Okres (Česko)

Značka oznamujúca motoristom vjazd do okresu Ústí nad Labem

Okresy v Česku sú územné jednotky stredného stupňa, na ktoré sa delí územie štátu s výnimkou Prahy podľa zákona č. 36/1960 Zb. O územnom členení štátu, v znení neskorších zmien. Názov okresu je jedinečný v rámci celého Česka. Od vzniku okresu Jeseník 1. januára 1996 má Česko 76 okresov (hlavné mesto Praha nepatrí do žiadneho z nich).

Okresy sa ďalej delia na obce a vojenské obvody (vojenské újezdy) (ústavnosť existencie vojenských obvodov je však napádaná). Územie niektorých štatutárnych miest (Brno) tvoria samostatné okresy (okres Brno-město) a kým existovali okresné úrady, ich pôsobnosť vykonávali pre svoje územie magistráty týchto miest a orgány samosprávnych častí týchto miest ( § 10 zákona č. 147/2000 Zb.). Praha nie je a nebola okresom a jej územie sa nedelí na okresy, ale na desať očíslovaných obvodov. Praha mala podľa prílohy č. 1 zákona č. 147/2000 Zb. právomoci okresného úradu pre svoje územia, ktorú sčasti prenášala štatútom na orgány svojich obvodov, neskôr vybraných mestských častí.

Číselník okresov je vytváraný a udržiavaný Českým štatistickým úradom; zmeny v okresoch (vznik, zmenu vymedzenia) schvaľuje vláda ČR. Pre zjednodušenie v číselníkoch a databázach ČŠÚ Ministerstva vnútra alebo v ich výstupoch niekedy nie je dôsledne dodržiavaná právna terminológia v súlade so zákonmi.

Do 31. decembra 2007 boli okresy jednotkou NUTS 4, od 1. januára 2008 bola v rámci Európskej únie táto úroveň prevedená do sústavy LAU, okresy sú teda jednotkou úrovne LAU 1.

Okresné úrady na území Česka ukončili svoju činnosť 31. decembra 2002 v rámci druhej fázy reformy územnej správy. Obvody bývalých okresov aj po 1. januári 2003 zostali zachované pre potreby súdov, polície, archívov, úradov práce atď. Ďalej sa využívajú ako štatistická jednotka, niekedy aj ako rozlišovací údaj k názvu obce a niektorých neštátnych organizácií.

Obvody úrady práce, okresnej správy sociálneho zabezpečenia sú zachované v plnom rozsahu. Pozemkové úrady ich využívajú len v tom rozsahu, ako boli vymedzené k 1.1.2000. Okrem týchto zvyškov štátnej správy na okresnej úrovni hrajú okresy aj naďalej úlohu pre fungovanie profesijnej samosprávy, konkrétne pre okresné združenia lekárov, stomatológov, lekárnikov a veterinárnych lekárov. Systém súdov a prokuratúry síce zachoval usporiadanie vychádzajúce z doterajších krajov a okresov a ich sídiel aj názvy "krajský" a "okresný", ale súdne obvody týchto súdov boli redefinované špeciálnym zákonom a časom sa od nich vymedzenie okresov podľa zákona o územnom členení štátu odklonilo.

Kompetencie okresných úradov prevzali sčasti krajské úrady a sčasti obecné úrady obcí s rozšírenou pôsobnosťou štátnej správy, ktorých správne obvody sú spravidla o niečo menšie ako okresy a v niektorých prípadoch presahovali aj cez hranice okresov. Tento stav nastal pri 152 obciach a narušil tak skladobnosť územného členenia štátu. Bolo rozhodnuté v rámci reformy územnej správy skladobnosť na týchto úrovniach dosiahnuť, hoci k faktickému výkonu pôsobností to nie je nevyhnutné. Čiastočne sa podarilo realizovať tento krok zmenou okresnej príslušnosti 119 obcí vydaním vyhlášky číslo 513/2006 Zb., Ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007. Výnimkou je doteraz 33 obcí patriacich do správnych obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou Český Brod (4 obce ležia v okrese Nymburk), Jihlava (1 obec leží v okrese Havlíčkův Brod), Stod (9 obcí leží v okrese Domažlice), Tanvald (1 obec leží v okrese Semily), Turnov (13 obcí leží v okrese Liberec a 3 obce ležia v okrese Jablonec nad Nisou) a Valašské Klobouky (2 obce ležia v okrese Vsetín).

História

Okresné hajtmanstvá k roku 1900

Okresy vznikli ako základná správna jednotka v roku 1850 na základe cisárskeho nariadenia z roku 1849 ako náhrada za pôvodné panstvá. V Česko-Slovensku až do 31. decembra 1948 existovali dvojaké okresy. Boli to jednak okresné hajtmanstvá (administratívne okresy) s okresným úradom, ako správnym orgánom, a ďalej potom okresy súdne, čo boli územné obvody okresných súdov. Okresy s rôznymi kompetenciami existujú aj v ďalších následníckych štátoch Rakúsko-Uhorska.

Po vzniku Česko-Slovenska sa okresné hajtmanstvá začali označovať ako okresy politické a ešte neskôr ako správne okresy. Od roku 1850 prebehol rad reforiem, kedy sa menil celkový počet i rozsah okresov. Od 1. februára 1949 do 31. decembra 2002 potom bola organizácia štátnej správy a súdov spojená.

V Česku ešte pred zánikom Česko-Slovenska transformoval zákon ČNR č. 425/1990 Zb. Okresné národné výbory s účinnosťou odo dňa obecných volieb v roku 1990 na okresné úrady. Tým okresy prišli o priamo volené zastupiteľské zbory. Tie boli nahradené okresnými zhromaždeniami (v zákone použitá legislatívna skratka zhromaždenie). Do okresného zhromaždenia volili obecné zastupiteľstvá svojich zástupcov. Okresné zhromaždenia boli zrušené s koncom roka 2000, s koncom roka 2002 boli potom zrušené aj okresné úrady. Zákon č. 147/2000 Zb., O okresných úradoch, v § 44 stanovil: "Platnosť tohto zákona sa končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynú dva roky od konania prvých volieb do zastupiteľstiev krajov."

Zmeny

V roku 1900 bolo v českých krajinách 133 okresov. Z toho:

• V Českom kráľovstve 92 okresov: Aš, Benešov, Blatná, Broumov, Budějovice, Čáslav, Česká Lípa, Český Brod, Děčín, Domažlice, Dubá, Dvůr Králové, Frýdlant, Horsovsky Tyn, Hořovice, Hradec Králové, Cheb, Chomutov, Chotěboř, Chrudim, Jablonec nad Nisou, Jablonné, Jáchymov, Jičín, Jilemnice, Jindřichův Hradec, Kadaň, Kaplice, Karlín, Karlovy Vary, Klatovy, Kolín, Kralovice, Královské Vinohrady, Kraslice, Krumlov, Kutná Hora, Lanškroun, Ledeč, Liberec, Litoměřice, Litomyšl, Loket, Louny, Mariánské Lázně, Mělník, Milevsko, Mladá Boleslav, Mnichovo Hradiště, Most, Náchod, Nemecký Brod, Nová Paka, Nové Mesto nad Metují, Nový Bydžov, Pardubice, Pelhřimov, Písek, Planá, Plzeň, Podbořany, Poděbrady, Polička, Prachatice, Přeštice, Příbram, Rakovník, Rokycany, Roudnice, Rumburk, Rychnov nad Kněžnou, Sedlčany, Semily, Slaný, Smíchov, Strakonice, Striebro, Sušice, Tábor, Tachov, Teplá, Teplice, Trutnov, Třeboň, Turnov, Týn nad vltavou, Ústí, Vrchlabí, Vysoké Mýto, Žamberk, Žatec, Žlutice;
• V Moravskom markgrófstve 33 okresov: Boskovice, Brno, Dačice, Hodonín, Holešov, Hranice, Hustopeče, Jihlava, Kroměříž, Krumlov, Kyjov, Litovel, Mikulov, Místek, Moravská Třebová, Moravské Budějovice, Nové Mesto, Nový Jičín, Olomouc, Prostějov, Přerov, Rýmařov, Šternberk, Šumperk, Tišnov, Trebišov, Uherské Hradiště, Uherský Brod, Valašské Meziříčí, Velké Meziříčí, Vyškov, Zábřeh, Znojmo;
• Vo Vojvodstve Sliezskom bolo 8 okresov: Bílovec, Bílsko, Bruntál, Fryštát, Frývaldov, Krnov, Opava, Tešín.

