Ostrovany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 21:53, 3. september 2013, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (wl. disambig (obec, región), drob.)
Ostrovany
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Hornotorysský
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°03′45″S 21°06′52″V / 49,062500°S 21,114444°V / 49.062500; 21.114444
Rozloha 5,85 km² (585 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 462 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 420,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1248
Starosta Ing. Cyril Revák[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 082 22 (pošta Šarišské Michaľany)
ŠÚJ 524981
EČV (do r. 2022) SB
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
082 22 Ostrovany 60
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0514521508
Fax 0514892232
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ostrovany
Webová stránka: ostrovany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ostrovanyobec na Slovensku v okrese Sabinov.

Ostrovany ležia v šarišskom podoli na terase rieky Torysa v blízkosti okresného mesta Sabinov. Je to archeologická lokalita európskeho významu.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248 ako časť panstva hradu Šariš. Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Od roku 1399 sa obec stala zemianskym majetkom, keď kráľ Žigmund daroval obec Petrovi zo Stretavy. Ostrovany vlastnili jeho potomkovia ešte aj v prvej polovici 16. storočia. V druhej polovici tohto storočia boli vlastníkmi obce najmä zemania z Bertotoviec, Kalnišťa a Šemše. Poslednými zemanmi boli Bánóovci, ktorí okrem pozemkov vlastnili aj kaštieľ v rokokovom slohu z polovice 18. storočia a kuriálny dom (kúria). Kaštieľ bol upravovaný v prvej tretine 19. storočia. Zaujímavosťou je aj dendrologický park (10ha) so vzácnymi drevinami založený touto rodinou v roku 1858, ktorý je tiež zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Táto kultúrna pamiatka bola v rámci reštitúcií (ako aj ostatný majetok) roku 1993 vrátená pôvodným majiteľom a v súčasnosti je značne zanedbaná. Chotár obce bol nepretržite osídlený od obdobia neolitu, o čom svedčia archeologické nálezy z tejto doby a nálezy z eneolitu, bronzovej a hallštattskej doby, kniežacie hroby z rímskej doby a slovanské sídliskové nálezy.

Kostol

Dominantnou stavbou dediny je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v románskom slohu už po založení obce. Neskôr v roku 1530 nadobudol aj prvky renesančnej stavby a v roku 1741 aj niektoré barokové znaky kostola. Po požiari v roku 1851 sa výrazne zmenila veža (do takého tvaru, aký je v súčasnej dobe) a kostol dostal aj klasicistické prvky. Dostavba s rozšírením niektorých častí sa udiala v roku 1992. V roku 1920 bol pri kostole postavený pomník venovaný padlým vojakom-občanom prvej svetovej vojny.

Kostol sv.Kozmu a Damiána

Kostol je zasvätený dvom svätcom - Kozmovi a Damiánovi. Patróni obce a kostola majú sviatok 26. septembra.

V Budapešti v múzeu umeleckých predmetov Szépmüvészeti sa nachádza gotická socha Panny Márie z čias okolo roku 1480 z rímskokatolíckeho kostola z obce.

Socha sv.Floriána na kostolnej veži

Názov

Ostrovjany (Osztropataka = Ostrovpataka) maďarské meno Osztópataka (Ostópataka). Osztó = deliaci, patak = potok „deliaci potok“. Obec Ostrovany mala počas svojho vývoja viacero názvov:

  • 1248Osztropotoka
  • 1399 Ostropotak
  • 1773 Ostrowjany
  • 1786 Osstrawjani
  • 1920 Ostrovany
  • 1927 Ostroviany
  • 1948 Ostrovany – ostroviansky, Ostrovanec, -ianka

Zaujímavosti

Zaujímavosťou je, že v našej lokalite žili Vandali. Bol to germánsky kmeň, ktorý sídlil od konca 2. stor. n. l. aj na východnom Slovensku (Zemplín, Cejkov, Ostrovany). Začiatkom 5. stor. n. l. prenikli na rímske územie. Roku 534 boli presídlení do oblastí Byzantskej ríše, splynuli s ostatným obyvateľstvom a prestali existovať ako samostatný kmeň.

