Osturňa

Osturňa
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský
Okres	Kežmarok
Región	Zamagurie
Nadmorská výška	640−840 m n. m.
Rozloha	41,28 km² (4 128 ha)
Obyvateľstvo	280 (31. 12. 2023)
Hustota	6,78 obyv./km²
Starosta	Kristína Gregoričková
PSČ	059 79
ŠÚJ	523771
EČV (do r. 2022)	KK
Adresa obecného úradu	Osturňa 153
E-mailová adresa	obecosturna@stonline.sk
Telefón	052/489 41 28
Fax	052/489 41 28
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Osturňa
Webová stránka: osturna.obce.info
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Osturňa je obec na Slovensku v okrese Kežmarok.

Obec sa nachádza v nadmorskej výške od 600 do 900 m. n. m. v SZ časti pohoria Spišská Magura. V južnej časti katastra dosahujú hrebene Magury okolo 1200 m.n.m.. Leží na hranici s poľskou republikou, v susedstve obcí Tatranská Javorina, Ždiar, Malá a Veľká Franková na slovenskej strane, na poľskej strane s obcami Kacwin, Nižné Lapsze, Vyšné Lapsze, Lapszanka, Repisko, Jurgov.

Bola to najľudnatejšia obec Zamaguria, dlhá takmer 8-9 km, s charakteristickou reťazovou formou zástavby a s átriovými hospodárskymi usadlosťami. Prevažná časť zástavby je od roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Kataster územia obce Osturňa patrí do ochranného pásma Pieninského Národného Parku. Nachádzajú sa tu Veľké Osturnianské Jazero, Malé Jazerá a jazero Ozero. Jazerá, nachádzajúce sa v k. ú. Osturňa, vhodne dopĺňajú prírodnú scenériu krajiny. Z troch väčších jazier vyskytujúcich sa severne od Osturne na južných svahoch hraničného chrbta, je rozlohou najväčšie Veľké Osturnianske jazero. Nachádza sa v nadmorskej výške 815 m a má rozlohu približne 0,25 ha. Vzniklo nahromadením krýh, ktoré sa zosúvali z hraničného chrbta (986 m) južným smerom až do nadmorskej výšky 790 m. Malé jazero, sa nachádza v nadmorskej výške 870 m západne od Veľkého jazera. Tvoria ho 2 depresie oddelené vyvýšeninou. Jazero vzniklo zahradením doliny zosuvmi. Jazero Jazierko sa nachádza v nadmorskej výške asi 900 m o rozlohe cca 400 m2. Vzniklo nahromadením zosúvajúcich sa krýh od k.986 k juhu, ktoré zabránili odtoku dažďovej vody a vodám zo suťových a vrstevných prameňov. Južne od Osturne po ľavej strane doliny Kruľovského potoka, vo výške 874 m sa nachádza jazero zvané Ozero. Vzniklo zahradením kryhovými zosuvmi, ktoré sú sporadicky zoskupené na východnom svahu doliny. Plocha jazera je 0,5 ha.

Oturňa bola založená podľa pramenných materiálov v roku 1593 z iniciatívy Juraja Horvátha, majiteľa nedeckého panstva a ďalších majetkov. Vnikla lazovou kolonizáciou. Bola kolonizovaná valašským obyvateľstvom, ktorých listiny z roku 1562 a 1567 nazývajú Rutheni-rusíni. Tým sa stáva táto lazová osada najzápadnejšie vysunutým rusínskym ostrovom. Avšak údaje z Podkarpatskej Rusi uvádzajú, že prvá časť kolonistov prišla do Osturne z Lemkovštiny už v roku 1313, tiež nazývaných ako rusíni.

Táto kolonizácia súvisí s novým spôsobom rozdelenia pozemkov (zárubkov – lazov), ktorých bolo toľko, koľko mala osada na začiatku osadníkov. Pôda bola rozdelená na rovnaké diely, pričom jeden mal rozlohu okolo 35 ha, súbežne od hranice k hranici chotára. Každý osadník si mohol postaviť dom iba na svojom zárubku - laze, a tak sa vyvinulo reťazové osídlenie. Pri dedení sa pôvodné zárubky – lazy delili znova iba pozdĺžne.

Súkromne hospodáriaci roľníci neboli skolektivizovaní v socialistickom období, čo prispelo k zachovaniu tradičného obhospodarovania krajinu a terajšiemu krajinnému rázu. Osobitosťou krajinného rázu v obci Osturňa zachované typické historické krajinné štruktúry – terasovité políčka.

V dôsledku pretrvávajúcej migrácie obyvateľstva za prácou mimo Osturne, či už v pred, alebo po vojnovom období, nastal úpadok poľnohospodárskej výroby. V obmedzenom rozsahu sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat.