1771 Anton Grasalkovič
- 1771 – 1806 Jozef Juraj Baťáň
- 1806 – 1827 Jozef Brunšvik
- 1828 – 1842 Gabriel Keglevič
- 1843 – 1848 Gedeon Ráday[6]
Národnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Novohrad bol etnicky rozdelený na severnú slovenskú časť a južnú maďarskú časť. Toto rozdelenie sa nezmenilo ani vznikom Česko-Slovenska a Slovenska.
Okresy
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1910 sa Novohrad delil na tieto slúžnovské okresy:
- Balassagyarmat (po slovensky: Balažské Ďarmoty)
- Novohrad, centrum Rétság
- Szirák
- Szécsény (po slovensky: Sečany)
- Fiľakovo, centrum Salgótarján
- Lučenec
- Halič
- Mestá so zriadeným magistrátom:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 91–98.
- ↑ FALLENBÜCHL, Zoltán: Magyarország főispánjai - Die Obergespane Ungarns, 1526 - 1848. Budapest : Argumentum Kiadó, 1994, s. 87.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SITÁR, Tomáš. Osídlenie Novohradskej stolice v stredoveku. 1. vyd. Krná : Miloš Hric; Mesto Lučenec, 2019. 947 s. ISBN 978-80-972112-8-8.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Novohradská župa (Uhorsko)
.png)