6. septembra 1939 o 8 hod. a 5 min. preletelo nad Ostrovianami poľské lietadlo hornokrýdly jednoplošník s trojčlennou posádkou s poľským označením. Lietadlo bolo zostrelené slovenským strelcom a začalo horieť už v povetrí. Spadlo blízko stodoly ostrovianskeho veľkostatkára.

13.8.2000 štyridsať minútová prietrž mračien spôsobila škodu na obecnom majetku vo výške šestotisíc korún. Strhlo 50 metrov obecného kanálu, bola podmytá obecná komunikácia o dĺžke 600 metrov, 200 metrov štátnej cesty, zatopené pivnice rodinných domov a studne, zničené základy jednej prístavby k rodinnému domu.

V heslách:

  • od roku 1954 – autobusové spojenie Ostrovany – Sabinov
  • v roku 1954 – založený futbalový klub „Sokol“ (ihrisko na pasienkoch pri Toryse)
  • v roku 1955 – „Sokol“ súťaží s väčšími obcami
  • v roku 1957 – „Sokol“ posilnený futbalistami z Medzian
  • v roku 1957 – zriadená osobitná trieda pre zanedbané cigánske deti
  • koniec roka 1959 – zánik „Sokola“
  • 17. marec 1960 – autobusové spojenie Ostrovany – Prešov (5x za deň tam/späť)
  • v roku 1970 – namontované výbojkové osvetlenie
  • úprava „úvozku“
  • Ostrovany dostali nový premietací stroj MEOPTON 2
  • v roku 1974 – výstavba lávky cez Torysu

Erb

Vznik erbov siaha do ranného stredoveku, do krajín západnej Európy. Erby slúžili na odlíšenie jednotlivých rytierov v boji. Tomuto praktickému účelu bola a dodnes je podriadená aj tvorba a vzhľad erbov. Základom erbu je štít, vychádzajúci zo stredovekých vojenských štítov a na ňom umiestnené znamenie, ktoré má byť jednoduché, dobre viditeľné a ľahko identifikovateľné. Na základe týchto požiadaviek bola vyvinutá náuka o tvorbe a štúdií erbov – heraldika.

Pri výbere znamenia obce na erb sa má vychádzať zo symboliky života ľudí danej lokality. Ak má obec históriou zachytenú symboliku, musí vychádzať z nej. Návrh novej symboliky by tak neprešiel heraldickou komisiou MV SR. Našej obci sa zachovali dve pečatidlá, a to z roku 1786, ktorého stred vypĺňa symbol obce – kôň a z roku 1868, na ktorom bol symbolom obce stojací vôl na pažiti (obce zvykli meniť svoje znamenie). Znamením obce sa teda stáva stojací kôň na zelenej pažiti.

V súčasnosti sú erb, vlajka a pečať obce najvýznamnejšie symboly obce. Erb obce – stojací strieborný (biely) kôň v modrom poli na zelenej pažiti. Vlajka obce – je ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky a pomerom strán 2:3. Jej farebnosť: modrá, biela a zelená. Pečať obce – je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom Obec Ostrovany.