Po Mníchovskej dohode boli politické okresy (nem. Politischer Bezirk) v Sudetoch pripojené k Nemecku premenované na zemské okresy (nem. Landkreis). Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava boli politické okresy (nem. Politischer Bezirk) v protektoráte premenované na okresy (nem. Bezirk).

Dekrét prezidenta republiky č. 121/1945, o územnej organizácii správy, vykonávanej národnými výbormi, obnovil zeme a okresy do stavu k 29. septembru 1938, ale súčasne zaviedol zmeny. Zaviedol štatutárne mestá Praha, Liberec, Plzeň, Brno, Olomouc, Opava a Moravská Ostrava, ktoré boli vyňaté z priľahlých okresov, ale ich miestne národné výbory (miestna správna komisia) plnili zároveň funkciu okresného národného výboru pre tieto okresy. Zároveň boli novo stanovené štatutárne mestá rozšírené o rad priľahlých obcí. Zriadený bol nový okres Praha-venkov-jih v obvode doterajšieho súdneho okresu Zbraslav, zvyšná časť okresu Praha-venkov bola premenovaná na okres Praha-venkov-sever. Správny okres liberecký bol premenovaný na Liberec-venkov, plzeňský na Plzeň-venkov a opavský na Opava-venkov. Z královédvorského správneho okresu bolo vyčlenené územie súdneho okresu jaroměřského ako nový správny okres Jaroměřský. Zvyšok frýdeckého správneho okresu, ktorý nebol pripojený k Moravskej Ostrave, bol zlúčený so správnym okresom místeckým do nového správneho okresu místeckého. Moravskoostravský správny okres bol zrušený, tri zvyšné obce nepripojené k Moravskej Ostrave boli pripojené do místeckého okresu. Sídlo okresu z Nového Města nad Metují bolo prenesené do Dobrušky, z Lanškrouna do Ústí nad Orlicí a z Přísečnice do Vejprt. Obnovené boli takisto predvojnové expozitúry správnych okresov, pričom boli zriadené nové expozitúry: semilského okresu v Železnom Brode, ústeckoorlického v Lanškroune, dobrušského v Novom Měste nad Metují a píseckého vo Vodňanoch. Vláde dal zákon splnomocnenie nariadením zlučovať a rozlučovať okresy a meniť ich obvody aj sídla i prideľovať a odoberať právo štatútu štatutárnym mestám.

Vládne nariadenie č. 63/1946 Zb. zaviedlo okres Nové Město nad Metují, vyhláška ministra vnútra 88/1946 Zb. preniesla dočasne na okresný národný výbor Nové Město nad Metují tiež pôsobnosť pre okres Dobruška. Vládne nariadenie č. 230/1946 Zb. zaviedlo okres Lanškroun.

Počet okresov bol 154 (110 v českej zemi a 44 v Moravskosliezskej). Vládne nariadenie č. 3/1949 Zb., O územnej organizácii okresov v českých krajinách, v súvislosti s prispôsobovaním okresných hraníc novým krajským hraniciam zaviedlo ďalšie zmeny a zvýšilo tak počet okresov na 179, čím zároveň došlo k zjednoteniu súdnych okresov so správnymi:

