Otrava etylénglykolom

Chemická štruktúra etylén glykolu

Otrava etylénglykolom je otrava spôsobená požitím etylénglykolu. Prvotné príznaky otravy sa prejavujú ako opitosť, zvracanie, nevoľnosť a bolesť brucha. Neskôr môže dôjsť k poruche vedomia a kŕčom. Môže takisto viesť k dlhodobému poškodeniu obličiek a mozgu. Kvôli jeho vysokej toxicite môže viesť aj vypitie malého množstva k otrave a následne smrti. V domácnosti sa s etylénglykolom môžeme najčastejšie stretnúť ako so súčasťou nemrznúcich chladiacich kvapalín do automobilov. Kvôli svojej sladkej chuti sa môže byť (najmä malými deťmi) požitý omylom a preto sa do niektorých značiek chladiacich kvapalín pridáva, kvôli svojej odpornej horkej chuti denatónium benzoát. Takisto môže byť požitý pri pokuse o samovraždu. Pri jeho metabolizme vzniká kyselina glykolová a následne kyselina šťaveľová, ktorá spôsobuje väčšinu toxických účinkov. Otrava etylénglykolom je pravdepodobná diagnóza pokiaľ sa v moči nachádzajú kryštály šťaveľanu vápenatého a pri prekyslení organizmu. Diagnóza sa dá potvrdiť zmeraním hladiny etylénglykolu v krvi, mnohé nemocnice však nedokážu takúto skúšku vykonať. Následne je po stabilizovaní otrávenej osoby čo najskôr potrebné začať liečbu. Ako protijed sa podáva liek fomepizol (ten však nieje na Slovensku dostupný) alebo etanol. Okrem toho môže liečbe napomôcť aj hydrogénuhličitan sodný, tiamín a horčík. Pri poškodení orgánov alebo pri veľkom prekyslení tela aj dialýza krvi.

Príznaky a priebeh otravy

Vo všeobecnosti by sa dali príznaky otravy etylénglykolom rozdeliť do 3 štádií, ktoré závisia od času po tom ako etylénglykol vstúpil do tela. Nie u každej otrávenej osoby sa však musia vyskytnúť všetky 3 štádiá.

• 1. štádium (polhodina až 12 hodín po vstupe do organizmu): Otrava sa začína prejavovať najmä neurologickými a gastrointestinálnymi príznakmi ako napríklad: strata koordinácie, spomalená reč, zmätenosť a bolesť hlavy. Kvôli podráždeniu žalúdku môže dojsť k nevoľnosti až zvracaniu. Takisto sa objavuje nadmerná produkcia moču a smäd. V tomto štádiu otrava etylénglykolom pripomína otravu etanolom.

• 2. štádium (12 až 36 hodín po vstupe do organizmu): Príznaky „otravy etanolom“ ustúpia aj keď metabolity etylénglykolu stále telo poškodzujú. Začína sa objavovať zvýšený pulz, zvýšený krvný tlak, hyperventilácia, odvodnenie tela a metabolická acidóza. Tieto príznaky vznikajú ako následok nahromadenia organických kyselín, ktoré vznikajú metabolizmom etylénglykolu. Okrem toho sa môže takisto objaviť znížený krvný vápnik, predĺženie QT intervalu, zlyhanie srdca a hyperreflexia. Pri nesprávnej alebo nedostatočnej liečbe dochádza väčšinou v tomto štádiu k smrti.

• 3. štádium (24 až 76 hodín po vstupe do organizmu): Pri tomto štádiu dochádza k zlyhaniu obličiek, kvôli tvorbe kryštálov šťaveľanu vápenatého vo vnútri obličiek. Príznaky charakteristické pre toto štádium sú: ťažká letargia, zvracanie, kŕče, nechuť do jedla, produkcia moču je buď znížená alebo úplne zastavená, v moči sa nachádza krv a bielkoviny, bolesť v oblasti obličiek a zvýšený krvný draslík. Postihnutá osoba môže takisto upadnúť do kómy. Poškodenie obličiek zvyčajne nie je trvalé, avšak častokrát sú nutné mesiace dialýzy krvi, kým sa navráti normálna funkcia obličiek.