Základná charakteristika

  • Prvá písomná zmienka: 1248
  • Nadmorská výška stredu obce: 310m
  • Rozloha katastra: 650ha
Štruktúra pôdneho fondu
  • Poľnohospodárska pôda: 357ha
  • Nepoľnohospodárska pôda: 243ha
  • Počet obyvateľov k 31.12.2004: 1587
  • Podiel muži/ženy: 801/786
  • Priemerný vek M/Ž: 25,4/26,3
Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov
Rok / Počet obyvateľov
  • 1930 413
  • 1940 470
  • 1948 543
  • 1961 774
  • 1970 1002
  • 1980 1064
  • 1991 1166
  • 2001 1500
  • 2004 1587
Pôdny fond v roku 2004
  • Celková výmera: 650ha
  • Intravilán: 73ha
  • Extravilán: 577ha
  • Orná pôda: 270ha
  • Lúky: 67ha
  • Záhrady: 16ha
  • Ovocné sady: 4ha
  • Lesy: 166ha
  • Vodné plochy: 9ha
  • Zastavaná plocha: 33ha
  • Ostatná plocha: 85ha
Organizačná štruktúra ekonomiky k 31.12.2004
  • Subjekty spolu: 3
  • Právnické osoby: 3
  • Z toho ziskové: 3

Z toho:

  • Spoločnosti s r.o.: 0
  • Družstvá: 2
  • Neziskové združenia: 3
  • Fyzické osoby: 0
  • Živností: 0
  • Slobodné zamestnania: 0
  • Súkromne hospodáriaci roľníci: 0
Veková štruktúra

Stav k 31.12.2004:

  • 0 – 2 roky ........ 103
  • 3 – 5 rokov ...... 173
  • 6 – 14 rokov ..... 303
  • 15 – 17 rokov ... 112
  • 18 – 85 rokov ... 890
  • 85 a viac rokov ... 6
Národnostná štruktúra
  • Slovenská 876
  • Maďarská 7
  • Rómska 659
  • Ukrajinská 1
  • Česká 1
Nezamestnanosť
  • Evidovaní nezamestnaní k 31.12.2004: 387
  • Z toho M/Ž: 228/159
  • Z toho Rómovia: 321
Občianska a technická vybavenosť
  • Počet domov: 203
  • Obývané: 168
  • Neobývané: 35
  • Počet bytov: 2
  • Z toho vo vlastníctve obce: 2
  • Verejný vodovod - dĺžka: 0
  • Podiel % zásob. Vodou: 0
  • Kanalizačná sieť – dĺžka: 5000 bm
  • Podiel obyvateľov napojených na kanalizačnú sieť: 40%
  • Rozvodná sieť plynu – dĺžka: 4200 bm
  • Podiel obyvateľov napojených na rozvodnú sieť: 38%
  • Telefónne stanice: ST, Eurotel, Orange
  • Miestne komunikácie – dĺžka: 2800 bm
  • Chodníky - dĺžka: 2270 bm
  • Mosty: 1
  • Verejná zeleň: 1,5 ha
  • Z toho parková: 1,2 ha
Dopravná dostupnosť
  • Počet zastávok SAD: 2
  • Verejné osvetlenie - počet: 52
Kultúra, náboženstvo, šport
  • Knižnica: 1
  • Počet členov: 125
  • Kostol: 1
  • Pamiatkové objekty: 2
  • Architektonické zvláštnosti: 0
  • Ihriská: 3
  • Volejbalové: 1
  • Futbalové: 2
  • Štadióny: 0
  • Tenisový kurt: 1
Školy, kluby, zariadenia
  • Materské školy: 1
  • Počet tried: 2
  • Počet detí: 41
  • Počet učiteľov: 4
Špeciálna základná škola
  • Počet tried: 6
  • Počet detí: 105
  • Počet učiteľov: 14
  • Kluby: 0
  • Cestovný ruch
  • Cyklotrasy: 0
  • Značkové chodníky: 0
Tradičné podujatia a aktivity
  • Karneval
  • Deň matiek, Deň detí
  • Maloobchodná sieť
  • Predajne: 4
  • Z toho rozličný tovar: 3
  • Mäsiareň: 1
  • Pohostinstvá: 1
Kontaktné údaje
  • Adresa: Obecný úrad Ostrovany
  • Tel./fax: 051 4521 508
  • E-mail: obec.ostrovany@stonline.sk

Rodáci

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrovany
Panoráma Ostrovian
Panoráma Ostrovian