• V kraji Pražskom boli novo zriadené okresy Dobříš, Nové Strašecí, Praha-východ, Praha-západ a Votice. Okres Praha-venkov-juh bol premenovaný na Praha-juh a okres Praha-venkov-sever na Praha-sever. Bol zrušený okres Jílové. (Výsledný počet okresov 26.)
• V kraji českobudejovickom boli novo zriadené okresy Soběslav, Trhové Sviny, Vimperk a Vodňany. (Výsledný počet okresov 15.)
• V kraji Plzeňskom boli novo zriadené okresy Blovice, Horažďovice a Stod. Okres Kralovice bol so zmenou sídla premenovaný na okres Plasy, okres Plzeň-venkov na okres Plzeň a niekoľko obcí z neho bolo pripojených priamo k Plzni. (Výsledný počet okresov 14.)
• V kraji Karlovarskom bolo sídlo okresu Teplá prenesené z Mesta Teplá do Toužimi a okres premenovaný na okres Toužim. Zrušené boli okresy Loket, Nejdek, Planá, Vejprty a Žlutice. (Výsledný počet okresov 9.)
• V kraji Ústeckom boli novo zriadené okresy Horní Litvínov a Lovosice (Výsledný počet okresov 13.)
• V kraji Libereckom bol novo zriadený okres Nový Bor, okres Dubá bol zmenený na okres Doksy, okres Liberec-venkov premenovaný na okres Liberec, okresy Šluknov a Varnsdorf boli zlúčené s okresom Rumburk a bol zrušený okres Jablonné v Podještědí. (Výsledný počet okresov 11.)
• V kraji Hradeckom bol okres Nové Město nad Metují zlúčený s okresom Dobruška. (Výsledný počet okresov 14.)
• V kraji Pardubickom boli novo zriadené okresy Hlinsko, Holice a Přelouč. (Výsledný počet okresov 12.)
• V kraji Jihlavskom boli novo zriadené okresy Pacov a Třešť, okres Nové Město na Morave bol zmenený na okres Žďár. (Výsledný počet okresov 13.)
• V kraji Brnianskom boli novo zriadené okresy Blansko, Břeclav, Bučovice, Bystřice nad Pernštejnem, Rosice, Slavkov, Svitavy, Veľká Bíteš a Židlochovice, okres Brno-venkov bol premenovaný na okres Brno. (Výsledný počet okresov 18.)
• V kraji Olomouckom bol novo zriadený okres Kojetín, okres Olomouc-venkov bol premenovaný na okres Olomouc, bol zrušený okres Moravský Beroun (Výsledný počet okresov 12.)
• V kraji Gottwaldovskom boli novo zriadené okresy Valašské Klobouky a Veselí nad Moravou (Výsledný počet okresov 11.)
• V kraji Ostravskom boli novo zriadené okresy Frenštát pod Radhoštěm, Ostrava a Vítkov, okres Opava-venkov bol premenovaný na okres Opava (Výsledný počet okresov 11.)

Zákonom č. 142/1949 Zb. bola zrušená kategória štatutárnych miest, v Liberci, Olomouci a Plzni boli zriadené jednotné národné výbory, ktoré plnili zároveň úlohu mestského i okresného národného výboru. Postavenie Prahy upravil osobitný zákon č. 76/1949 Zb. a zákon č. 79/1949 Zb. rozdelil Prahu na 16 obvodov.

Podľa vládneho nariadenia č. 139/1949 Zb. bola zmenená štruktúra okresných národných výborov podľa vzoru krajských. Nositeľom verejnej moci bolo plénum NV, výkonnými orgánmi rada, predseda, referenti (volení z členov pléna) a komisie. Pre vedenie úradu (zamestnancov) bol radou určený z radov zamestnancov tajomník, ktorého výber podliehal schváleniu ministerstva vnútra. V 50. rokoch boli prijaté zákony, ktoré upravovali postavenie a organizáciu národných výborov, roku 1954 boli prvé voľby, v ktorých voliči mohli voliť len jednotnú kandidátku Národného frontu.

Po zrušení okresných úradov a rozdelení ich pôsobnosti medzi kraje a obce s rozšírenou pôsobnosťou niektoré obvody obcí s rozšírenou pôsobnosťou zasahovali do viacerých okresov (aj keď len v rámci jedného kraja v Česku); celkom 152 obcí tak spadalo do obvodu ORP mimo svoj okres. Vyhláška Ministerstva vnútra 513/2006 Zb., Ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007, zmenila hranice okresov presunutím 119 z týchto obcí; po tejto zmene zostalo 33 obcí, ktoré spadali do správnych obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou mimo svoj okres. Týkalo sa to ORP Český Brod (4 obce ležia v okrese Nymburk), Jihlava (1 obec leží v okrese Havlíčkův Brod), Stod (9 obcí leží v okrese Domažlice), Tanvald (1 obec leží v okrese Semily), Turnov (13 obcí leží v okrese Liberec a 3 v okrese Jablonec nad Nisou) a Valašské Klobouky (2 obce ležia v okrese Vsetín).

Okresy podľa územných krajov

Okresy v krajoch územného členenia štátu

Kraje a okresy ako územné jednotky zaviedol s účinnosťou od 11. apríla 1960 Zákon o územnom členení štátu č. 36/1960 Zb. Počet okresov sa znížil zo 180 na 76. Neskôr bol tento zákon zmenený zákonmi o národných výboroch č. 69/1967 Zb. § 79 (rozdelenie okresu Košice na Košice-mesto a -vidiek), 29/1968 Zb. (Osobitný štatút Bratislavy), 175/1968 Zb. (Osobitný štatút pre Brno), 40/1969 Zb. (Ostrava), 41/1969 Zb. (Plzeň), 71/1969 Zb. (Členenie Slovenska), 126/1971 Zb. (Brno, Ostrava a Plzeň sa mení na okresy), 248/1990 Zb. (Okres Gottwaldov premenovaný na okres Zlín), 425/1990 Zb. (Zriadenie okresných úradov), 108/1995 Zb. (Zriadený okres Jeseník), 132/2000 Zb. (Zmeny kompetencií v súvislosti s reformou) a 320/2002 Zb. (Zrušenie okresných úradov, Čl. CXIV: do zákona o územnom členení štátu pridaný § 1a zmocňujúci ministerstvo vnútra stanoviť územie okresov vyčlenením z obcí a voj. obvodov).

Územie okresov na základe tohto splnomocnenia znovu definovala vyhláška Ministerstva vnútra o stanovení územia okresov Českej republiky a územia obvodov hlavného mesta Prahy č. 564/2002 Zb. Ďalšie vyhláška č. 513/2006 Zb. Zmenila územie väčšiny okresov s účinnosťou od 1. januára 2007 tak, aby sa prispôsobilo hraniciam správnych obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou.

Praha podľa § 2 zákona o územnom členení štátu č. 36/1960 Zb.^{[nefunkčný odkaz]} Tvorí samostatnú územnú jednotku (ktorá tak nie je okresom ani krajom, aj keď tomu bola z niektorých hľadísk postavená na roveň) a delí sa na desať obvodov.

Stredočeský kraj Benešov Beroun Kladno Kolín Kutná Hora Mělník Mladá Boleslav Nymburk Praha-východ Praha-západ Příbram Rakovník

Juhočeský kraj (1960) České Budějovice Český Krumlov Jindřichův Hradec Pelhřimov Písek Prachatice Strakonice Tábor

Západočeský kraj Domažlice Cheb Karlovy Vary Klatovy Plzeň-jih Plzeň-město Plzeň-sever Rokycany Sokolov Tachov

Severočeský kraj Česká Lípa Děčín Chomutov Jablonec nad Nisou Liberec Litoměřice Louny Most Teplice Ústí nad Labem

Východočeský kraj Havlíčkův Brod Hradec Králové Chrudim Jičín Náchod Pardubice Rychnov nad Kněžnou Semily Svitavy Trutnov Ústí nad Orlicí

Juhomoravský kraj (1960) Blansko Brno-město Brno-venkov Břeclav Hodonín Jihlava Kroměříž Prostějov Třebíč Uherské Hradiště Vyškov Zlín Znojmo Žďár nad Sázavou

Severomoravský kraj

• Bruntál
• Frýdek-Místek
• Jeseník
• Karviná
• Nový Jičín
• Olomouc
• Opava
• Ostrava-město
• Přerov
• Šumperk
• Vsetín

Okresy podľa samosprávnych krajov

Okresy v samosprávnych krajoch

Ústavný zákon č. 347/1997 Zb., O vytvorení vyšších územných samosprávnych celkov a o zmene ústavného zákona Českej národnej rady č. 1/1993 Zb., Ústava Českej republiky, stanovil názvy vyšších územných samosprávnych celkov (krajov) a vymedzil ich stanovením okresov (územie okresov bolo neskôr definované vykonávacím predpisom k zákonu č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu – vyhláškou č. 564/2002 Zb., o stanovení územia okresov Českej republiky a územia obvodov hlavného mesta Prahy). Novelizujícím ústavným zákonom č. 176/2001 Zb. boli štyri kraje premenované.

Hlavné mesto Praha

Hlavné mesto Praha je ústavným zákonom č. 347/1997 Zb. tiež menované vyšším územným samosprávnym celkom. Na hlavné mesto Prahu sa nevzťahuje Zákon o krajoch, Prahe priznáva postavenie a právomoci obce a zároveň kraja zákon č. 131/2000 Zb., O hlavnom meste Prahe, v platnom znení.

Podľa zákona 147/2000 Zb., O okresných úradoch, hlavné mesto Praha plnilo v plnom rozsahu aj funkcie okresného úradu, hoci okresom nie je a nebolo a na okresy sa nečlení. Na úroveň okresných súdov sú ako súdy prvého stupňa postavené obvodné súdy.

Stredočeský kraj Benešov Beroun Kladno Kolín Kutná Hora Mělník Mladá Boleslav Nymburk Praha-východ Praha-západ Příbram Rakovník

Juhočeský kraj České Budějovice Český Krumlov Jindřichův Hradec Písek Prachatice Strakonice Tábor

Plzenský kraj Domažlice Klatovy Plzeň-jih Plzeň-město Plzeň-sever Rokycany Tachov

Karlovarský kraj Cheb Karlove Vary Sokolov

Ústecký kraj Děčín Chomutov Litoměřice Louny Most Teplice Ústí nad Labem

Liberecký kraj Česká Lípa Jablonec nad Nisou Liberec Semily

Královohradecký kraj Hradec Králové Jičín Náchod Rychnov nad Kněžnou Trutnov

Pardubický kraj Chrudim Pardubice Svitavy Ústí nad Orlicí

Kraj Vysočina Havlíčkův Brod Jihlava Pelhřimov Třebíč Žďár nad Sázavou

Juhomoravský kraj Blansko Brno-město Brno-venkov Břeclav Hodonín Vyškov Znojmo

Olomoucký kraj Jeseník Olomouc Prostějov Přerov Šumperk

Moravsko-sliezsky kraj Bruntál Frýdek-Místek Karviná Nový Jičín Opava Ostrava-město

Zlínsky kraj

• Kroměříž
• Uherské Hradiště
• Vsetín
• Zlín

Odkazy

Pozri aj

• Zoznam okresov v Česku
• Administratívne členenie Česka
• Kraje v Česku
• Kraj
• NUTS
• Mikroregión
• Región
• Mezoregión
• Makroregión
• Okresný úrad
• Okresné zhromaždenie
• Okresný národný výbor

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Okres (Česko)

Externé odkazy

• Územné reformy v Česku v rokoch 1848 - 2000
• NUTS^{[nefunkčný odkaz]}
• Turistické regióny^{[nefunkčný odkaz]}

Právne predpisy

• Čiastka 15/1960 Zbierky zákonov s pôvodným znením zákona č. 36/1960 Zb. O územnom členení štátu
• Zákon č. 36/1960 Zb. Archivované 2013-03-09 na Wayback Machine, O územnom členení štátu, v aktuálne účinnom znení
• Zákon č. 425/1990 Zb., O okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a o niektorých ďalších opatreniach s tým súvisiacich
• Zákon č. 147/2000 Zb., O okresných úradoch (zákon obsahuje v § 44 aj ustanovenia o zrušení okresných úradov)
• Zákon č. 320/2002 Zb., O zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s ukončením činnosti okresných úradov
• Čiastka 114/1997 Zbierky zákonov s pôvodným znením zákona č. 347/1997 Zb., O vytvorení vyšších územných samosprávnych celkov..., s pôvodnými názvami neskôr premenovaných krajov
• Ústavný zákon č. 347/1997 Zb., Archivované 2013-03-09 na Wayback Machine O vytvorení vyšších územných samosprávnych celkov a o zmene ústavného zákona Českej národnej rady č. 1/1993 Zb., Ústava Českej republiky, v aktuálne účinnom znení
• Ústavný zákon č. 176/2001 Zb. Archivované 2013-03-09 na Wayback Machine, Premenovanie štyroch krajov
• Zákon č. 129/2000 Zb. Archivované 2013-03-09 na Wayback Machine, O krajoch (krajské zriadenie)
• Zákon č. 130/2000 Zb. Archivované 2013-03-09 na Wayback Machine, O voľbách do zastupiteľstiev krajov...
• Zákon č. 131/2000 Zb. Archivované 2013-03-09 na Wayback Machine, O hlavnom meste Prahe
• Vyhláška č. 564/2002 Zb. Archivované 2013-03-09 na Wayback Machine, O stanovení územia okresov Českej republiky a územia obvodov Prahy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Okresy v Česku na českej Wikipédii.