Liečba

Stabilizácia

Stabilizácia pacienta je pri liečbe otravy etylénglykolom veľmi dôležitá. Niekedy sa pri otrave vykonáva výplach žalúdka, jeho účinnosť je však v tejto situácii otázna a preto sa už dnes pri tejto otrave rutinne nevykonáva. Takisto nieje účinná ani liečba živočísnym uhlím, pretože to nieje schopné adsorbovať dioly. Preto sa podáva iba v prípade, že okrem etylénglykolu došlo k otrave aj inou látkou. Pacientom u ktorých sa prejavuje prekyslenie by sa mal podať hydrogénuhličitan sodný na vyrovnanie pH. V prípade kŕčov je potrebné podať antikonvulzíva ako napríklad benzodiazepíny. Pri podávaní hydrogénuhličitanu sodného treba však byť opatrný pretože môže zhoršiť hypokalcémiu. V prípade hypokalcémie sa môže podávať vápnik, ten však môže zvýšiť zrážanie kryštálov šťaveľanu vápenatého, ktoré môžu poškodiť tkanivo. Pri pacientoch s ťažkou otravou v kritickom stave je takisto niekedy potrebná intubácia a podpora dýchania.

Protijedy

Po stabilizovaní postihnutej osoby je potrebné podať protijed, ktorého účelom je zabrániť metabolizmu etylénglykolu. Na toto sa používa etanol alebo fomepizol. Etanol zabraňuje metabolizmu etylénglykolu kvôli svojej vyššej afinite pre alkoholdehydrogenázu (približne 100-krát väčšia než etylénglykol). Aj keď sa po podaní etanolu zabráni tvorbe toxických metabolitov v tele sa ešte stále nachádza etylénglykol. Po čase sa vylúči v moči, ale medzi tým je potrebné liečiť prekyslenie organizmu a depresiu CNS spôsobenú etylénglykolom. Väčšinou sa vnútrožilovo podáva liekopisný 5% až 10% etanol s 5% dextrózy, ale takisto sa môže podať aj ústne vo forme silného destilátu ako napríklad vodka, whisky alebo džin. Fomepizol je inhibítor alkoholdehydrogenázy, podobne ako etanol (aj keď iným mechanizmom) zabraňuje tvorbe toxických metabolitov etylénglykolu. Aj keď sú vedlajšie účinky na telo na rozdiel od etanolu minimálne jeho hlavnou nevýhodou je jeho vysoká cena. Priemerná cena v USA za 1 gram je približne 1000 amerických dolárov, čo znamená, že liečba otravy etylénglykolom by stála približne okolo 3500 až 4000 amerických dolárov. K liečbe môže takisto dopomôcť tiamín a pyridoxín, pretože môžu zabrániť v tvorbe kyseliny šťaveľovej. Účinnosť týchto látok je však založená iba na teoretických pozorovaniach a ich použitie pri liečbe podporuje iba obmedzené množstvo dôkazov. Pomôcť však môžu najmä ľuďom, ktorý majú nedostatok týchto látok, ako napríklad podviživeným či alkoholikom.

Dialýza krvi

K podaniu protijedu sa môže dodatočne vykonať aj dialýza krvi. Tá sa vykonáva aby sa z krvi odstránil ako etylénglykol tak aj jeho metabolity. Väčšinou sa vykonáva na pacientoch s vážnou metabolickou acidózou (pokiaľ je krvné pH nižsie 7,3), zlyhávajúcimi obličkami, nerovnováhou krvných minerálov alebo pokiaľ sa stav pacienta zhoršuje aj napriek liečbe. Pretože dialýza krvi z nej odstraňuje aj protijedy je potrebné ich znovu podávať. Pokiaľ je dialýza krvi nedostupná alebo ju nie je možné vykonať odporúča sa peritoneálna dialýza, aj keď tá nieje až tak efektívna.

Prognóza a následky

Liečbu je potrebné začať čo najskôr po požití aby bola účinná, čím skôr sa liečba začne tým sa zvyšuje šanca na prežitie. Pokiaľ začnú zlyhávať obličky prognóza je nepriaznivá. Všeobcne však pokiaľ je pacientovi poskytnutá dostatočná liečba a prežije predpokladá sa úplné zotavenie. Pacienti u ktorých sa vyskytnú vážne nervové príznaky môžu mať dlhodobé následky, aj keď v niektorých prípadoch sa ich stav zlepší. Najzávažnejšia dlhodobá komplikácia je poškodenie obličiek. Vyskytli sa prípady ťažkých otráv kedy zostali obličky doživotne poškodené čo vyžadovalo dlhodobú dialýzu alebo transplantáciu obličiek.